Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Sága pokračuje: Igor Matovič – sebec, ktorého všetci nakoniec opustia

Som presvedčený, že katolícka úderka OĽaNO a Sme rodina ničí život vládnej koalície svojou totálnou neschopnosťou spolupracovať pri tvorbe vládnych politík s ostatnými členmi koalície.

Aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Ak má partner osobne podporovať vládne riešenia, nie je lepšej cesty ako keď sa partneri spolupodieľajú na ich tvorbe silou nerozdieľnou.

Od začiatku si OĽaNO a Sme rodina vykolíkovali svoje územia a bez akejkoľvek spolupráce si tam kraľujú ako by boli neobmedzenými vládcami. Problémy potom úplne logicky nastávajú, keď otvoria dvere svojich zabetónovaných kancelárií a my ostatný len čumíme ako perá z gauča, čo to kua vymysleli na tom letisku s tým Sputinkom.

Samozrejme sú potom autori prekvapení, že s nimi nesúhlasíme. Veď kto im do chvíle, kým vyliezli z bunkra oponoval? Kto sa pozrel kritickým pohľadom na ich nápady? Nikto a k tomu dostali kopu pochvál pri pohľade do zrkadla.

Nulová spolupráca, to je to, čo nám v koalícii predvádzajú klérokomunisti OĽaNO a rodina SmePčoKoll.

Počítajú s tým, že veď majú pre akýkoľvek ich nápad pretavený do ich riešenia automaticky k dispozícii všetky hlasy všetkých strán vládnej koalície.

„Prečo by mali mať?“, oprávnene sa pýtame my ostatní, keď sa absolútne nepodieľame na tvorbe?

Keď vyrobila SaS prvé aj druhé kilečko, bolo to tak, že sme dali dokopy desiatky až stovky návrhov a…

… a s nimi sme zašli za príslušnými koaličnými partnermi, aby sa buď vyjadrili kladne, alebo aby sa spolupodieľali na dotiahnutí riešenia. Niekde to zafungovalo a doladili sme to SPOLOČNE, niekde to nezafungovalo a návrhy ostali v šuflíku.

Spolupráca, to je to, čo sa za dva roky klérokomunistické krídla OĽANO a Sme rodina nenaučili.

Spolupráca je to, čo oni nechcú robiť.

Ostatný pokus som voči NCZI urobil včera. A zase fasa odpoveď, že budú (dakedy a možno) projektové konzultácie s odborníkmi.

Pardon, ale takých „pozvaní na kávičku“ som už pár zažil. Ťahať rozumy bez účasti na projekte, ideálne pro bono, nie, to naozaj nie je spolupráca a spoločná tvorba riešení pre občanov.

Raz som na jednom takom „kávičkovom stretnutí“ povedal, že „výhodou spolupráce je, že namiesto kritiky vo verejnom priestore dostanete interné návrhy na konkrétne riešenia, ktoré potom môžete vyhlásiť sa svoje“. Nepochopili.

„Ja ťám, ja ťám!“, hovorí ročné decko a potom si nabije čumák. Odvtedy si radšej poobzerá, či nie je naporúdzi nejaké pomocná ruka, ktorá by bola oporou.

Pritelia v OĽaNO a Sme rodina sa stračne čudujú, prečo si stále a dookola nabijú čumák, keď prídu so svojimi nápadmi a ich riešeniami pred dlhoročných profíkov.

Keď už naveľa naveľa zverejnil Matovič ako presne a konkrétne bude nastavený legislatívnych rámec pre pomoc rodinám, kolega Jozef Tirak Mihal v jednom statuse na konkrétnom príklade ukázal, ako chudobná rodina dostane ešte menej ako dnes.

Keď som upozornil poslankyňu Horváthovú, že vyrobí akurát tak bordel v predpisovaní liekov, dopadlo to tak, že pacient potrebuje 5 návštev lekára a 7 návštev lekárne, aby si vybral svojich 11 liekov. Ako bonus, úplne sa stratil jednotný dozor všeobecného lekára, takže nikomu nie je blbé, že má 11 liekov.

Keď mi OĽaNO ustúpilo v mojej požiadavke, aby bola zachovaná výslovná zodpovednosť lekára (a výslovne nie lekárnika) za zle vytvorený e-recept, hovorili, že aj tak sa to nevyužuje, lebo veď odporpúčania odborných lekárov sa rušia. Dnes lekárnici podávajú stovky námietok voči poisťovniam za nesprávne námietky za lekármi nesprávne vystavené recepty.

