Na rozdiel od Karolovho posledného odstavca si dovolím každého, kto hodil do volebnej urny označiť, že je neonacista.

Keď teraz mesežnikov pre sme hovorí, že každý človek, ktorý volí kotlebu, je fašista, nezmyselne generalizuje rovnako, ako keď niekto vykrikuje, že každý róm je zlodej a každý moslim znásilňuje ženy. svet je oveľa zložitejší.

Zdroj: Karol Sudor – v enku máme dva zaujímavé komentáre – tino tvrdí, že… (FB)

Z jedného prostého dôvodu: To, že to ten človek o sebe nevie, neznamená, že ním nie je. To že sa ním nestal z vlastného presvedčenia, tiež neznamená že ním nie je. A tiež ani to, že v tej chvíli v tom mieste neexistuje nič iné, neznamená, že ním nie je.

Princípy zastupiteľskej demokracie sú obojsmerné. To čo si vyberám, to ma zastupuje, to ma charakterizuje. Nie je žiadne „ONI politici“. Sme to MY, spomedzi ktorých niektorí sú naši zástupcovia.  Každý jeden môže byť politik. (Keď ja môžem…, že)

Je samozrejmé, že nikdy nebudem hovoriť, že sú to fašisti či nacisti z vlastného presvedčenia, že sú nezmeniteľní vzhľadom na svoje nacistické uvedomenie sa. Nie, tak to nie je a Karol o tom píše 10-15 odstavcov prečo to tak nie je. A v tomto má pravdu.

Je to ako s tým čmeliakom – on to o sebe nemusí vedieť, že je hmyz. Ale má jasné znaky, ktoré vrámci taxonómie zaraďujú čmeliaka medzi hmyz.

Ani moje deti nemajú prístup k inej ideológii ako k liberálnej demokracii. To ich nemám pomenovať, že sú to liberálny demokrati?

Viete priatelia, pomenovanie po pravde je prvým a nutným krokom k nejakému riešeniu.

Pre mňa to označenie nacista/fašista/komunista je nutné práve preto, aby sme vedeli, aký má byť ďalší krok. A že máme vôbec nejaký problém.

A tým ďalším krokom musí byť kontrola, či za to dotyčný aktívne môže alebo sa len takým „narodil“. (Nech už pod tým „narodil“ si predstavíme skutočne narodenie sa do rodiny aktívneho nacistu alebo len bludný kruh života v hladovej doline, alebo proste nevie čo činí)

Ak to robí niekto aktívne, tak si nezaslúži ani podanie ruky (Tak ako to predviedol prezident vodcovi strany).

Ak sa tak narodil (a Karol Sudor búcha hlasno ako vie, že takto sa proste tí ľudia „narodili“ a sami za to nemôžu) tak je na nás, aby vyrástol ako liberálny demokrat. To je našou psou povinnosťou nás demokratov – ukázať týmto ľuďom, že demokratická pravica alebo ľavica sa o nich tiež dokáže postarať.

Ani po po druhej svetovej vojne ani nikdy inokedy sme nevyhladili všetkých voličov NSDAP či podobných. Ani v Sýrii nikto nebude riešiť Asadových voličov. Ani v Československu nikto neriešil radových komunistov nie to ešte voličov jednotnej kandidátky Národného frontu. Ale komunistický režim, komunistická spoločnosť to proste bola.

Stačilo sa raz aktívne ohradiť a tím preukázať aspoň minimálnu znalosť tej šlamastiky, ktorú tí ľudia volia. Stačí povedať že iné sa nedá, lebo Asad všetkých zabije, lebo KSČ nedovolí študovať deťom, lebo v hladovej doline nič iné nepoznajú.  Aktívne sa ohradiť – už to je v pohode dostatočné riešenie pre Slovensko.

Ale ako sa majú ohradiť, keď sami budeme aktívne pred nimi schovávať pomenovanie do ktorého sa sami namočili?

Aktívne ohradiť a je vyriešené. Tak jednoduché a ľahké to je. Ale urobí to všetkých tých 209 tisíc ľudí?

Karol na 10-15 odstavcoch dobre píše, akú chybu urobili demokrati. ľahko by mi bolo to zhodiť na debilnú politiku Smeru a mal by som pritom pravdu.

Ja ale chcem byť viac ako len radový liberálny pravicový demokrat. A tak mi to nedá a už uvažujem, ako spraviť veci lepšie, aby si tých 209 tisíc vybralo z ponuky demokratov.  A verte mi, že mi je naozaj jedno, či si vyberú socdemáka alebo saskára alebo híd. Základ je, že si vyberú demokrata.