Ujasnime si dve zásadné veci: 1. Čo je to a aký zmysle má  sloboda pohyb a právo usadiť sa; 2. Aký má zmysle riešiť dodržiavanie pravidiel a zákonov hostiteľskej krajiny.

Sloboda pohybu a právo usadiť sa kdekoľvek v priestore EU (ďalej len sloboda pohybu) je predpokladom. Bez jej zaručenia nič ďalšie nemôžete. Ani priniesť sebe lepší život, ani vykradnúť banku na cudzom území. Aj jednému aj druhému absencia zaručenej slobody pohybu bráni. Všetky slobody si chráňme a prehlbujme ich. Je to jediná obrana bez totalitárnymi a diktátorskými nápadmi. História nás to učí.

Sloboda pohybu je spätná väzba pre domácich politikov, či pracujú pre svojich občanov, alebo len pre svoje vrecká. Neodpíľme si tento konár pod sebou. Ľahkosť s akou môže občan opustiť svojho politika-ledačinu je mementom pre vedenie štátu, regiónu. Keď zlyhajú demokracia a ekonomická sloboda, už vám ostane len právo odísť.

Potom je tu ešte pár prozaických dôvodov pre podporu a rozvoj slobody pohybu, ako je miešanie genofondu a myšlienok, ktoré dokáže hýbať vývoj vpred. Ale takými prasačinkami a prízemnosťami by sme sa predsa nezaoberali, že? To by sme museli myslieť trochu v medziodborovom presahu, poznať históriu a nejakú tú náuku o vývoji spoločnosti. Nuž stačí, keď si zapamätáte, že vaša budúca žena by mala mať iný kroj.

Ak tú slobodu pohybu stále nechápete, postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

Takže sme si vyriešili otázku, ako sa dostať do cudziny. Vyriešili sme si otázku zmyslu práva na presídlenie. Ak vám to ešte nestačí, dám vám svoj osobný príklad.

Viete, u nás v kostole je veľký nápis: Dedičstvo otcov zachovaj nám pane. Ak to má byť chudoba, tak do ďakujem pekne. Keď doma nebola práca, na dedovizeň sa človek poľahky vykašle. Viem o čom hovorím, spravil som to. A ide tam, kde tá práca je. Ide tam, kde môže svojim umom pomôcť vyriešiť potreby tých, ktorí za jeho prácu chcú platiť.  Ako Slováci by sme na to nikdy nemali zabúdať.

Takže sme prišli a sú tu nejaké miestne pravidlá. Ukazuje sa, že domorodci majú výhrady, že sme sa dostatočne neprispôsobili. Dobre, je to ich právo, boli tam prvý a aj skúsenosť hovorí, že prispôsobiť sa je v záujme prišelca. Veď práve to, že tam kam prišiel je lepšie ako doma ukazuje, že tá iná tradícia, to iné dedičstvo otcov, funguje lepšie ako to, čo sme sme opustili. Bola by somarina si privliecť so sebou predpoklady pre tú núdzu z ktorej utekáme.

Ak toto nechápu prišelci, domáci im to majú pripomenúť. Formou zákonov a ich vymáhania. Francúzi majú nejakú predstavu, ako má fungovať kočovanie Rómov a keď sa do tejto predstavy nezmestili Rumuni, tak ich poslali preč. Je to celé o vymáhaní domáceho práva. Ono stačí trochu ukázať, že Briti budú tvrdo sledovať vyplácanie sociálnych dávok a prídu tam len takí, čo chcú pracovať. Tých príkladov je niekoľko.

No jo no, ale to treba zapracovať. Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať slobodu pohybu na smetisko dejín.

EU je tu krátko a svojimi novými pravidlami nastoľuje aj novú rovnováhu. Spoločnosť je dynamický útvar. Zmenou pravidiel sa samozrejme zvýši dynamika. Navyše sa EU stále rozširuje a to k umierneniu dynamiky tiež neprispieva. Ba naopak. Ak udržíme nastavené pravidlá bez revolučných zmien a súčasne ak ich dokážeme tvrdo vymáhať, po nejakom čase sa pohyb obyvateľstva po EU ustáli. Ale tu nehovorím o nejakom roku dvoch. Tu hovorím o 10-15 rokoch.

Ale to by sme museli byť trpezlivý.

A ešte je tu jeden nástroj, ktorý nám zlyháva. Je ním podpora ekonomického vyrovnávania regiónov prostredníctvom eurodotácii. Je to nástroj, ktorý je vymyslený ako brzda dynamiky pohybu obyvateľstva. Nalejme si čistej pepsikoly. Bohaté krajiny podporou rozvoja krajín chudobnejších si zabezpečia, že ich obyvatelia nebudú mať až takú potrebu migrovať na ich územie. Je to presne ten istý model, podľa ktorého bojujú USA proti teroristom v Afganistane, Iráku. Radšej tam, aby neprišli k nám.

V EU nám nefunguje dobre spolupráca a odkukávanie od susedov. Namiesto toho, aby sme odkukali od Nemcov ich zbohatnutie, riešime nejaké debilné lokálne špecifiká, ktoré nás priviedli na chvost ekonomických a sociálnych štatistík.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Bez slobody pohybu sa spolupracovať nedá.

Ale to by sme sa museli chcieť toho druhého počúvať.  Ľahšie je zatiahnuť železnú oponu, že? A vyliať aj svoju slobodu pohybu na smetisko dejín.

Pod čiarou: Doplnkové čítanie: Vízia pre EU | M+M+M+M (4M) Ešte stále ma nazývate eurohujerom a multikulturalistom? Aspoň slušne pozdravte, keď už nechápete písaný text.