Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Servus populizmus a iné záhady

Toto je len také voľné písanie na sobotu. Také obyčajné o obyčajných veciach, čo sa mi občas preženú mozgovňou. Nič intelektuálne.

Fera Múčku mám rád, máme rovnaký postoj k populizmu a iné záhady. Fero sa pozerá na mnoho vecí rovnako ako ja. Pokojne by sme mohli založiť stranu. Ale to by sme sa rehotali dlhšie, ako jeho blízke, keď ho Leško nazval analytikom.

Akokoľvek, na populizmus sa pozeráme sakramenstky rovnako:

A teraz k voľbám. Fico si v kampani hneď všimol, že Kiska nerobí nič iné, len dookola opakuje šesť viet. My budeme odvážnejší ako spomínaný neúspešný prezidentský kandidát. Kiska totiž načieral priamo do populizmu, keď opakoval, ako sa bude starať o zdravotníctvo, sociálne veci a podobne.

Ale čo mal recitovať, Aristotela? Alebo Bútoru? Politik môže uspieť len s populizmom, ale musí byť v zdravej norme. Kiska bol, takže v tomto problém nie je. Teraz už Bútoru citovať môže. Tak to má byť, že sa vedúci politik obklopí ďalšími schopnými ľuďmi, aj keď sú politicky menej úspešní.

Zdroj:  Preč so servítkami, povedzme si, ako to je | Fórum | komentare.sme.sk.

Toľko on, a teraz ja:

Priatelia intelektuáli a čo takto intelektuálne konečne pochopiť, že kampaň strany pred voľbami musia robiť, lebo intelektuálov je málo a voľby sú všeobecné a rovné?

Zdroj:  Do júna čo najviac populizmu na pravej strane | M+M+M+M (4M).

Je to zaujímavá záhada, že máme tak rovnaké postoje aj na iné veci.

Keď už sme pri tých záhadách. Na svoje G+ konto som zalinkoval článok, v ktorom sú fotografie zo zákulisia prezidentskej kampane. A písal som do statusu, že vyzerá naozaj štátnicky. Slovo vyzerá je pre mňa, ako povedal Morgan Freeman vo Väznici, zasraná záhada.  Pre mňa by mala mať gramatika logický zmysel. Potom by mi fungovala prirodzene. Ako to myslím?

Vyzerá, pozerá, čiže vidí. Vidí je 1/4 výnimiek s mäkkým i. Tak keď vidí, tak prečo nie vizerá? Ja viem, lebo koreň slova. Ale to je úplne navyše vedomosť. Keby si slová so svojim obsahom niesli aj pravidlo pre svoju podobu, to by mi bolo v gramatike sveta žiť. Alebo aj nie. Takto sa tie pravidlá musím učiť, aj ich viac-menej ovládam, ale keď pre mňa je obsah nad formou.

Je mi to blé, snažím sa, ale to je tak všetko, čo s tým viem urobiť.

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Možno ste si všimli, nedávno som v komentároch cudzím statusom o Ukrajine na FB a G+ začal používať citáciu z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to „Filan“.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. Možno tentokrát… Vzory stále mám.

Čítal som si zas po dlhšom čase hyena.cz. Je to môj najobľúbenejší blog. Až tak veľmi, že dotyčný blogér patrí medzi tie dva vzory, ktoré v blogovaní mám. A viete, že ani neviem, ktorý je ten druhý? Ale nie o vzoroch som chcel.

Zdroj:  Radšej subjektívne spravodlivé rozhorčenie ako objektívna revolúcia | M+M+M+M (4M).

Aj vtedy v  lete som riešil to slovo vyzerá. Nuž, vyzerá to, že niektoré myšlienkové stálice mám okolo seba furt.

Dnes to bolo len také ľahké, voľné písanie, ako by povedal McGee z NCIS, seriálu, ktorý sa stal, z pre vás neuveriteľných dôvodov, mojim sprievodcom strednej fáze môjho života. Kto by sa to bol býval bol povedal v roku 2006.

Ešte že nevieme čo nás čaká.

