Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.
Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.
Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:
Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.
Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže
Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.
A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!
Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.
Na jednej strane máme:
Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.
A na druhej strane:
Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)
A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu. Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?
Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov
„…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná ako z moci úradnej bude zakázané.
Takže je to zas a znovu: Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.
Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec. A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.
Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.
Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať, rieši informačnú nerovnováhu. Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom človeku.
Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.
Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.