V EU je už viac ako polovica krajín pripravená už-už spustiť elektronickú expedíciu receptov naprieč krajinami. Som osobne koordinátorom celej EU skupiny pre x-e-predpisovanie a x-e-dispenzáciu v mene českého SUKL. NCZI spolupracovať s jediným, kto celým projektom prešiel od začiatku do konca, nepotrebuje, lebo veď MZ patrí OĽaNO a ja som ten oný SaSkár.

Na spoluprácu treba dvoch. SaS mala objektívne najlepší zdravotnícky program zo všetkých politických strán. SaS je strana odborníkov. Bola tu šanca pre Slovensko, aby vznikli dobré odborné riešenia.

Populizmus OĽaNO priniesol 25% podporu. Myslia si, že sami dokážu všetko a spolupracovať vlastne nemusia, lebo veď majú istých 92 hlasov.

SaS má aj po dvoch rokoch komplet svojich poslancov, všetci ako jedna žena hlasovali za spoločnú vec – boj proti smeromafii a vládu práva a spravodlivosti.

SaS zachránila pre koalíciu rozpadávajúci sa klub Za ľudí, ich odídenci nevlajú vo vetre ako odtrhnutý plagát, ale sú pevnou súčasťou koaličného poslaneckého klubu.

Ex-predseda vlády Matovič hneď na začiatku svojho mandátu hovoril, že potrebuje ústavnú väčšinu, aby mohol presadzovať veľké a pevné veci. Už vtedy som vedel, že je to kamufláž, lebo si nie je istý svojim vlastným klubom. Dnes už nemá skoro 8% poslancov a klerikálne krídlo si robí bezohľadnú extrémistickú náboženskú politiku jemu priamo pod nosom.

Ak by bolo OĽaNO nastavené na spoluprácu, nie na sebčenie ako prváciu na futbale za školou, mohol by sa dnes oprieť o silu spolutvorcov jeho najobľúbenejších riešení. Aj vo finančnej oblasti, aj v pracovno-právnej oblasti aj v liekovej politike.

Nevtiahol nás do spolupráce, nie je schopný nikoho pri sebe udržať, skončil sám, samučičký najeduvaný trpaslíček.

„A just nevyleziem!“, kričí z jamy do ktorej by sme mu aj rebrík pokojne spustili na záchranu. Ale prečo, keď aj tak prvé slová čo budú keď vylezie budú: „Sulík nenakúpil rebrík.“

Ako som to bol býval bol napísal? Igor Matovič – sebec, ktorého všetci nakoniec opustia (marec 2021):

Hovoril si JA prvý. Že JA je posledný, to nevedel.

A tak to všetci postupne vzdali a nechali ho v tom. Lebo presne tak sa to so sebcami v tímovej hre robí.

Necháte mu loptu, necháte mu ihrisko, necháte mu všetok čas sveta. A poberiete sa spoločne robiť niečo užitočnejšie ako toho sebca, do seba zahľadeného narcisa presviedčať, že má nahrať. Že má požičať loptu, že toto je tímová hra. Že prihrávka pre spoluhráča v lepšom postavení je rýchlejšia ako dobehnúť sám do dobrej pozície.

Share Button

Už stačilo! Európa ako celok si musí upratať na hraniciach ruska a Ukrajiny, ak to nespraví OSN

Ale už dosť už stačilo.

Je 55. deň ruského ničenia, rozbíjania, zabíjania. Žiadna tvorba, žiadny vývoj, žiadny prínos. Len ruský nezmysel, zmar a smrť.

Na pôde OSN musí byť prijaté rozhodnutie väčšinou štátov o vyslaní modrých prilieb na Ukrajinu s jediným cieľom: Vykopať ruských vojakov na hranicu Ukrajiny z roku 2013. Ani o meter ďalej, ale ani o meter menej.

Žiadne také, že nejaká India alebo Čína či USA majú väčší hlas, akúsi nadradenú „bezpečnostnú radu“. Nie, takto naša civilizácia fungovať nemôže. Ak chcú mať viacej hlasov, nech sa páči, rozdeľte sa na viac suverénnych štátov. Alebo presvedčte iné vlády. Je tu 70-80% vlád, ktoré vznikajú riadnym demokratickým procesom. Nie je dôvod obchádzať demokraciu ani na najvyššej úrovni, ak máme slobodu a demokraciu brať ako rozhodujúci cieľ ľudskej civilizácie.

Inak to na tejto planéte nepôjde.

