Existuje tu taká jedna utkvelá predstava, že štát, to je to ONO, tam kdesi. Prd baraní!
Ukážeme si to na jednom príklade – príklade absurdného tvrdenia o tom, ako by štát mal dofinancovať zdravotníctvo zvýšenou platbou za svojich poistencov.
Základný level – štát má len naše peniaze
Slovné spojenie štát by mal prispieť na svojich je nedorozumením na mnohých úrovniach. Uvedomte si, že štát nemá peniaze z ničoho iného, len a len z daní zas len tých istých občanov, ktorí aj platia zdravotné poistenie.
Takže keď hovoríte o navýšení príspevkov štátu, máte na mysli teda navýšenie odvodov zo mzdy zamestnaných?
Aha, vy by ste zdanili tie hnusné firmy – to však nefunguje. Na tie dane musí každá firma zarobiť. A zarába sa tak, že sa predávajú výrobky alebo služby – občanom. Vyššie dane firiem – vyššie ceny výrobkov a služieb. Niekto to zaplatiť musí. A keď by boli ceny privysoké, už by výrobky nik nekupoval a služby nevyužíval. Nie sú tržby, nie je zisk, nie sú dane zo zisku.
Hm, a čo takto zdaniť…
Tak znovu: Niekto to zaplatiť musí, bez tržieb nie je zisk, bez zisku nie sú dane pre štát.
Vyšší level – štát sme my občania
Takže hovoríte, že štát sa sám nominoval, že je to jeho – štátne poistenie ?
Nezabúdate tak trochu na demokraciu? Štát to nie je niekto imaginárny.
Štát, to sú jeho občania. Len a len občania štátu rozhodujú o tom, ako bude ich vlastný štát spravovaný. Žiadny ilumináti, žiadne chemtrails, pán veľkomožný ani špagetové božstvo. Áno, to vaše vyjadrenie je na tejto úrovni – diskusia o iluminátoch či pánovi veľkomožnom.
Takže ono je to tak, že občania delegovali zodpovednosť za správu zdravotnej záchrannej siete na spoločné centrum reprezentované ministerstvom zdravotníctva. Začalo to niekedy koncom 19. storočia a v Európe 21. storočia sa to vyvinulo do systému solidárneho zdravotného poistenia.
Jedným hlasovaním v jednych voľbách sa to môže zmeniť na čokoľvek iné – tak funguje demokracia. Bola by to chyba, ale slobodní ľudia v slobodnej krajine si môžu robiť aj spostosti (kým neumierajú ľudia).
Na jednej strane sú tú šťastní, zdraví plátcovia zdravotného poistenia, ktorí volia tých, ktorí sľubujú nízke odvody do zdravotného poistenia. Najlepšie žiadne dane a žiadne odvody.
Na strane druhej sú tu chorí, smutní, opustení pacienti, ktorí si nárokujú všetku formu a všetky druhy zdravotnej starostlivosti aké len boli kedy na tejto zemeguli vymyslená a súčasne požadujú, aby všetko zaplatil solidárny systém zdravotného poistenia.
Takéto protichodné požiadavky majú občania na tých, ktorí sa uchádzajú o správu toho balíka peňazí s nadpisom zdravotné poistenie.
Uff, a tomuto by som mal ako politik vyhovieť, ak chcem byť zvolený.
Najvyšší level – sami sebe si volíme svojich zástupcov
Keď si veci takto vyjasníme, potom sa samozrejme môžeme pýtať, či občanmi zvolení zástupcovia v strane Smer spravujú ten sud, do ktorého nalievame naše peniaze vybraté z našich platov, pre nás občanov tak, aby v ňom neboli diery.
Nie, štát – zvolení politici Smeru vo výkonných funkciách tu 10 rokov spravujú systém zdravotníctva. Smer dostal v marci 2016 vo voľbách 737 481 hlasov (29%).
