Cestoval som piatok (prikázaný sviatok) a aj v nedeľu Rakúskom a Nemeckom. Aj som sa najedol (asi 4-5x) v reštyke, aj som natankoval (2x). Boli tam všade v práci, aby mi mohli poslúžiť. 

Zákon má „zorganizovať rodinný život“ tým, ktorí pracujú v maloobchode. Ale čo ostatné mamičky, či ľudia, ktorí pracujú v nedeľu v továrňach na smeny, v nemocniciach, v službách, na železniciach, letiskách, v reštauráciách, kaviarňach…? A výpočet by mohol pokračovať donekonečna. V čom sú iné od mamičiek pracujúcich v obchode?

Zdroj:  Kto chce chodiť v nedeľu do Tesca… (a navyše tam pracovať) – Martin Dlouhy (blog.sme.sk).

Jedinou výhodou zavretých obchodov bolo, že sa pred XXXLutz skejtoval nejaký párik mlaďasov a mňa pri hľadaní kešky skoro zožral ich pes. Ako hovorím jedinou výhodou by bol nažratý pes.

Je to ich tradícia. Nie naša. Ja som viac na strane slobody. Nevidím na nakupovaní nič, čo by bolo v rozpore s pravidlami viažúcimi sa na prikázaný sviatok. Veď aj svätá omša v sobotu večer je platná za nedeľu. A pre toho, kto 5 dní sedí za počítačom je rúbanie dreva v nedeľu ťažko hodnotiť ako prečin voči „zdržíš sa namáhavej práce“.

Od KDH je to obyčajné bafuňárske klamstvo. Ak by vyhrali voľby s programom zavretého maloobchodu v nedeľu, ak by vyhrali voľby s verejným prísľubom koalície so Smerom… Ale nevyhrali! Tak nech si počkajú.

Budeš nedeľu svätiť a neoklameš si stoja na roveň. O tom niečo ako katolík viem.

Priatelia, moja starká a to bol skutočne veľký Človek, nám hovorievala: „Nutná potreba príkaz ruší, tak hybaj schovať to seno pred dažďom.“ Ja neviem, či je pre niekoho rodinný nákup v nedeľu „nutnou potrebou“.

Vy áno? Vy to chcete súdiť? 😉