Vojny majú nižší počet obetí. Prispieva k tomu kvalitné využitie nevojenských nástrojov.

Vojna – ako ju vlastne dnes definovať?  Najšikovnejšia definícioa je , že vojna je snaha o lepší status, zdroje, územie.   Jeden z troch atribútov bohate postačí, aby sme mohli javy pomenovať súhrnným slovom vojna. Naozaj nemusí byť vôbec záujem o územie.

Ako potom, vyzerá veliteľský štáb? Doktrínu tvorí tak 10-15 ľudí a potom nasleduje nadol hierarchický strom. Rozpad na samostatné vetve až po trollov – brigádnikov.

Vojak – pokojne to môže byť študent na brigáde – on to nevie, že je vo vojne. Obeť ani nepozná, že je napadnutá. Takže nie je vôbec divné to. že ten, kto útočí, by vedel, že je vojnovým nástrojom.

Rusko nakupuje nie len kadejaké aeronety, ale aj politické strany po Európe. Od Le Penovej až po fašistov a neoľudákov.

Je dôležité si uvedomiť, že sme cieľom útoku. Len potom nastane prvý moment vojny.

Rusko má snahy o to, aby občania EU privítali jeho expanziu ako niečo dobré. Najlepšie skrz príbeh.  Iná stratégia je stratégia „neverte ničomu“. Je to veľmi efektívna stratégia.

Čo je iné oproti 16-17 storočiu je to, že dnešné vojny nekončia. Áno, prestalo sa strieľať. Nie je to vojna, ktorá by končila jasným momentom – vlajka nad Berlínom.

Žijeme v jednej neuveriteľnej ilúzii, že hádam niekto múdry niečo robí. 

Dá sa uvažovať nad utečencami ako vojenským nástrojom? Niektorý hovoria, že ani nie. Niektorí hovoria, že áno.  Keď sa na problém s ľuďmi v EU pozrieme týmto kritickým myslením, ľahšie môžeme uvidieť, ak by Turecko alebo  Rusko tento nástroj zavlieklo do svojej doktríny.

Máme vôbec vôľu sa brániť? Najsilnejšiu vôľu má stredná Európa a hlavne Poľsko. A Rakúsko sa pridáva. Západ Európy má pred sebou svoj nárazník. A z USA sa už vôbec útok neočakáva.

Predstava, že všetko vyrieši profesionálna armáda sa môže ukázať ako lichá. Treba aktívne zálohy, základnú vojenskú službu a tak podobne.

Existuje jasný opačný pohľad. Takže je to nateraz nevyjasnená otázka. Odpoveď by dal len pokus. Ak by sme vyhodnotili Púštnu búrku, tak pravda je na strane priaznivcov menšej ale sofistikovanej armády.

Treba podporovať princíp odstrašenia. Musí ho to bolieť. To je základná doktrína Európy a NATO. Putin proste musí sám a bez pochybností prísť na to, že ešte stále sa mu to neoplatí.

Postrehy vznikli aj na základe televíznej relácie Souvislosti Jana Pokorného — Česká televize.  4.5.2016 Jan Pokorný diskutoval s vedoucím Střediska bezpečnostní politiky FSV UK Milošem Balabánem, s ředitelem Občanského institutu Romanem Jochem, s ředitelem Ústavu světových dějin FF UK Martinem Kovářem a s důstojníkem Generálního štábu AČR Otakarem Foltýnem.

Vyše 250 komentárov kadejakých ruských optimistov sa udialo pod mojou zverejnenou verziu článku Je Rusko vzor pre váš vysnívaný život v chudobe a diktatúre? Spochybňovali môj postoj k biednej ekonomike a hlúpej politike putinovho Ruska.

Napriek tomu, že ten článok som napísal vo februári 2015 a prešiel skoro rok a na stole sú tvrdé dáta. Už to nie sú len moje úvahy na základe mojich skúseností a vedomostí. Sú tu tvrdé dáta.

Necelá polovica obyvateľov Ruskej federácie mala v roku 2015 podľa prieskumu verejnej mienky mesačný príjem vyšší ako 10-tisíc rubľov (124 eur). Informuje o tom spravodajský web Gazeta.ru s odvolaním sa na údaje Ruského centra pre prieskum verejnej mienky (VTsIOM).

Príjem do 10-tisíc obdržalo 46 percent oslovených obyvateľov. V príjmovej kategórii 10- až 15-tisíc rubľov bolo 26 percent oslovených a ďalších 28 percent si mesačne prišlo na 15-tisíc rubľov (186 eur) a viac.  Zdroj: Takmer polovica Rusov nemá mesačný príjem ani 124 eur

Nie nemám z toho radosť, že sa Rusom tak zle darí.

