„Vy musíte akceptovať aj toho oponenta, čo…“, je motto na mojom politickom webe. Aby som nezabúdal na demokratické práva oponentov.
A tak rád by som vyjadril akceptáciu tým, čo si zvolali pochod za život. Rád by som… Nedá sa! Nacisti, komunisti nepatria do akejkoľvek demokratickej debaty. Takže nie je komu vyjadriť akceptáciu ich práva na vyjadrenie názoru.
Ak ste chceli byť akceptovaní v debate demokratov, nemôžete nechať nacistov, aby sa medzi vás primiešali. Naozaj odo mňa nemôžete spravodlivo očakávať, že sa budem hrať na popolušku a triediť si vás.
Celý nedeľný pochod si nezaslúži právo na život v demokratickej spoločnosti. Žiadny názor, do ktorého sa primieša nacizmus, nemá právo na život v demokratickej spoločnosti. Len debilný demokrat nechá nacistov a komunistov zničiť demokraciu.
Vôbec by som sa nečudoval, ak by sa našiel nejaký príčinlivý prokurátor, čo sa trochu povŕta v neoprávnenosti tej demonštrácie po tom, ako sa zodvihli zelené vlajky.
Tento týždeň bol bohatý na komunisticko-nacistické zásahy štátnej moci do podpory menšinových žánrov, zásahov do rozmanitosti kultúry. Nechutné, sprosté, otravné, neprijateľné.
Ministerstvo kultúry zatrhlo všetku podporu pre menšinové pro-LGBT mimovládky. Absurdné, neprijateľné. Keď im na ich predstavenia, na ich performancie, na ich kultúrne akcie nepríde ani jeden divák, potom môžeme prípadne uvažovať, či by eventuálne z našich spoločných daní nebolo dobré financovať niečo iné. No nikdy to nezistíme, ak im rovno tú finančnú podporu vezmeme z moci úradnej a sily väčšinovej.
Nie, nemám rád tieto ich okázalé verejné predvádzania sa. Pride pochody ma dokonale otravujú. Ale to je tak všetko čo proti tomu urobím. Menšinové aktivity musia dostať vždy aspoň 120% podpory, ktorú dostáva väčšinová kultúra.
Rozmanitosť, neobvyklé nápady, to je to, čo nás obohacuje. Priatelia ružolíci progresívny by povedali: Čo nás posúva dopredu. Ja im k tomu dodávam, že dopredu je aj predkom do zadku. Ale to je iný príbeh.
Tak ako v 70. rokoch 20. storočia nemala právo komunistická diktatúra hodnotiť, čo sa má občanom páčiť a čo nie, rovnako to nemá ani demokratická spoločnosť. Teda, ak si chce hovoriť demokratická.
Keď som bol na stretávke po 20 rokoch od skončenia gymnázia, tak som mal spoledzi spolužiakov pomaly najkratší a najnudnejší príhovor.
Vzali sme sa v lete po mojich štátniciach, o 7 mesiacoch sa nám v riadnom termíne narodila dcéra (každý máme nejaké nedokonalosti, že), po piatich rokoch syn a žijeme s manželkou stále v jednom manželstve. Ako ide čas, som stále viac a viac do nej zamilovaný a viac a viac ma to s ňu baví.
A to je celé. Takto si tu žijeme, naša väčšinová populácia. Všetky zákony týkajúce sa rodiny, kultúry, ekonomiky sú postavené tak, že do centra dávajú našu rodinu. Všetko ostatné je menšina a preto je dobré tomu dávať 120% výdavkov. Pri tých ich počtoch je to aj tak zlomok.
Pritom to robím z čisto sebeckých záujmov. Chcem, aby prišli s niečím, na čo ja nikdy neprídem.
Viete, priatelia, ja to mám doma. Som absolútny prírodovedec. Literárna veda je pre mňa šialená záhada. Milujem, keď sa manželka pustí do dišputy o literatúre so svojim bratrancom. Absolútne im nerozumiem, ale fascinuje ma to.
Po chvíle počúvania Plastikov mám pocit ako keď šúchate o seba dva polystyrény a k tomu do taktu hvízda nožík po tanieri. Ale evidentne na ich koncerty chodia ľudia.
Vytočil ma pride pochod v Marseelle. Ausgerechnet v hodinu, keď sme si s rodinkou chceli dať v centre obed začali vyznačovať uzávierky. V cudzom meste som musel hľadať cestu kvôli kope šantiacich ľudí. Ale chodia tam na to ľudia. Všetci sa dobre bavia, majú evidentne radosť zo života.
