Jsem stár, jsem velice stár, jsem super stár.

Ja vlastne ani nemám veľkú radosť, keď píšem svoje obligátne „Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.“ Je to v skutočnosti dôkaz, že som síce mal pravdu, ale aj keď to bolo včas ako ešte netreba, stále to bolo neskoro.

Dnes si pripadám naozaj veľmi starý šedivý pán.

Písal sa 7. marec a mnohým bolo vtedy iste divné, že píšem takú úplne zrejmú a jasnú vec, teda, že na Ukrajine umierajú ľudia.

Zajtra bude mesiac od môjho textu a svetom pred skoro týždňom otriasli fotografie a svedectvá z okolia Kyjeva.

A čo vám mám teraz napísať? Že som mal pravdu, ale oni majú moc? Choďte už do hazľa, všetci tí morálne na výške, všetci tí rozhorčení a znechutení.

Dnes som čítal „Reportáž z podnad hrobu“ o tom, ako ruské matky pochovávajú svojich synov. A to sú tie šťastnejšie, ktoré vedia. Budú aj svištiace stĺpcové grafy vo virtuálnom štúdiu? Budú aj „priame vstupy“ o tom, ako vojna zas ničí biznis vlekárov a prevádzkovateľov aquaparkov?

Hovoríte, že som cynický? Reportáž o tom, ako dopadá vojna na domácich psích maznáčikov už bola.

Kašlite na to, priatelia. Jediné, čo je dnes o vojne možné na sto percent povedať, že v nej umierajú ľudia. Nezmyselne, absurdne, zbytočne, idiocky. To je práve o kvintilión ľudských životov viac ako je únosné.

Ako zdravotník (farmaceut, lekárnik) som samozrejme cynický, bez vysokej miery cynizmu sa naše povolanie robiť nedá. Nikdy nezachránime každého. Našťastie pre nás tiež platí, že pacienti si žijú napriek medicínskym predpokladom.

Keď vo svojich textoch píšem, že „Ľudia nebláznite, my zdravotníci už máme na večer svoj program, tak nám ho nekazte svojim zabíjaním sa medzi sebou…“, tak to je taká úplne obyčajná ľudská prosba na vás.

Samozrejme, že nakoniec prídeme. Samozrejme, že vás vždy niekto so zdravotníckou profesiou príde ošetriť, zachrániť, poľutovať, obrátiť. ALE POČÍTAJTE S TÝM, ŽE VÁM BUDEME ZA VAŠE ZBYTOČNÉ, NEZMYSELNÉ, IDIOCKÉ ZABÍJANIE MEDZI VAMI NADÁVAŤ.

Nekričím na vás… Ale figu! Kričím na vás preto, že sa správate ako idioti. Nie, nemám a nikdy som ani nemal a vezmite jed z mojej zamknutej skrinky lekárnika na to, že nikdy ani nebudem mať ani štipku pochopenia pre vaše vraždenie. Fakt som mal na tretie desaťročie 20. storočia lepší program.

Jo mimochodom, slovenskí lekárnici začali posielať „štátu“ predžalobnú uponienky, lebo akosi „zabudol“ zaplatiť za našu robotu okolo zásobovania ambulancii vakcínami.

Tak vidíte, skazený večer, ba celý víkend a ešte nám za to ani neplatíte.

Tak a teraz mi môžete vyčítať, že som priveľmi tvrdý, priveľmi útočný. Áno som, pretože keď ja ako lekárnik urobím chybu, umierajú pacienti. To len vy si myslíte, že keď vy urobíte chybu, že vždy niekto príde a celé to nejako zachráni. Nie, nie je žiadne „niekto“. Budeme to zase my zdravotnícky profesionály, ktorí budeme vaše rite zachraňovať z tých sračiek.

Že budeme môcť zas povedať, že sme mali pravdu? Že to bude zas ako v prípade kreténskej zmeny v prespripcii liekov? Že to bude zas ako v prípade HTA? Že to bude zas ako v prípade golfových kamarátčaftov vo VšZP? Že to bude ako v prípade rozsahu zdravotnej starostlivosti pre utečencov? Že to bude ako v prípade pro bono nápadu, že stačí prepísať dva paragrafy?

Že to bude ako pri zabíjaní ľudí na území Ukrajiny? Že to bude ako s demontážou ruského štátu? Že to bude ako v prípade čiernych pások na obale ruských pasov ruských berlínčanov?

Ako to napísal môj druhý veľký vzor v popularizáci vedy? What Do You Care What Other People Think? Pramálo.

Už som tak starý, že nebudem iný. Vedomosti a potom ešte vedomosti.

A ešte k tomu mám aj sople.