Viete, keď sa Václava Havla pri je ho prvej návšteve USA a pri návšteve Kongresu pýtali, ako by mohlo USA pomôcť Československu a novým stredo- a východoeurópskym demokratickým tak im povedal:  „Pomôžte Rusku.“

My naozaj potrebujeme silné Rusko. Silné a demokratické Rusko. Sebavedomú krajinu, ktorá nepotrebuje svoje sebavedomie stavať na dobíjaní, ale na chválení sa vlastným rozvojom, vlastnou silnou ekonomikou. 

My naozaj potrebujeme, aby sa Rusko zapojilo spolu s nami do riešenia svetových problémov. Skutočne spoločne.

Písal som o tom takto skoro pred rokom:

Rusko za jeden rok dokázalo zo seba urobiť bezvýznamnú geopolitickú nulu

Priatelia, tak sa na sklonku roku 2014 kladiem otázku: “Stalo sa Rusko rešpektovaným hráčom, tvorcom svetovej politiky?”

Naozaj si viete predstaviť, že zajtra bude niekto chcieť s Ruskom riešiť problém terorizmu? Chcieť. Z vlastnej potreby hľadať silného a užitočného partnera.

Vite si predstaviť, ako si volá Tusk (EU prezident) s Putinom a hovorí mu:

“Vieš, čo Voloďa, nedáme spolu konečne do poriadku tú Sýriu? Je tam niekoľko miliónov ľudí pod stanmi. Bolo by fajn, keby sa im podarilo pomôcť postaviť na nohy normálne fungujúci štát pre ľudí.

Minule sme fajne poriešili tú ebolu v Afrike. Naši doktori sa tak skamošili z vašimi, že profesným nápojom je už len vodka a Škóti poslali protestnú nótu, že teraz sa naozaj odtrhnú, ak neprijmeme smernicu o whisky ako profesnom nápoji.”

Viete si to predstaviť?

Priatelia, presne taký rozhovor sa vedie medzi spolupracovníkmi na geopolitických otázkach. Môžeme si hovoriť o nezasahovaní o nezávislosti, ale len v prípade skutočne fungujúceho štátu. Sýria takou nie je. Tam naozaj musí Ľudstvo vziať na seba dočasnú úlohu pomoci. Viete si predstaviť dnes, ako sa niekto z EU dohovára s Ruskom o tejto pomoci? Pritom Rusko má schopnosti, má prostriedky, má skúsenosti. Ale nikto mu neverí.

Rusku na konci roku 2014 neveria ekonómovia (pád rubľa, útek investorov), neveria mu občania (pád cestovania do Ruska), neveria mu ropný magnáti (nikto sa za Rusko nepostavil pri obrane pádu cien ropy).  Tak tomu naozaj len cynik môže hovoriť významný geopolitický hráč.

Áno, Rusko môže kamsi hodiť jednu preventívnu atómovku. Všetci ho začnú rešpektovať ako mávnutím kúzelného prútika.  Tak to robia bezvýznamné nuly. Len si spomeňte na svojho triedneho bitkára so základnej školy. Bachol po stole a všetci sa dekovali. Zo strachu.

V roku 2015 naozaj musíme nájsť spôsob, ako toho bitkára povzbudiť k slušnosti. Rusko je na prahu ekonomickej krízy a učebnica dejepisu nám ponúka dve historické poučenia:

1. strana 30. roky 20. storočia kapitola “nemecké reparácie”
2. kapitola zo strany 90. roky 20 storočia “koniec studenej vojny”.

Obe dejinné epochy začali externým ekonomickým tlakom. Radšej by som bol, aby sa opakovala tá druhá. Akokoľvek, isté je, že keď ignorujete bezvýznamné nuly, tak sa väčšinou uchýlia k násilnej zúrivosti aby si vynútili rešpekt.

Rusko už nie je nula, už je v záporných číslach

Je január 2016 a moje slová sa absolútne napĺňajú. Nie, nie som z toho nadšený. Áno, teší ma, že sa nemýlim, nie neteší ma, v čom sa nemýlim.

Rusko je ekonomicky v totálnych sračkách. O pár mesiacov im dôjdu rezervy. Putin sa pripravuje, Duma prijala zákon, ktorý umožňuje jednotkám polície a tajnej polície strieľať do davu vlastných občanov hlava-nehlava.

Putin to vie, že priviedol svoju krajinu tam, kde začína vrieť občianska vojna a chce jej za každú cenu predísť. Tak, ako jedine to vie. Zbraňami, represiou, terorom na vlastnom obyvateľstve.

Och, ako sa chcem mýliť. Skúsenosť hovorí, že zas budem mať pravdu. Ach jo!

Aspoň o tom píšem a aby som na tom mohol niečo zmeniť, uchádzam sa aj o váš hlas vo voľbách do NR SR na kandidátke SaS pod číslom 130.