O to predsa ide, priatelia, mať radosť zo života. Veď tú majú aj katolíci po svätom prijímaní. O tom zas niečo vie zas ja.
Preto v prípade témy LGBT komunity si dovoľujem využiť právo nechodiť.
Takže, aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:
Musíme podporovať menšinové aktivity na úrovni 120% tých väčšinových. Jednak je to aj tak len zlomok toho, čo konzumujeme my, väčšina. A hlavne, kým sa tie ich aktivity neuskutočnia, nezistíme, aký je o ne skutočný záujem a nezistíme, čím nás dokáže táto inakosť obohacovať.
Viete priatelia, zakázať to je naozaj jednoduché. Presvedčiť, to chce mať v seba naozaj veľkú vieru. Ja v naše vyše 20 ročné usporiadané manželstvo a dve biologické deti skutočne úprimne verím. Takto je to dobré, funguje to a nemusíme riešiť kadejaké podivné konštrukcie odkiaľ vziať DNA na výrobu potomstva.
Mňa ani nikoho z mojej rodiny to nevyrušuje, neohrozuje. Občas je to otravné, tak využijem svoje právo sa pozrieť na druhú stranu. A po chvíli sa vlastne celkom teším sa, že majú radosť zo života.
Prekvapení? Ale choďte! Hovorím vám to už na internete 16 rokov. Som nie len lekárnik, ale aj optimista.
Spojené kráľovstvo – príklad politiky, ktorú na vás hodil niekto iný a zdrhol. A vzal si zo sebou aj svoju liliputnú politickú podporu.
Politika sa naozaj nedá realizovať bez istoty politickej podpory hlasovacej väčšiny.
Videli sme to pri prvej voľbe generálneho prokurátora, keď neprešiel Trnka o 1 hlas. Vidíme to v dnešných dňoch, keď tu pobehujú besný Danko a diplomatický Lajčák. a snažia sa šéfovať štátu s 8% respektíve 1:14 podporou.
Aj Mayová, aj Danko aj Lajčák sa líšia od Hitlera zo začiatku 20. rokov 20. storočia len tím, že ich nepodporujú polovojenské úderky. Zatiaľ. Inak sú ostatné prejavy úplne rovnaké – je to čistá diktatúra menšiny
Pri všetkej úcte k jednému zo základných pravidiel liberálnej demokracie, teda k pravidlu, že víťaz musí brať pri rozhodovaniach ohľad na menšinové postoje, stále musíme mať na pamäti právo víťazov povedať posledné slovo.
A naopak: Ak chceme mať posledné slovo, musíme mať za sebou podporu väčšiny. Inak sa budeme zmietať v chaose diktátov kadejaký menšín. Tu menšina zelených, tu menšina komunistov, tu menšina hipsterov, tu menšina slniečkárov, tu menšina… Ktotí permanentne nasierajú väčšinu.
Byť za dobre s každým sa kvôli udržaniu duševného zdravia nedá. V istom momente musíte buchnúť po stole a povedať: Mali ste šancu získať hlasovaciu väčšinu, tú nemáte, tak sa musíte na chvíľu prispôsobiť.
Správny demokrat k tomu vždy dodá, kedy budú najbližšie voľby. A teda dáva jasnú šancu v rovnej príležitosti ukázať menšine, že dokázali oni získať väčšinu a že sa stali väčšinovým hlasom.
Ak má teda demokracia opäť zvíťaziť, najprv si musia v Spojenom kráľovstve na riadenie svojej konštitučnej monarchie ustanoviť víťaza volieb , ktorý zvíťazí s jasným programom, ktorý bude následne aj realizovať. A aby to bola opäť aj liberálna demokracia, musí pri realizácii väčšinovej politiky primerane reagovať na menšinové názory.
Mayová je dnes jasnou menšinovou nešťastníčkou. A je super, že vidíme v priamom prenose to, kam vedie diktatúra menšiny. Vedie do chaosu.
Reálne výsledky nie sú schopní zástancovia brexitu schváliť. Jediné čo sú schopní robiť je veľa kriku. Rovnako ako veľa kriku robili na uliciach Hitlerove mládežnícke úderky.
Zástupcovia Brexitu majú evidentne v Spojenom kráľovstve menšinu. Evidentne majú menšinu aj v tamojšom parlamente. Ale celá vláda, celá ekonomika, všetci poddaní krajiny skáču, ako oni hrajú. Na balalajkách.
