Môžeme to vziať na vedomie, môžeme sa inšpirovať, môžeme niektorej strane držať palce. A to je tak všetko. (Áno, nemáme právo niektorú stranu odsudzovať.) Nás ostatných do toho veľké nič. Lebo nik to za tých zamestnancov (a ich odborárov) neurobí a nik to za tých manažérov neukočíruje. Len oni sami vedia čo sami chcú.

Toto dolu sa zdá po pravičiarsky ako dobrý argument. Po liberálne pravičiarsky je to vonkoncom hovadina.

Po liberálne pravičiarsky – je to ich boj. Je to ich, pracovníkov, právo sa dohadovať so zamestnávateľom. A je na nich, na zamestnávateľovi, aby sa dokázal dohodnúť so zamestnancami.

Osobne mám radosť, že si odbory robia to, na čo sú odbory a manažment si robí to, na čo manažment je. Len tak vzniká dynamická rovnováha. A tú ja rád vždy a všade. Trh bez nej nie je trhom.

Mimochodom, preto som zásadne proti socialistickému zákoníku práce a kapitánskym štátnych 13,14, 18 platom.