Som presvedčený, že katolícka úderka OĽaNO a Sme rodina ničí život vládnej koalície svojou totálnou neschopnosťou spolupracovať pri tvorbe vládnych politík s ostatnými členmi koalície.

Aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Ak má partner osobne podporovať vládne riešenia, nie je lepšej cesty ako keď sa partneri spolupodieľajú na ich tvorbe silou nerozdieľnou.

Od začiatku si OĽaNO a Sme rodina vykolíkovali svoje územia a bez akejkoľvek spolupráce si tam kraľujú ako by boli neobmedzenými vládcami. Problémy potom úplne logicky nastávajú, keď otvoria dvere svojich zabetónovaných kancelárií a my ostatný len čumíme ako perá z gauča, čo to kua vymysleli na tom letisku s tým Sputinkom.

Samozrejme sú potom autori prekvapení, že s nimi nesúhlasíme. Veď kto im do chvíle, kým vyliezli z bunkra oponoval? Kto sa pozrel kritickým pohľadom na ich nápady? Nikto a k tomu dostali kopu pochvál pri pohľade do zrkadla.

Nulová spolupráca, to je to, čo nám v koalícii predvádzajú klérokomunisti OĽaNO a rodina SmePčoKoll.

Počítajú s tým, že veď majú pre akýkoľvek ich nápad pretavený do ich riešenia automaticky k dispozícii všetky hlasy všetkých strán vládnej koalície.

„Prečo by mali mať?“, oprávnene sa pýtame my ostatní, keď sa absolútne nepodieľame na tvorbe?

Keď vyrobila SaS prvé aj druhé kilečko, bolo to tak, že sme dali dokopy desiatky až stovky návrhov a…

… a s nimi sme zašli za príslušnými koaličnými partnermi, aby sa buď vyjadrili kladne, alebo aby sa spolupodieľali na dotiahnutí riešenia. Niekde to zafungovalo a doladili sme to SPOLOČNE, niekde to nezafungovalo a návrhy ostali v šuflíku.

Spolupráca, to je to, čo sa za dva roky klérokomunistické krídla OĽANO a Sme rodina nenaučili.

Spolupráca je to, čo oni nechcú robiť.

Ostatný pokus som voči NCZI urobil včera. A zase fasa odpoveď, že budú (dakedy a možno) projektové konzultácie s odborníkmi.

Pardon, ale takých „pozvaní na kávičku“ som už pár zažil. Ťahať rozumy bez účasti na projekte, ideálne pro bono, nie, to naozaj nie je spolupráca a spoločná tvorba riešení pre občanov.

Raz som na jednom takom „kávičkovom stretnutí“ povedal, že „výhodou spolupráce je, že namiesto kritiky vo verejnom priestore dostanete interné návrhy na konkrétne riešenia, ktoré potom môžete vyhlásiť sa svoje“. Nepochopili.

„Ja ťám, ja ťám!“, hovorí ročné decko a potom si nabije čumák. Odvtedy si radšej poobzerá, či nie je naporúdzi nejaké pomocná ruka, ktorá by bola oporou.

Pritelia v OĽaNO a Sme rodina sa stračne čudujú, prečo si stále a dookola nabijú čumák, keď prídu so svojimi nápadmi a ich riešeniami pred dlhoročných profíkov.

Keď už naveľa naveľa zverejnil Matovič ako presne a konkrétne bude nastavený legislatívnych rámec pre pomoc rodinám, kolega Jozef Tirak Mihal v jednom statuse na konkrétnom príklade ukázal, ako chudobná rodina dostane ešte menej ako dnes.

Keď som upozornil poslankyňu Horváthovú, že vyrobí akurát tak bordel v predpisovaní liekov, dopadlo to tak, že pacient potrebuje 5 návštev lekára a 7 návštev lekárne, aby si vybral svojich 11 liekov. Ako bonus, úplne sa stratil jednotný dozor všeobecného lekára, takže nikomu nie je blbé, že má 11 liekov.

Keď mi OĽaNO ustúpilo v mojej požiadavke, aby bola zachovaná výslovná zodpovednosť lekára (a výslovne nie lekárnika) za zle vytvorený e-recept, hovorili, že aj tak sa to nevyužuje, lebo veď odporpúčania odborných lekárov sa rušia. Dnes lekárnici podávajú stovky námietok voči poisťovniam za nesprávne námietky za lekármi nesprávne vystavené recepty.

V EU je už viac ako polovica krajín pripravená už-už spustiť elektronickú expedíciu receptov naprieč krajinami. Som osobne koordinátorom celej EU skupiny pre x-e-predpisovanie a x-e-dispenzáciu v mene českého SUKL. NCZI spolupracovať s jediným, kto celým projektom prešiel od začiatku do konca, nepotrebuje, lebo veď MZ patrí OĽaNO a ja som ten oný SaSkár.

Na spoluprácu treba dvoch. SaS mala objektívne najlepší zdravotnícky program zo všetkých politických strán. SaS je strana odborníkov. Bola tu šanca pre Slovensko, aby vznikli dobré odborné riešenia.

Populizmus OĽaNO priniesol 25% podporu. Myslia si, že sami dokážu všetko a spolupracovať vlastne nemusia, lebo veď majú istých 92 hlasov.

SaS má aj po dvoch rokoch komplet svojich poslancov, všetci ako jedna žena hlasovali za spoločnú vec – boj proti smeromafii a vládu práva a spravodlivosti.

SaS zachránila pre koalíciu rozpadávajúci sa klub Za ľudí, ich odídenci nevlajú vo vetre ako odtrhnutý plagát, ale sú pevnou súčasťou koaličného poslaneckého klubu.

Ex-predseda vlády Matovič hneď na začiatku svojho mandátu hovoril, že potrebuje ústavnú väčšinu, aby mohol presadzovať veľké a pevné veci. Už vtedy som vedel, že je to kamufláž, lebo si nie je istý svojim vlastným klubom. Dnes už nemá skoro 8% poslancov a klerikálne krídlo si robí bezohľadnú extrémistickú náboženskú politiku jemu priamo pod nosom.

Ak by bolo OĽaNO nastavené na spoluprácu, nie na sebčenie ako prváciu na futbale za školou, mohol by sa dnes oprieť o silu spolutvorcov jeho najobľúbenejších riešení. Aj vo finančnej oblasti, aj v pracovno-právnej oblasti aj v liekovej politike.

Nevtiahol nás do spolupráce, nie je schopný nikoho pri sebe udržať, skončil sám, samučičký najeduvaný trpaslíček.

„A just nevyleziem!“, kričí z jamy do ktorej by sme mu aj rebrík pokojne spustili na záchranu. Ale prečo, keď aj tak prvé slová čo budú keď vylezie budú: „Sulík nenakúpil rebrík.“

Ako som to bol býval bol napísal? Igor Matovič – sebec, ktorého všetci nakoniec opustia (marec 2021):

Hovoril si JA prvý. Že JA je posledný, to nevedel.

A tak to všetci postupne vzdali a nechali ho v tom. Lebo presne tak sa to so sebcami v tímovej hre robí.

Necháte mu loptu, necháte mu ihrisko, necháte mu všetok čas sveta. A poberiete sa spoločne robiť niečo užitočnejšie ako toho sebca, do seba zahľadeného narcisa presviedčať, že má nahrať. Že má požičať loptu, že toto je tímová hra. Že prihrávka pre spoluhráča v lepšom postavení je rýchlejšia ako dobehnúť sám do dobrej pozície.