Archívy značky: politika

Škola praktického života

Len pokiaľ neprestaneme dobro hľadať, tak máme nádej ho aj nájsť

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnosť na paškál. „Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.“ Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých najlepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najjednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

A vy čo? Ako ste sa pozreli počas tohtoročného Adventu sami na seba? Ja to už robím niekoľkým rokom a stále neviem, aký je ten správny návod na život. Ale snažím sa. Tak to nech je tohtoročné adventné posolstvo. Aj keď dlho, aspoň hľadáte a nevzdávate to, byť lepším.

Share Button
Škola praktického života

Zamneď: Šípim šípim… ešte som sa nerozhodol či komunizmus alebo nacizmus

Je taký vysnívaný svet. Média sú závislé na predplatiteľoch, politici zastupujú občanov pri tvorbe prostredia pre občanov, podnikatelia napĺňajú ekonomiku nápadmi  a pracujúci predávajú svoju pracovnú silu za plat podnikateľom. Za ten plat  si kupujú noviny, čím si sami financujú dozor nad svojimi politikmi-zástupcami a informovanie o dianí v ekonomike.

Tým vzniká vzájomná spätná väzba a situácia osciluje okolo rovnovážneho stavu. Pričom rovnovážny stav popisuje kvalitu a kvantitu vyhovujúcu požiadavkám väčšiny.

Navŕtajte sa do toho systému a systém prestane vyhovovať väčšine.  Ja nie som vôbec náročný a už vôbec nie som puntičkár. Mne bohate stačí, keď sa budeme  k dobrému svetu len limitne blížiť a to „epsilon kladné“ nemusí byť ani ktovie ako malé.

Kým si neuvedomíme, že média, občania, podnikatelia sú nesúmiestne a nesúčastné entity, tak dobre nebude.

  1. Veď kto by nechcel byť sám sebe dozorcom? To je stav v ČR, kde jedno je média+politik+podnikateľ.
  2. Veď kto by nechcel byť sám sebe tvorcom legislatívy? To je stav v SR, kde politik+podnikateľ  a čerstvo aj +médiá jedno je.

Preto tieto dva štáty ako inštitúcie prestali fungovať. Zamyslite sa, takto v nedeľu s plným bruchom po obede, koho podporujete. Či podporujete niekoho, kto chce byť len a len politik, len a len podnikateľ či len a len pracujúci (to platí napríklad aj pre odborárov). Alebo si volíte milovníkov kumulovaných funkcii či kumulovaných stavov.

Všimli ste si, ako sa kumulom pritrafilo, že už vôbec nevnímajú ako absurdné, že sa kumulujú politik s podnikateľom?

Odložím si tunák taký malý citátik.

Mezi komunikační agendu ministra financí Andreje Babiše naopak vůbec nepatří zhoršení ukazatelů vývoje státního rozpočtu a špatný výběr daní. A média to respektují a ministra financí těmito tématy neobtěžují. A kdo by na to přesto upozornil, tak je třeba mu vlepit pohlavek s tím, že je nejspíš posedlý Andrejem Babišem.

…

Když ve sněmovně položili opoziční poslanci Andreji Babišovi otázku na zhoršující se trendy ve vývoji státního rozpočtu, tak odpověděl podle oficiálního stenografického zápisu takto:

„Takže já říkám: My určitě rozpočet nezhoršujeme, naopak držíme ten trend, kdy jsme spustili tu spotřebu. Já jsem nikdy neřekl, že bude rozpočet 2017 na nule. Já jsem řekl, že bych si to přál. Ono to jsou vždycky ty mediální… A to závisí samozřejmě na tom, jestli se nám povedou ty karusely (výbuch smíchu napravo). Nevím, co je na tom směšné tedy.“

V médiích se ale žádný výbuch smíchu nekoná. Novináři se naučili dělat, že realita není reálná. Nechat si vzít svobodu od někoho tak komického totiž není vůbec legrace.

Zdroj:  PAVEL ŠAFR: Babiš nebo svoboda a když už realita není reálná | Reflex.cz.

Už sa mi v nedávnych článkoch dralo z mozgovne do klávesnice nejaké tušenie. Stále je to len taký ciťák, že sa tu v Prahe deje taková nepěkná véc. 

Možno len počujem trávu rásť, možno len vidím hrable kvitnúť. Choďte si tie svoje skontrolovať, možno už pučia. Šípim, že tie české už veru puky majú.