Vypoklonkovať, vykopať do zadku všetkých ruských vojakov a ani meter nepostúpiť za hranicu Ukrajiny z roku 2013. Tým samozrejme myslím aj to, že rusko vypadne z Krymu.

Vo svojich hraniciach nech si ruskí ľudia robia čo len chcú. Nech sa pokojne nechajú vrátiť do čias feudalizmu. Majú dosť možností, aby sa rozhodli, ako naložia zo svojim štátom vo svojich hraniciach.

Modré prilby OSN musia prestať sedieť len tak na letiskách a pozerať sa, ako beží vojna. Choďte sa osobne pozrieť do Sarajeva a uvidíte o akom zverstve svetového spoločenstva hovorím.

Nič viac, ale ani nič menej, ako vytlačenie ruských vojakov z Ukrajinského územia z hraníc roku 2013. To je úloha svetového spoločenstva. Inak nestojíme za právo na život v modernej dobe 21. storočia. Inak stále ostane naša civilizácia niekde na prelome 19. a 20. storočia, kedy si kde aké hovädo mohlo zmyslieť, že má nárok na vaše územie a váš život na základe práva silnejšieho.

Sloboda a demokracia vyžadujú pevné a stabilné územné jednotky, v ktorých sa potom môžu odohrávať slobodný obchod a demokratické voľby. Európska únia svojou mnohoročnou existenciou ukázala, že takýto model prináša najvyššiu mieru civilizácie pre jej obyvateľov.

Milióny utečencov ukazujú celej našej civilizácii, že práve model spolužitia ľudí, ktorý priniesla Európska únia, je najlákavejší, najobľúbenejší, najvyhľadávanejší. Hranice štátov sú len administratívna čiara na definovanie územia pre demokratické voľby. Dokonca aj to slobodné obchodovanie sa už na tie hraničné čiary medzi štátmi vykašľalo.

Ak má naša civilizácia za niečo stáť, tak do týždňa bude zvolané valné zhromaždenie OSN a prebehne dobrovoľné menovanie členov do misie modrých prilieb.

Nie, už žiadne rozhodovanie a mesiac trvajúce diskusie, či áno lebo nie. Už len technická dohoda, kto s čím prispeje do armády modrých prilieb OSN, ktorá vykope ruských vojakov z územia Ukrajiny z roku 2013.

Ukrajinci, na rozdiel od Afgáncov, ukázali, že si za svojim štátom stoja. Že chcú slobodný obchod a demokratické zriadenie civilizácie 21. storočia.

Ak toto spravíme na Ukrajine, vznikne tu jednoznačný civilizačný posun a každý jeden diktátor na tejto planéte si už rozmyslí, či bude, alebo nebude existovať vo svojich hraniciach.

Ak sa toto podarí na Ukrajine, som presvedčený, že životnosť mnohých diktátorov, ktorí bránia slobode a demokracii, vďaka aktivite vlastných občanov dosiahne pár dní maximálne týždňov.

Ak sa toto podarí na Ukrajine, nebude to ani EU ani NATO, kto bude v očiach ruska agresor. Bude to celá svetová civilizácia, ktorá sa postaví rusku. Dokonca aj Čína pochopí, že nie je taká veľká a taká ľudnatá, aby mohla likvidovať slobodu a demokraciu, aby mohla brániť slobodnému obchodu a demokratickým občianskym právam.

Posledných 80 rokov existencie svetovej civilizácie ukázal, že zábor územia nie je nástrojom k blahobytu a spokojnosti ľudskej spoločnosti. Hranice sa stali len trápnymi čiarami na mapách záboru územia a dôležitými pravidlami pre demokratické nástroje.

Bez hraníc volebných okrskov nefunguje demokracia. Bez hraníc zabratého územia sa na základe skúsenosti ostatných 80 rokov v úplnej pohode zaobídeme.

Dokonca aj to rozširovanie NATO je toho jasným dôkazom. NATO ako obraný nástroj na ochranu hraníc členských štátov postupuje a rozširuje sa bez jediného výstrelu. Pobaltie je presnou ukážkou, ako NATO funguje na ochrane hraníc pre demokratické nástroje a slobodný obchod.

Dokonca aj tá šlamastika EU s ruskou ropou je toho jasným dôkazom. Pokojne budeme s vami obchodovať, nech už ste akýkoľvek gauner na svojom území. Na svojom území si robte čo len chcete a nech si tam ľudia žijú ako sa im samým páči. Ostatných 80 rokov ukázalo, že je to vždy len a len na miestnych ľuďoch, že je to len a len na ich vlastnom záujme, ako chcú žiť. Žiadny vývoz demokracie nefungoval. Áno, ukážeme vám dobré príklady, ale odmakať si to na tom svojom Majdane, Nežnej revolúcii alebo Tchien-an-men musíte vy sami.

