Archívy značky: politika

Minister práce sa zapísal do análov mečiarizmu 2.0

Socializmus 80. rokov bol charakteristický známosťami, cez ktoré všetko nejako šlo zariadiť. Mečiarizmus 90. rokov si pripravil pôdu pre svoje známosti privatizáciou. Smer skombinoval oba nástroje. Ak chcete mať, súkromníci a privatizéri, konkurenčnú výhodu? Musíte mať tie správne známosti. My zapojíme kreativitu.

„Dávame veľkú právomoc úradom,“ povedal minister práce Ján Richter. Pri príprave sa podľa neho snažili, aby bolo posudzovanie čo najmenej subjektívne.

Úrady bude pri prideľovaní dávok najviac limitovať objem peňazí, ktorý dostanú. Potom už budú mať výbory veľkú voľnosť.

Budú väčšie možnosti riaditeľov a manažmentov úradov práce, aby prejavili aj istú kreativitu,“ hovorí minister Richter.

Zdroj:  Dávky pre ľudí bez práce majú odobriť úradníci, kritéria sú nejasné | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Smer robí všetko preto, aby sa u vesla a válovov udržal čo najdlhšie. Po tom ako si po komunisticky popestovali slovenský proletariát a pracujúcu inteligenciu, vrhli sa aj na podnikateľov.

Vitajte v období mečiarizmu 2.0 

Už sa to ani nepokúšajú schovávať. Rovno do novín:  „Budú väčšie možnosti riaditeľov a manažmentov úradov práce, aby prejavili aj istú kreativitu,“ hovorí minister Richter. Princíp socializmu: S majiteľom pečiatky treba byť zadobre. Štát s.r.o. v partajných rukách.

V roku 1985 ústredný orgán publikoval. Dnes? Tlačovka. A partajníci vedia, aká je línia strany: Zapoj kreativitu, posilníš Smier!

Share Button

Budem sa snažiť, aby Slovenská republika prestala byť firmou Štát s.r.o. a bola nástrojom spolužitia

Hľadám postupne tie správne formulácie. Tak jednoduché, aby sa z nich dal vytvoriť plnohodnotný životný program na najbližších mojich 10 rokov. Nejde to jednoducho, snažím sa kde-kade inšpirovať, súhlasiť či nesúhlasiť. Dnes som narazil na dva brilantné články, z ktorých toho budem určite ešte veľa extrahovať. Sú to dva zaujímavé články o firme Štát s.r.o. a o nástroji spolužitia, ktorý voláme štát.

V tom prvom mi trochu chyba solidarita. Podľa mňa k vete „…kdybychom vykázali stát do jeho přirozených mezí: do role ochránce občanů před násilím?“ by som ešte dodal „pred násislím a smrťou hladom a zimou.“  Naopak, je tam pekne ukázané, že firmy nie sú občania. Že firmy naozaj nemajú k štátu žiadne morálne povinnosti. Že je len na občanoch, ako ten ich štát bude vyzerať.

Postavení občanů, jež stát každý měsíc okrádá o jejich poctivě vydělané peníze, však není tak beznadějné, jak se na první pohled zdá. Známý bonmot, sice říká, že na světě jsou jen dvě jistoty, tedy smrt a daně, přinejmenším jednu tuto jistotu však lze poměrně snadno rozbořit. Žádná politika, třeba sebevíc ničemná, totiž nemůže obstát před vůli veřejnosti. Filozof Leonard Peikoff jednou prohlásil, že zachránit svět je tou nejsnazší věcí – stačí jen začít přemýšlet. Dalo by se říct, že stejně snadné je ochránit své peněženky před loupeživým státem – stačí jen začít konečně přemýšlet: o právech, o hodnotách, o nezávislosti a svobodě.

via Google pod tlakem parazitů. Blog – Luboš Zálom (blog.iDNES.cz).

A tím druhým je kapitola z dejepisu pre 9. ročník a akýkoľvek ročník vo vzdelávaní dospelých.

Dvadsať rokov „budovania štátu“ malo tri základné fázy, ktoré sa dajú pomenovať podľa premiérov.

Hoci sa jednotlivé obdobia od seba v mnohom odlišujú, jedno majú spoločné: v žiadnom z nich sa štát nestaval na základoch, ktoré by boli pevné a trvalé.

via Nebudovanie štátu | Názory | komentare.sme.sk.

Článok sa končí zásadnou výzvou: „Po dvadsiatich rokoch od vzniku republiky krajina naliehavo potrebuje hlbokú a zásadnú zmenu svojho spravovania.“

Je to tak. Štát potrebujeme, Homo Sapiens je spoločenský tvor a potrebujeme žiť s ostatnými. Je to naša prirodzenosť. Celý ten druhý článok hovorí o tom, že sme sa za ostatných 20 rokov dopracovali do stavu, že štát nie je nástrojom spolužitia, ale stal sa firmou Štát s.r.o., v ktorej sa politici tvária, že dostali úlohu niečo manažovať a vytvárať  nejaký zisk. Navyše si ten zisk rozdeľujú pre osobné potreby.

Štát s.r.o. je absurdita a ako taká si zaslúži rozhodné nie!

Som presvedčený, že demokracia poskytuje dostatok nástrojov, aby sa nám podarilo presvedčiť našich spoluobčanov, že inštitúcia štátu má slúžiť len a len ako záchranná sieť pred násilím a smrťou hladom a zimou. Na rozdiel od prvého článku si myslím, že je z našej ľudskej podstaty, z podstaty príslušnosti k Homo sapiens,  našou morálnou povinnosťou občanov podporovať štát ako nástroj solidarity s neúspešnými (nech už za neúspech považujeme čokoľvek od choroby cez ľudskú hlúposť až po krach podnikateľského zámeru). No takouto inštitúciou štát Slovenská republika dnes rozhodne nie je!

Druhá možnosť je proste v tichosti odísť. Je každého demokratické právo rozhodnúť sa, či bude alebo nebude nejakú firmu podporovať. Alebo vy cítite k nejakej firme morálne povinnosti?

Share Button

Po Slovensku aj Česko pristúpilo do spolku nezmyselných štátov

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Politolog Josef Mlejnek soudí, že za odvoláním Karolíny Peake je boj o vliv na armádní zakázky. A to i ty minulé. „Karolína Peake začala provádět čistku na obraně a začala vracet do funkcí některé lidi, kteří mají vazbu na bývalého ministra obrany Martina Bartáka,“ řekl Mlejnek.

Prezidenta i premiéra však nejspíš rozzlobilo zejména odvolání Vlastimila Picka. Ten totiž má ke Klausovi blízko, v minulosti mu dělal náčelníka hradní vojenské kanceláře. Na ministerstvu vyjednával klíčovou smlouvu o dalším pronájmu stíhaček Gripen.

Do čela svého kabinetu postavila muže spjatého s trestně stíhaným exministrem obrany Martinem Bartákem; na svou bývalou funkci se vrátil šéf Bartákova kabinetu Aleš Klepek, bývalý člen dozorčí rady ČEZ. Radit ministryni měl bývalý asistent lidoveckého poslance Pavla Severy a pozdější člen TOP 09 Pavel Kotrba. Na místo šéfa vyzbrojování po Bulantovi, odvolaném za průtahy v nákupu uniforem, jmenovala Jaroslava Štrupla, který přitom za tuto zakázku odpovídal.

 

via Nečas s Klausem sesadili Karolínu Peake, obranu vedla osm dní – iDNES.cz.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Namiesto toho, aby politici realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Share Button