Veľmi správny postreh k referendu:
Páni politici, prestaňte ma otravovať s výkonom namiesto vás.
Áno, je to tak. Aj sa nám nepáči, že politici rozhodujú za nás. Aj sme lenivý sami za seba rozhodovať.
A nalejme si čistej pepsikoly: Ani sa to vlastne nedá. A tak sme si vymysleli zastupiteľskú demokraciu. Zvolíme si za seba niekoho, kto bude za nás pracovať. My a za nás.
A títo naši zástupcovia sú práve takí, akých sme si spomedzi seba vybrali. Všimnite si, že týchto zastupiteľských krokov až k Parlamentu je niekoľko. Hovorí sa tomu odtrhnutie mocných od reality.
Prvým stupňom je politická strana. Ďalším stupňom je miestna organizácia. Ďalším okresná organizácia. Potom celorepubliková. Ďalším je kandidátna listina do Parlamentu. Ďalším je poslanecké miesto. Ďalším poslanecký klub. Ďalším vedenie strany. A tak ďalej a tak podobne. Až keď sa touto štruktúrou prehryziete, tak môžete povedať, že máte rozhodujúce slovo.
Až keď sa tvoj alebo môj názor dostane až k tomu najvyššiemu, tak sa môže stať realitou. A to len preto, že sme leniví.
Pritom na všetkých tých priečkach funguje demokracia. Máte dobrý nápad, presvedčíte pár ľudí a zvolia vás. Aby ste ten nápad posunuli po rebríku vyššie. Za nich. Namiesto nich. Oni s tým súhlasia, ale robiť chcú niečo iné.
Viete, demokracia ako taká funguje skvele. Trochu nám škrípe fungovanie zastupiteľského systému. Sme až príliš leniví.
A vlastne by to ani nešlo. Súčasná spoločnosť je príliš komplikovaná na to, aby sme dokázali o všetkom kompetentne rozhodovať. Naozaj je komplikovaná? A nie je to len ďalšia výhovorka, ktorou maskujeme svoju lenivosť, svoju rezignáciu?
A vlastne sme to ani nechceli. Veď by nám ušli iné príležitosti na sebarealizáciu. Ale naozaj sme tak vyťažení vo svojich povolaniach a poslaniach? Ale veď hej, aj prokrastinácii sa treba venovať. Kto by za nás našiel toľko nových pomenovaní pre to isté váľanie sa na diváne?
Aby nevznikol omyl, nekritizujem lenivosť. Na nej nie je nič zlé. Dokonca je to jedna z matiek pokroku. Len by bolo fajn si naliať čistej pepsikoly skôr, ako začneme kritizovať demokratický systém riadenia spoločnosti. Možno by stačilo len zľahka zrevidovať mieru zastupiteľskosti v našej demokratickej spoločnosti.
Alebo to nechajme tak, a nesme sa toto demokratické rozhodnutie dôsledky. Za to rozhodnutie nechať sa zastupovať pri rozhodovaní. Nielen tie skvelé aspekty, teda že sa nemusíme trápiť s rozhodovaním o každom dzindzíku a každom onom sami, ale urobí to za nás niekto iný. Ale aj tie nepríjemné. Teda, že niekto iný za nás o tom dzindzíku a onom rozhodol. Dali sme mu na to demokraticky právo v rámci systému zastupiteľskej demokracie.
Toto bol druhý diel po prvom a bude aj tretí. O moci a úlohe peňazí v kampani.
