Včera som písal o liečení a lekárňach, dnes to dám o zbytku spoločnosti. Zavrieť akcie s viac ako 100 ľuďmi je iste racionálne. Poslať decká domov je iste racionálne.
Ale takéto rozhodnutie automaticky musí spustiť kaskádu opatrení v kroku 2, 3…
Každé zdravotné opatrenie musí byť prepojené so sociálny opatrením (mimochodom niečo v tomto duchu máme aj v našom programe aj vďaka Iveta Pospíšilová)
Zatiaľ čo tam po firmách (na ich saturáciu bude čas), ale tí zamestnanci v tých firmách potrebujú počas výpadku aspoň nejaký príjem, aby dokázali priebežne platiť svoje priebežné náklady (povestné hypotéky) Inak nastane klasický efekt zamestnanca s minimálnou mzdou. Ľudia začnú obchádzať opatrenia, lebo sekundárne sú pre ich rodiny likvidačné, lebo sekundárne u nich nastáva stav, ktorá ich vrhá do špirály prúseru.
Ako som napísal vo včerajšom článku, ako politici by sme už mali žiť v novej realite. Nová realita je, že sa zastavuje pohyb.
Treba upraviť parametre niektorých sociálnych dávok (ošetrovné, prekážky v práci a tak podobe), aby ľudia vydržali doma.
Treba upraviť fungovanie zásobovania v opačnom garde – teda prikázať fungovanie, otvorenie potravinových obchodov a podobne + zabezpečenie pre nich dostupnosť ochranných prostriedkov a návodov ako správne pracovať v novej realite (myslím, že k elektrorozvodným závodom už nejaké podobné opatrenie išlo – aby si zabezpečili ľudí do záloh).
Bežné obchody, k nim viažúce sa veľkoobchody a k nim viažúce sa výrobne firmy (zas ten krok 2,3,4), ktoré pre fungovanie spoločnosti potrebujeme uchovať v chode by si pomohli, keby mohli prijímať brigádnikov a bolo by to pre ne administratívne jednoduchšie.
Ide totiž o to, že dĺžka PN tých 85-90% ľahkých prípadov je relatívne dlhá – 1-3 týždne. Už len tá karanténa pre inak zdravých je 14 dní.
Zabaviť ľud
No jo, decká sú doma a čo s tam. Vybehnú na dvor sa socializovať. To potom celé zavretie škôl stráca na význame. Stredoškoláci sa budú ocuciavať na prašáku/hypermarkete.
Niektorých občanov nenapadlo nič lepšie, ako sa ísť socializovať na úrady.
V ČR od stredy zavreli školy, škola môjho syna prešla proste na dištančné vzdelávanie cez internet. Áno je to ajťácka škola, ale ako príklad je to dobré. Povzbudiť používanie skupinových videochovorov, nástrojov na firmenú spoluprácu ako je napríklad Webex a ďalšie…, že budúci minister Branislav Grohling.
S tým súvisí (zas ten krok 2,3,4) aby sme sa uistili, že každý má dostupný internet, či už pevný, alebo v mobile.
V opatreniach je zavretie všetkého zbytného – v prom rade kadejakej kultúry, športu.
Ľuďom v domácej karanténe treba prichystať nejakú zábavu. Len taký prvoplánový nápad – STV by mala zatraktívniť vysielanie, napríklad povestná Angelika. 😉
Ale vážne – propagovať distančné zábavné formy, ono po chvíli sa táto diera na trhu zaplní prirodzene, ale trochu jej asi treba pomôcť. Iste sa nájde odborník.
Iná realita
Ja chápem, že to, čo píšem nie je bohvie ako liberálne pravicové. Ale ak tu štát začne do niečoho pchať prsty, tak musí prevziať aj kus zodpovednosti za následky (zmena existujúcich parametrov dávok), ktoré s tým sú spojené.
Ono kopec vecí si trh v novej realite porieši, ale aspoň by sme mohli pozorovať, či sa tak deje a či tomu trhu netreba niekde trochu pomôcť dobre miereným nakopnutím (tie školy) . Ako politici tak prejavíme aktivitu a ľudia dnes naozaj potrebujú psychickú oporu vo vedení štátu.
