Skončilo sa medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k príprave novely zákona 363/2011, ktorý hovorí, ako sa majú vytvárať cenové regulácie liekov.
Je niekoľko protichodných lobistických skupín. Jedna z nich AIFP (Asociácia inovatívneho priemyslu) , ktorá zastupuje záujmy tých najväčších a hlavne najbohatších firiem (po zbrojnom priemysle) na svete, vyčuhuje nad ostatné. Vďaka MPK sme sa dozvedeli, ako si práve AIFP predstavuje svoju ideálnu legislatívu, ktorá maximalizuje ich zisky a minimalizuje vplyv štátu na spravovanie peňazí solidárnych plátcov zdravotného poistenia.
Úvod do princípov AIFP
AIFP požaduje, aby štát zvýšil úhradu za ich drahý liek na mesiace, ak priamy lacnejší konkurent nie je na trhu pár dní.
A ešte požaduje, aby ten rozdiel zaplatil výrobca toho lacnejšieho, de facto ako pokutu, že im kazí svojou konkurenčnou cenou biznis.
To je priamy útok na GENAS – Asociácia pre generické a biosimilárne lieky. To je spolok firiem, ktoré po skončení patentovej ochrany prinášajú na dovtedy monopolný trh konkurenciu lieku s rovnakou účinnou látkou len od iného výrobcu.
GENAS z pohľadu AIFP kazí ceny, lebo je schopný vyrábať to isté za ceny o 1-2 desatinné čiarky menšie.
Generické firmy prinášajú tlak trhu na cenu, teda pomáhajú štátom udržať náklady na lieky. Je v životnom záujme štátu primerane podporovať generické firmy, aby prichádzali na náš trh so svojimi liekmi, aby súťažili o cenu. Tým sa uvoľnia zdroje na financovanie drahšej a zatiaľ monopolnej liečby od AIFP.
Samozrejme, nesmie sa to prehnať, aby aj firmy z balíka AIFP mali záujme na náš trh prinášať nové inovatívne lieky. Udržať aspoň dobrú rovnováhu je umenie vážiť opatrenia a regulácie na lekárnických váhach. (To na biochémii či práve asi neučia, my farmaceuti radi poradíme.)
Výber z návrhov AIFP na zlepšenie ich ziskov
Tak sa pozrime čo všetko (a nie len to) priložili na svoju stranu váh chlapci a dievčatá z AIF:
- Nech sa ako zľava za jeden liek započíta aj už poskytnutá zľava za iný ich liek.
- Prípadne, nech má každá liek aj 4-5 rôznych výšok úhrad, každú závislú od diagnózy na ktorú sa liek použije. Za liečenie prostaty iné ako za liečenie prsníka.
- Ako samozrejmosť považujú zrušenie „fixného doplatku“, teda princípu, že ak sa poskytuje zľava pri nákupe liekov od výrobcu/dovozcu, musí sa alikvotne následne zľaviť nie len doplatok pre pacienta, ale aj z úhrady poisťovne.
- Navrhujú, aby zástupcovia zdravotných poisťovní neboli členmi poradných orgánov ministerstva v rámci kategorizačných konaní. No jo no, poisťovne sú vždy na strane šerenia zdrojov a to vedie k znižovaniu celkových cien liekov.
- Podľa nich rozhodne nesmie dôjsť k prehodnocovaniu už zaradených liekov, aj keď vieme, že boli zaradené so zbytočne vysokými cenami. Lebo ich prehodnotením by predsa došlo k oprave referenčnej cenovej hladiny a šetrili by sa prostriedky solidárneho systému.
- Medziročné (výslovne za 12 mesiacov) zmeny cien o menej ako 20% považuje AIFP za tak nepodstatné, že by takáto malilinké zmeny nemali zakladať dôvod na revíziu cien konkurenčných medicínskych intervencii. Aj keby išlo o stovky tisíc eur pri zmene o 5%.
- Podľa nich by malo MZ začať naplňovať zmluvu o prekročení dohodnutých objemov úhrad do 6 mesiacov od rozhodného obdobia celé konanie by nemalo trvať dlhšie ako 120 dní. Niektoré zmluvy by sa tak stali už premlčané.
Utajíme všetko až ad absurdum
Druhým veľkým pomocníkom štátu pri znižovaní nákladov na lieky a zvyšovaní dostupnosti liečby je transparentnosť. Teda, že ktokoľvek, kto ide okolo si môže po večeroch čítať v rozhodnutiach o stanovení maximálnych cien a úhrad poisťovne. Vzniká z toho často teplý bonz na chybu či cielené klamanie štátu. Dôjde k náprave a aj nejaká pokutička sa občas urodí.
Vďaka transparentnosti každý na trhu vie, aká je cenová hladina v danej skupine konkurenčných liekov (konkurenčných terapii), takže keď sa chce presadiť na trhu so svojím liekom, vie o koľko reba podliesť cenu konkurenta.
Keď chce prísť na trh nové generikum, tak potrebuje vedieť aká je aktuálna skutočná cena na trhu jeho priamej konkurencie, lebo štát povinne vyžaduje, že musia prísť s o X% nižšou cenou.
Inovatívny farmabiznis požaduje, aby zmluvy o ich skutočných cenách boli kompletne utajené.
Inak, je pekné, že sa aj AIFP pridali k tejto snahe o transparentnosť a transparentne vieme, kto za nich kope, keď v zhode s AIF (alebo dokonca copy-paste) presadzuje ich nezmysli. Dokonca sa už na niektorých vysokých školách tieto nezmysli vyučujú ako príklady toho, ako sa nemá robiť štátna lieková politika, lebo z nej umierajú pacienti.
Super vražedná dýka do chrbta solidárneho systému.
To musím priamo odcitovať, lebo to je tak dokonalo blbé, že sa to nedá ani parafrázovať:
„…zdravotná poisťovňa hradí, ak je poskytnutie lieku… s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou; úhradu hradí zdravotná poisťovňa na základe písomnej žiadosti poskytovateľa“
Chápete to? Jediná voľba na základe žiadosti nemocnice? A čo takto génová terapia za 2 milióny eur/pacient? Lekár v Krupine (nič proti Krupine) rozhodol, že je to jediná voľba, tak poisťovňa plať a punktum. Bez preskúmania, bez kontroly, bez analýzy, že tím zabijeme 150-320 pacientov, lebo na ich životne-dôležité lieky nebude.
Pre znalcov: ČR a ich šlamastika s paragrafom 16 hadr.
Priatelia, fakt si nevymýšľam. Ja viem, ťažko uveriť, ale toto všetko nájdete v zásadných pripomienkach od AIFP a spriaznených inštitúcii.
Ako som bol býval bol napísal v predošlom diely tohto miniseriálu: Návrhy AIFP majú dva základné pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.
- Ak urobím presný opak, tak na 100% budem šetriť náklady solidárneho systému
- Ak pripomienky AIFP hodím do koša bez prečítania, tak do doložky vplyvov môžem na 100% zapísať pozitívny vplyv v duchu bonmotu: „Polovicu prihlášok uchádzačov rovno hodím do koša, čím zvýšim kvalitu tých ostatných, lebo som práve vyradil večných smoliarov.“
