Archívy značky: Úvodníky

Už aj my sme zodpovední za to, čo je to demokracia a sloboda

Po 25 rokoch by sme už my mali mať ambíciu byť tými, za ktorými utekali všetci tí dederóni. Už nie len sa približovať k Západu. Ale byť súčasťou toho vzoru, kvôli ktorému sme prekopali pred 25. rokmi svoje životy.

Rozdielu, medzi životnou perspektívou vtedy a dnes, tomu som sa už venoval v predchádzajúcom výročnom článku. Končil som ho slovami:

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite. Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s vami stalo  bez tej revolúcie.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Na 25. výročie prevzatia zodpovednosti za vlastný život by som skôr chcel pohovoriť o budúcnosti. Učiť sa žiť v slobodnom a demokratickom priestore, stále znova a znova riešiť tie úplne základné pravdy, že máte svoj život sami v rukách, to je síce pekné, ale po 25. rokoch to chce niečo skutočne pokročilejšie.

Je to ako keď na Záhorí gniavia v sude kapustu. Šlapete šlapete a Západ sa k vám nepribližuje. Musíte z toho suda základných schopností vykročiť do života. Uplatniť tie základné základné demokratické schopnosti. Žiť ich ako samozrejmosť každý deň každú hodinu.

To je presne to, čo sme tak závideli Západu. To je to, prečo padol Berlínsky múr tlakom z Východu na Západ a prečo sme sa hrnuli smerom na Západ a prečo sme chceli žiť ten Západný životný spôsob. Oni na tom západe žili slobodu a demokraciu každý deň a akosi úplne samozrejme. Tak ako človek dýcha a neuvedomuje si to, tak žil v roku 1988 Západ slobodne a demokraticky. A tak isto aj my dnes, v roku 2014 žijeme slobodne a demokraticky.

Keď toto píšem, je sobota a na Slovensku sú komunálne voľby. Normálna všedná udalosť. Áno, pre mňa je to všedná samozrejmá udalosť. Tak to presne má byť. Raz za 4 roky si volím starostu a zastupiteľstvo našej obce. Za ostatné 4 roky bolo v našej obci všetko evidentne v priadku, keďže je jediný kandidát, doterajší starosta.

Keby bolo niečo zlé v jeho práci, tak by sa niekto zdravo hecol a kandidoval proti nemu. Bez akýchkoľvek problémov. Veď čo je to za bariéra, zozbierať pár podpisov, aby sa človek mohol zaregistrovať ako kandidát na starostu? To nie je bariéra. To je pohodovka a zvládnete to medzi odvozom detí do škôlky a večerným rodinným sexom.

Nuž pohodovka! Sviňa matka príroda je na stane skrytých závad 😉

Zdravý rozum má občas problémy so sebapresadzovaním. Ani mne sa nepáči základný prírodný princíp, že čo neurobíte to sa samo neurobí. Ani neviete ako si furtom prajem, aby sa veci a udalosti udiali len na základe pohonu a sily myšlienky. A furtom nič. Mozgovňou môžete trepotať sem a tam ako hrkálkou, ale bez priloženia rúk k dielu entropiu neporazíte.

Zdroj:  Lekcia osobnej demokracie – posilvestrovské petardy | M+M+M+M (4M).

 

Nuž dobre, demokracia vyžaduje predsa len nejakú tú aktívnu činnosť.

Včera bola demonštrácia proti predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Prišlo tam vraj okolo 2-3 tisíc ľudí. Bola tribúna, ľudia nadávali na predsedu parlamentu. Normálna politická udalosť. Široko ďaleko žiaden boľševický nok s pelendrekom proti protestujúcim. Naopak, policajti chránili protestujúcich a ich slobodu vyjadrovania, slobodu názoru, slobodu zhromažďovania.

Nikoho deti zo zúčastnených nebudú mať v utorok predvolanie na koberček k riaditeľovi gymnázia a triedna im nebude vypisovať čierne bodíky do posudku na vysokú školu. Normálka, bol protest. Ak sa ukáže, že ten protest mal potenciál, tak sa o 1-2 týždne uskutoční ešte väčší, vo viacerých mestách. A buď sa aktuálne vládnuca strana chytí za nos a vyťaží zo sebareflexie kapitál pre kampaň v najbližších voľbách, alebo opozícia uchopí krčmovú nasranosť a zmení ju vo volebné víťazstvo.

Tak či tak v roku 2016 budú voľby isto iste. Bude tu cca 2,8 milióny voličov, ktorí bez samopalu na spánku či na uliciach slobodne za plentou rozhodnú, ako má vyzerať Slovensko ďalšie 4 roky. Po 25 rokoch už normálka, klasika, všednosť. Ak chcete, aby sa Slovensko točilo podľa vás, vyhrajte voľby. Také jednoduché a všedné to tu dnes, v roku 2014, na Slovensku máme.