Aby fungovali hranice ako nástroj pre fungovanie demokracie, musia byť nemenné a stabilné. Nie len tie vnútorné okrskové, ale aj tie veľké vonkajšie štátne.

Nik to za nás, za našu civilizáciu na tej Ukrajine neurobí. Ani od Ukrajincov nemôžeme očakávať, že budú sami ochraňovať hranice pre výkon svojho práva na slobodu a demokraciu. Ochrana slobody a demokracie je civilizačná úloha.

Nie, žiadne hlasovanie či vôbec. Takéto rozhodnutie má OSN už dávno za sebou už tým, že vôbec existuje. Ak má OSN preukázať svoje skutočné opodstatnenie, ak má spoločenstvo národov preukázať právo na svoju existenciu, tak je to už len otázka kto čím prispeje k spoločnej civilizačnej misii na vykopanie rusov na ich hranice z Ukrajinou.

Ak to neurobí OSN, ak si OSN nesplní svoju existenčnú úlohou, je to úloha pre Európu, aby si na svojom dvorčeku upratala. Od Islandu až po Grécko.(Turecko sa musí rozhodnúť, či bude Európou, alebo Áziou, ale potom so všetkým, čo k tomu patrí, lebo v Európe máme prísnejšie kritéria na slobodu a demokraciu ako ostatný svet.) Od Fínska až po Gibraltar. (Katalánci, vykašlite sa na to svoje strieľanie, dobre vám radím.)

Veľmi, šialene veľmi si prajem, aby rusov hnali na ich hranicu s Ukrajinou spoločne NATO so Švédskom, Fínskom, s Argentínou (za ochraňovanie nacistou by to bolo pekné odčinenie) a Číňanmi. Ale som nie len optimista, ale aj lekárnik a viem o tomto svete a ľuďoch dosť. Takže mne bude bohate stačiť, ak si to ten bordel na východe uprace Európa ako celok. Už od 1. mája.

Rusi patria za Ukrajinskú hranicu a meter za ňou nech si robia čo len chcú.

Share Button

Hlavu hore, veď je byť na čo hrdý

Pamätáte sa na to, ako Nemecko v roku 2015 zachraňovalo utečencov z Maďarska? Pamätáte sa, ako pochodovali pešo zástupy ľudí naprieč Maďarskom?

Na Slovensko prišlo od 24. 2. 2022 zatiaľ viac ako 320 000 utečencov z Ukrajiny. Slovensko ako štát nekolabuje, žiadny z utečencov neprespávajú na uliciach. Napriek nízkym teplotám, nie sú ohrození omrzlinami.

Slovenská občianska spoločnosť vybehla v dokonalej kondícii. Štátu to, ako samozrejmému obrovskému kolosu chvíľu trvalo, ale kormidlo bolo otočené a po pár týždňoch už začína byť aj niečo štátne cítiť.

Decentralizácia v systéme lekárskej ambulantnej, lekárenskej starostlivosti a v sociálnych službách na úroveň VUC zas ukázala, že to má význam pre fungovanie štátu ako celku.

Ani jedna oblasť, ktorú som spomenul, nie je samozrejmá, nenarodila sa a nefunguje len tak sama od seba. Sme to my, občania Slovenska, ktorí ju tvoríme. A funguje to.

Naozaj môžeme byť na seba hrdí, že náš štát aj po tom, ako sa rozrástol o 320 000 ľudí, teda o skoro 6%, funguje ako keby nič.

To naozaj nie je samozrejmosť!

„V roku 2015 od januára do septembra prešlo Maďarskom 291 000 ilegálnych prisťahovalcov“, písalo sa v dobovej tlači. Vyše 99% z nich chcelo pokračovať na západ.

Slovenská republika sa dokázala za 45 dní vysporiadať s 320 000 ľuďmi na hraniciach. Tak 10-15% z nich ostane na Slovensku dlhodobo.

Dobré to je. Hlavu hore, je na čo byť hrdý.

Že ste sa nezapojili? Ale zapojili ste sa. Už len tým, že tvoríme spoločne celú túto našu spoločnosť. Už len tým, že nik z pomáhajúcich nie je prenasledovaný za pomoc, už to je základ úspešného príbehu Slovenska roku 2022.

