Aktuálne socialisti prišli s komunistickým nápadom podpory chudobných a podpory samoudržiavania sa v chudobe. Mnohí totiž v snahe podliezť absurdné a v európskom kontexte neakceptovateľné hranice, sami seba budú prezentovať ako chudobných. Len aby mali nárok na dávky (nech už sú akékoľvek), Ale aké hranice nasadili? Hranicu naozaj bohatých Európanov? Kdeže! Hranicu, ktorá je kade-tade po Európe hranicou chudoby.
Akonáhle nastavíte hranicu na odňatie nízko, tak sa zrazu aj prídavky na deti (alebo aj refundácia stravného, podpora hypotekárnych úrokov…) stávajú významným percentom vášho príjmu. A kto by len chcel prísť o 5-15% svojich príjmov len preto, že mu v práci dali prémie za lepší výkon?
Hrdina bude ten, kto bude chudobnejší ako chudobný. Vybabral so systémom, aby si zabezpečil bezpracný príjem vo výške niekoľko desiatok percent. To je skutočne motivácia k práci hodná komunistov tej najlepšej tradície 80. rokov minulého storočia.
(Odbočím: Malý výkon, malá produktivita práce, menší výkon firmy, menší výber daní, menej peňazí na dávky… áno je to bludný kruh, ktorého súčasťou je také banálne rozhodnutie odobrať nejakú sociálnu dávku chudobnému Európanovi a výsledkom je udržanie status quo.)
Čím je hranica na odobratie dávok vyššie, tým menej pocítite, že už na ňu nemáte nárok. A kam ju teda nastaviť?
Priemerná mzda v EU, minimálna mzda v EU, to sú hranice, s ktorými by sme mali začať intenzívne pracovať v našich pravidlách sociálnych dávok. Určite nevyberieme toľko na daniach, aby sme mohli zabezpečiť dôchodky a sociálne dávky na úrovni priemeru EU hneď zajtra. Ale rozhodne by sme nemali odoberať sociálnu podporu skôr, ako dotyčný dosiahne príjmové hranice na úrovni priemeru EU.
Nemyslím si, že systém sociálnej podpory by mal byť nastavený tak, aby pre akéhokoľvek Európana bola hodnota dávky v hmotnej núdzi niekoľko desiatok percent jeho celkového príjmu. Som rozhodne presvedčený, že odňatie sociálnych dávok (strata nároku na sociálne dávky) od štátu má byť v celej Európe na rovnakej úrovni.
V tom momente sa nikto nebude snažiť podliezať a tváriť sa ako chudobný. Pretože tá hranica bude dávať v každom jednom štáte zmysel. V tých chudobnejších to bude aspoň aké také aj keď minimálne dorovnanie. (Áno, socialistické dorovnanie, veď sa bavíme o sociálnych dávkach.)
Nikto nebude túžiť sa udržiavať v chudobe preto, aby neprišiel o 1-2% svojho príjmu.
A v tých bohatých? Ktokoľvek by chcel potom povedať, že je nespravodlivé, že mu štát už nedáva podporu by dostal po frňáku pádnym argumentom:
Máš ako tak dobre ako je obvyklé v EU. Európa je rozhodne lepším a bohatším kusom tejto planéty.
Závisť alebo rozčarovanie so sociálnej politiky vlády? A komu závidieť, keď ste evidentne priemerne bohatý a rovnako priemerne chudobný ako ktokoľvek v EU?
Nikto sa nebude snažiť tváriť ako poškodený, keď mu štát siahne na sociálnu podporu. Bude skutočne, reálne cítiť, že sa o seba dokáže starať sám. Bude cítiť hrdosť, že v kontexte celej Európy je na tom rovnako dobre ako občan európskeho regiónu s oveľa dlhšou kapitalistickou tradíciou.
V očakávanom volebnom programe preto chcem vidieť také nástroje, ktoré nebudú robiť hrdinov z chudobných. Očakávam také nástroje, ktoré nás budú ťahať na roveň ostatných občanov EU. Nárok na dávky až po hranicu priemerného Európana takým nástrojom je.