Share Button
Škola praktického života

Zamneď: Nezávislí kandidáti, prečo vás nechcú v strane?

České komunálne voľby vyhrali ad hoc poskladané kandidátky s dobrodruhmi. Nemyslím to vôbec pejoratívne. Rýdza demokracia zvíťazila. Človek si povedal, že on to zvládne, presvedčil pár ľudí, dal dohromady kandidátnu listinu, zaregistrovali sa a vyhrali. Budú 4 roky podľa seba riadiť svoj lokálny svet. Vivat demokracia.

Toľko tá suprová stránka. Naozaj, bez akejkoľvek irónie – je to super, milujme demokraciu.

Ale prečo títo ľudia nemajú šancu v systéme klasickej politickej strany? Viete, výhodou klasickej politickej strany je predvídateľnosť v otázkach, ktoré nie sú aktuálne dnes, ale prinesie ich až čas. Volebná kampaň prebieha tu a teraz. Keď si všimnete čím bodovali nezávislí kandidátu, tak uvidíte len a len časne statky. Jeden konkrétny bod. Niekde to bola nestavba novej radnice, niekde naopak nové urbanistické riešenia námestia.

Viete ako budú títo nezávislí kandidáti hlasovať a rozhodovať v tých stovkách či tisíckach malých či veľkých rozhodovaniach, ktoré robí každý mesiac obecné zastupiteľstvo?

Viete aké majú dlhodobé vízie? Myslím vízie presahujúce aktuálne volebné obdobie?

Hm, už sa mi to tak suprové nezdá, že víťazia dobrodruhovia na jedno použitie s jedným nápadom.

Ale prečo títo ľudia nemajú šancu v systéme klasickej politickej strany? Ako to, že politické strany nie sú otvorené novým ľuďom? Alebo sú? Prečo potom nezaklopali títo dobrodruhovia? Boja sa, že by nedokázali presvedčiť spolustraníkov? Že by tieto prvotné primárky prehrali v momente, keď by si ich niekto opýtal na ich filozofický, nadčasový pohľad na svet?

Ja neviem. Ale tak trochu tuším. Sú nepredvídateľní. Nezávislí kandidáti sú veľmi ale veľmi nepredvídateľní v charaktere  ich celkového  hlasovania. Ale ako sa mám rozhodnúť pre komkrétneho nezávislého kandidáta, keď netuším, či bude rovnako liberálne hlasovať v prípade zdravotníckych otázok, ako deklaruje v prípade rozvoja stavebných zákaziek?

Pamätáte na poslaneckú šlamastiku v Nových Zámkoch? Viete ako by v tomto prípade hlasoval váš nezávislý kandidát?

Hm, už sa mi výber nezávislého kandidáta nezdá ani trochu suprový.

Pre mňa v nadchádzajúcih komunálnych voľbách to bude jednoduché. Je tu Smer – garant birmovanej socialsitickej bafuňárskej politiky. Je tu SaS, garant liberálnej pravicovej sociálne-solidárnej politiky. Prvý spôsob riadenia spoločnosti je pre mňa neprijateľný. Ten druhý je presne to čo očakávam.

Dosť ľutujem ostatných pravicových voličov. Hlavne tých konzervatívnejších. Ale možno majú jasno. A tiež socialistov z presvedčenia. Koho vy len budete voliť?

Aké už len môže mať dlhodobé hlasovacie preferencie človek, ktoré ho zaštítila koalícia Smer+KDH+Sieť+Most? Socialistický pravicový birmovaný komunista? Hm, to by sa nepodarilo ani ako produkt zrážky koňa s ešte väčším koňom v CERNE.

Nechcem sa vypytovať nezávislých kandidátov, aby som zistil čo si myslia na každú jednu mysliteľnú otázku a tak si zvolil mne prijateľného kandidáta. Vy na to máte čas?

Základné vízie strán, ktoré si vybral jednotlivý kandidát keď ich použil na zaštítenie mi pomáhajú. A z opačnej strany zas spolieham, že  strany korigujú počas volebného obdobia vízie svojich kandidátov, aby boli v duchu základných vízii strany.

To je pre mňa trvalo udržateľné rozhodnutie.

Na podobnú tému z minulosti:
Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?
Rozosraný charakter na všetkých stranách politiky a štátu
Prestaňme sa báť byť radovými členmi politickej strany

Share Button