Nie, nie je dôvod sa cítiť zahanbení, že iní pomáhajú viac ako vy. Aj taký dobrovolník (a nie len skladník v šroubárně) si môže s úľavou po práci načerpať sily vďaka vašej práci, ktorou nevybočujete zo zabehnutých koľají a vďaka tomu nevybočuje zo zabehnutých koľají fungovania celá naša republika. Tieto istoty stability sú pre každého jedného dobrovoľníka, pre každého jedného pomáhajúceho dôležité. Je to tá pevná stabilná stena, o ktorú sa vedia oprieť.

Máme z čoho čerpať naše štátne sebavedomie.

Sme tu doma, máme dobre fungujúci štát, vieme zareagovať na 6-7% anomáliu bez toho, aby sa náš štát čo i len zachvel. Rozkolísanie? Ani náhodou!

Sme tu doma, poznáme prostredie, vieme domáci jazyk, všetky pravidlá a regulácie v našej spoločnosti sú nastavené na naše domáce zvyklosti, na našu mentalitu, na naše domáce tradície. Utečenci z Ukrajiny sú v tomto prostredí noví, nezorientovaní, nemajú prehľad. Tak čoho sa potom bojíte?

Naozaj máte také malé sebavedomie, že vás v práci ohrozí cudzinec, ktorému nikto poriadne nerozumie, nemá prehľad o našich normách a štandardoch, jeho vzdelanie nie je kompatibilné s požiadavkami nášho prostredia?

Naozaj je vaša hrdosť tak nízko, že by ste chceli len tak dostávať zľavenku na diaľničnú známku, či vstupenku do ZOO?

Každý jeden z občanov Slovenska vie oprieť svoju sebadôveru o Slovenskú republiku. To, že náš vlastný štát sa ani len nezachvel z pomoci pre 320 000 ľudí, to je rozhodne dôvod na sebadôveru každého jedného z nás.

Každý jeden z nás máme koreň v pevnej pôde Slovenskej republiky. Každý jeden z nás máme silnú stenu sociálnej a zdravotnej záchrannej siete za sebou, o ktorú sa môžeme vždy oprieť. Za ostatných 45 dní sa do tejto steny oprelo celou silou osobného zúfalstva 320 000 ľudských bytostí a táto stena sa ani len nezachvela.

Je to dobré priatelia, hlavu hore.

Tento štát má 1000+1 problém. Máme priestor na 1000+1 zlepšenie. Len naše SaSkárske videnie v ostatných volbách prinieslo 1144 riešení na 1144 totálnych šlamastík. Vo voľbách bolo 5-6 moderných demokratických strán, ktorá každá videla ďalšie 1000+1 možné vylepšenia pohodlia v tejto krajine. Denno-denne rozoberám ďalšie a ďalšie šialenosti, nebyť ktorých sa tu žije ešte lepšie a za jednotku peňazí by sme dostávali ešte viac pohodlia…

Áno, pohodlia!

Nie prežitia, ale pohodlia. Áno, oplatí sa bojovať za lepšie pohodlie pre život. Veď tá sprostá ruská nevyprovokovaná vojenská agresia je práve o tom našom spôsobe života. O väčšom pohodlí, o väčšej efektivite o viac vešiakoch v skrini na viac nohavíc.

Priatelia, môžeme byť právom hrdí sami na seba, že dnes, v apríli 2022 Slovenská republika nerieši otázky prežitia, základných životných istôt ako je jedlo, teplo a nádej pre deti. Môžeme byť právom na seba hrdí, že jediné o čom sa dnes hráme na politickej scéne je spôsob pohodlia.

Už len to, že sa bez zachvenia štátu dokážeme podeliť o kúsok svojho pohodlia, už to je dôvod na vysokú sebadôveru každého jedného z nás. Nie tí utečenci, ale my domáci sme tí, čo to dokázali.

Naozaj môžeme byť sami na seba hrdí.

Naozaj sa nemáme čoho báť ani do budúcna.

Oni utekajú k nám, lebo tu je dobre. To, že u nás doma je dobre je naša zásluha. A toto štve toho skrčeného nímanda v Kremli asi najviac. Že Ukrajinci chcú byť ako my, že sme to my a nie on, kto je pre Ukrajinu vzor dobrého a spokojného života.

Ja viem, pýcha je Jeho najobľúbenejší hriech, ale za troška ani pán farár nič nepovie. To, že ani jedno jeho Božie dieťa z Ukrajiny na Slovensku netrpí hladom a zimou si taký malý kúsok pýchy na nás samých zaslúži.

Ďakujem vám priatelia, som úprimne rád.

Share Button