A kvôli tejto všednosti rozhodovania o sebe samých sme v roku 1989 zmenili svet. To ako žijeme my dnes je lákavé pre ďalších. Aj oni by chceli žiť túto demokratickú samozrejmosť. A vôbec sa im nečudujem. Nádej, po tej túži každý. A keď môžete tej nádeji sami pomôcť tak jednoducho, že medzi rannou cestou s deckom do škôlky a večerným sexom podáte kandidátku…

Stali sme sa vzorom slobody a demokracie pre mnoho a mnoho miliónov ľudí na tejto planéte. Áno, aj my Slováci. Áno, aj ty tam za monitorom. Máme zodpovednosť a to nikdy nie je jednoduché.

Každý jeden z nás je  zodpovedný za to, čo sme si osvojili. Sme  zodpovední za svoju demokraciu. Sú tu milióny ľudí, ktorí by chceli žiť tak ako my, slobodne a demokraticky. Už aj my sme zodpovední za to, čo je to demokracia a sloboda.

Share Button

Servus populizmus a iné záhady

Toto je len také voľné písanie na sobotu. Také obyčajné o obyčajných veciach, čo sa mi občas preženú mozgovňou. Nič intelektuálne.

Fera Múčku mám rád, máme rovnaký postoj k populizmu a iné záhady. Fero sa pozerá na mnoho vecí rovnako ako ja. Pokojne by sme mohli založiť stranu. Ale to by sme sa rehotali dlhšie, ako jeho blízke, keď ho Leško nazval analytikom.

Akokoľvek, na populizmus sa pozeráme sakramenstky rovnako:

A teraz k voľbám. Fico si v kampani hneď všimol, že Kiska nerobí nič iné, len dookola opakuje šesť viet. My budeme odvážnejší ako spomínaný neúspešný prezidentský kandidát. Kiska totiž načieral priamo do populizmu, keď opakoval, ako sa bude starať o zdravotníctvo, sociálne veci a podobne.

Ale čo mal recitovať, Aristotela? Alebo Bútoru? Politik môže uspieť len s populizmom, ale musí byť v zdravej norme. Kiska bol, takže v tomto problém nie je. Teraz už Bútoru citovať môže. Tak to má byť, že sa vedúci politik obklopí ďalšími schopnými ľuďmi, aj keď sú politicky menej úspešní.

Zdroj:  Preč so servítkami, povedzme si, ako to je | Fórum | komentare.sme.sk.

Toľko on, a teraz ja:

Priatelia intelektuáli a čo takto intelektuálne konečne pochopiť, že kampaň strany pred voľbami musia robiť, lebo intelektuálov je málo a voľby sú všeobecné a rovné?

Zdroj:  Do júna čo najviac populizmu na pravej strane | M+M+M+M (4M).

Je to zaujímavá záhada, že máme tak rovnaké postoje aj na iné veci.

Keď už sme pri tých záhadách. Na svoje G+ konto som zalinkoval článok, v ktorom sú fotografie zo zákulisia prezidentskej kampane. A písal som do statusu, že vyzerá naozaj štátnicky. Slovo vyzerá je pre mňa, ako povedal Morgan Freeman vo Väznici, zasraná záhada.  Pre mňa by mala mať gramatika logický zmysel. Potom by mi fungovala prirodzene. Ako to myslím?

Vyzerá, pozerá, čiže vidí. Vidí je 1/4 výnimiek s mäkkým i. Tak keď vidí, tak prečo nie vizerá? Ja viem, lebo koreň slova. Ale to je úplne navyše vedomosť. Keby si slová so svojim obsahom niesli aj pravidlo pre svoju podobu, to by mi bolo v gramatike sveta žiť. Alebo aj nie. Takto sa tie pravidlá musím učiť, aj ich viac-menej ovládam, ale keď pre mňa je obsah nad formou.

Je mi to blé, snažím sa, ale to je tak všetko, čo s tým viem urobiť.

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Možno ste si všimli, nedávno som v komentároch cudzím statusom o Ukrajine na FB a G+ začal používať citáciu z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to „Filan“.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. Možno tentokrát… Vzory stále mám.

Čítal som si zas po dlhšom čase hyena.cz. Je to môj najobľúbenejší blog. Až tak veľmi, že dotyčný blogér patrí medzi tie dva vzory, ktoré v blogovaní mám. A viete, že ani neviem, ktorý je ten druhý? Ale nie o vzoroch som chcel.

Zdroj:  Radšej subjektívne spravodlivé rozhorčenie ako objektívna revolúcia | M+M+M+M (4M).

Aj vtedy v  lete som riešil to slovo vyzerá. Nuž, vyzerá to, že niektoré myšlienkové stálice mám okolo seba furt.

Dnes to bolo len také ľahké, voľné písanie, ako by povedal McGee z NCIS, seriálu, ktorý sa stal, z pre vás neuveriteľných dôvodov, mojim sprievodcom strednej fáze môjho života. Kto by sa to bol býval bol povedal v roku 2006.

Ešte že nevieme čo nás čaká.

Peknú sobotu priatelia.

Share Button