Podle analýzy dat, které sbírá španělské zdravotnictví, ve více než polovině léčebných postupů neměly nově registrované léky podstatný klinický dopad na zdraví pacienta. Ve více než 55 procentech léčebných postupů pak nové léky nevedly k prodloužení doby přežití pacienta. Léky registrované v posledních 12 letech podle studie prodloužily v průměru život pacientů o čtyři a půl měsíce. Podle autorů je velmi malý i přínos v případě kvality života pacientů. Ta se zvýšila jen v případě desetiny pacientů léčených s použitím nově registrovaných léčiv.
Slovensko pritom možno z hľadiska ich dostupnosti považovať za bohatú a progresívnu krajinu, v ktorej sa z prostriedkov verejného zdravotného poistenia uhrádzali niektoré liečby bez signifikantných údajov o bezpečnosti a účinnosti v porovnaní so štandardnými postupmi.
Z hľadiska zabezpečenia prístupu onkologických pacientov k štandardným (zámerne nepoužívam pojem inovatívnym) terapiám však našu krajinu možno považovať za mimoriadne konzervatívnu a chudobnú.
Mojou úlohou je hlavne asistovať ukrajinským lekárom, keď sa dostanú do situácie, ktorú nevedia vyriešiť – buď preto, že zdravotný systém na Slovensku nepoznajú dostatočne, alebo sa o pacienta na Ukrajine starajú inak, ako sme na Slovensku zvyknutí: napríklad v iných situáciách predpisujú antibiotiká alebo posielajú k špecialistom.
Toto ste si museli zjednotiť na slovenský spôsob.
Áno. Veľmi rýchlo to pochopili, keď som sa na nich zhrozená pozerala, že teraz antibiotiká nie, ešte to má od toho ďaleko. Ukrajinskí lekári vnímajú iný systém citlivo, veľa sa chodia pýtať, či je to už adekvátne, lebo u nich je citlivosť na podávanie antibiotík omnoho nižšia. Podobne aj na posielanie k špecialistom – mali pocit, že pacient urgentne potrebuje špecialistu, pričom sa vrátil s výmenným lístkom, pretože ho nikde nezobrali. Keď sa pýtali prečo, musela som im vysvetliť, že konkrétny prípad vieme vyriešiť aj my, je to v našich kompetenciách, a až keď mu nebudeme vedieť pomôcť, až vtedy ho posielame k špecialistovi.