Peknú sobotu priatelia.

Share Button

Ostať demokratom, keď ide o demokraciu, hraničí s demenciou

Občas mám pocit, že si ľudia myslia, že byť demokratom znamená byť totálne dementný. Mysliaci demokrat pozná hranice, za ktorými sa už nejedná o demokraciu.  Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný.

Takže v momente, keď sa pomocou demokratického rozhodnutia dostanete do stavu veriteľ – dlžník, demokracia skončila.  Či sa vám to páči alebo nie, treba platiť a niesť za svoje demokratické rozhodnutie dôsledky.

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

V momente, keď vznikajú pochybnosti, či ste prestúpili demokraticky nastavené zákonné normy, demokracia skončila. Jediným, komu prislúcha rozhodovanie je predsa sudca.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

Vážme si rovného postavenia medzi sebou navzájom, vďaka ktorému nám demokracia dáva možnosť o sebe rozhodovať.

(Povodne vyšlo 21.2.2012 v článku  Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný | M+M+M+M (4M).)

Share Button

Podpora lepšieho vzdelávania namiesto podpory učiteľov by sa hodila

Áno, práve prebieha štvorročné povolebné obdobie, na začiatku ktorého 25% voličov prejavilo názor, že školstvo je v tom správnom stave, že učitelia majú tie správne platy. Máme medzivolebné obdobie, v ktorom 25% voličov zvolilo potrebu uvažovať o stavbe širokorozchodnej trati. Máme obdobie, v ktorom si 25% voličov zvolilo vyplatenie,majiteľov súkromných zdravotných poisťovní.

Viete, demokracia je vecou charakteru. Ak ste so svojím politickým názorom prehrali, musíte zniesť dôsledky. Ale rovnako je demokracia vecou aj víťazovho charakteru. On musí zniesť, že so svojimi opozičnými názormi mu pindáme do jeho každodennej práce.

Ak si máme hovoriť demokrati, a to myslím nie len nás, čo zastávame opozičné postoje, ale tiež vás, čo sa vládnúcim do rití pcháte, musíte nás zniesť. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať nás, hovadá demagogické.  Vy nás musíte uznávať, aj keď sa vám z našich slov, kedykoľvek nás počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdíme, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

 

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

 

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado nám dnes nebráni, aby sme podporili väčšie investície do školstva.

Študenti to pochopili a išli podporiť svojich učiteľov. Už to nie je štrajk učiteľov, proti nám, čo ich platíme. Už to nie je ich tlak, aby sme im prispievali viac. Už by to mohol byť náš tlak na našu vládu, aby sme z našich daní dali viac na podporu vzdelávania. Na naše školy a našim učiteľom.

Verím, že v tom vidíte ten rozdiel. Ich snaha o plnšiu peňaženku je mi ukradnutá. Ale niečo iné je snaha spoločnosti, teda nás všetkých,  mať lepší vzdelávací systém ako doposiaľ. Áno, popri tejto snahe, stučnejú aj peňaženky učiteľov. Ja im to nezávidím.

Ako som bol býval bol povedal vo svojom jedinom profesionálnom vyjadrení k jedinej poisťovni: je to komunistická pičovina. Podobne ako zväčšenie vzdialenosti medzi koľajnicami z 1435 na 1520 milimetrov na území EU. Dobré školstvo je ekonomická a sociálna nevyhnutnosť. 

Spolieham sa, že túto politickú prácu odvediete vy, čo som vám dal v ostatných voľbách hlas. Tak nejak práve na to máme predsa systém politických strán. Ja robím lekárenstvo, vy politickú prácu. Organizácia zhromaždení na podporu niečoho patrí do politickej práce.

Ja viem, 83 spartakiádnych cvičencov a ešte cca 1195 dní do volieb v roku 2016. Navyše je zima, oziabalo by nás. Tak nič, ja si sadnem tíško do kúta a ono ma to prejde. Podobne ako nedávno, keď ma štátna 83 s gustom prešla šijacím strojom. Zpredu aj zozadu. Čo narobíme, je po voľbách.

Share Button