Pre predstavu, v akom prostredí lobizmu sa rodí nová právna úprava pre nastavovanie cien liekov.
Jedna z lobistických skupín, AIFP (Asociácia inovatívneho priemyslu, navrhla v rámci pripomienok, aby sa taxatívna povinnosť zmenila len na odporúčanie a jednu z možností.
Vysvetlenie detailu pre laickú verejnosť:
Pri inovatívnych liekoch hovoríme o šialených peniazoch. Pritom to nie je už tak, že by išlo o totálne novú liečbu daného ochorenia. Väčšinou ide o nový spôsob liečby daného ochorenia. Takže štát už má nejakú predstavu, koľko by mala maximálne táto nová liečba stáť, aby to bolo farmako-ekonomicky efektívne.
Preto dobrým riešením je, uzavrieť medzi poisťovňou a výrobcom dohodu, kde sa vyčísla celkové ročné náklady solidárneho poistenia na tento liek. A ak by ročné náklady túto sumu prevýšili, tak to výrobca štátu zaplatí, de fackto taký doplatok za lieky, podobne ako u pacientov, akurát tu to zatiahne u konkrétneho lieku výrobca.
Totiž, tá celková hodnota ročných nákladov, ak je šialene veľká, tak odčerpá peniaze na liečenie pomocou iných liekov a mohlo by dôjsť k diskriminácii v prístupe k liečbe na iné ochorenia. Proste a jednoducho povedané: Nemôžeme dať všetky peniaze zo solidárneho systému na lieky pre 184 pacientov s touto konkrétnou rakovinou s vedomím, že nebudú peniaze na zaplatenie liečby pre iných 184 pacientov s inými ochoreniami.
Strašne by som chcel mať na liečenie nekonečný rozpočet. Ale máme len cca 6 miliárd eur. Po minutí posledného eura z tohto balíka už proste nie je ako zaplatiť sestry, lekárov, lieky, kúrenie v nemocniciach, ani ten toaleťák a obnoviť príbory.
Zmluva o maximálnych úhradách za rok
Naše MZ navrhlo, že takéto ujednanie o záväznosti ročných nákladov lieku bude povinná súčasť každej zmluvy, ak bude takáto zmluva potrebná vzhľadom na vysokú sumu lieku, ktorú si zapýtal výrobca.
Samozrejme, farmaceutická firma uzatvára takúto zmluvu dobrovoľne a dobrovoľne sa zaväzuje k dodržaniu týchto celkových ročných nákladov štátu na ich liek. Keďže ide o nové, ešte málo používané lieky, farmaceutická firma potrebuje, aby jej liek bol používaný, hodnotený a získal čo najviac pozitívnych referencii, aký je to super zázračný liek. Tých motivácii na strane farmafirmy je veľa. Preto je tento systém dohôd obojstranne dobrý.
Poisťovňa získa pre svojich občanov liek za rozumnú cenu, vie plánovať náklady a farmaceutická firma získa referencie o kvalite a zisk z lieku.
Doteraz dobré.
Teraz príde lobing AIFP – navrhujú, aby sa toto povinné ustanovenie stalo len odporúčaným, nepovinným v takejto zmluve.
Takže keď úmyselne podstrelia celkové náklady (dumping ako vyšitý), čím si
- zabezpečia splnenie nákladovej efektivity, (to je to porovnanie s liekmi na iné ochorenia)
- alebo vyradenie zo sprísnených kritérii, ak „je to liek s významným vplyvom na rozpočet“, (drahé terapie majú prísnejší režim z princípu)
- alebo splnia kritéria pre orphany (lieky na super zriedkavé choroby, ktorými trpí len 5-10 ľudí majú iný, jednoduchší režim rozhodovania)
- čím súčasne skomplikujú priamej konkurencii súťaž nákladovej efektivity,
tak MZ pokojne bude môcť uzavrieť zmluvu BEZ požiadavku na preplatenie tejto chyby zo strany dovozcu/výrobcu. Takže uzavretie takejto zmluvy nebude porušenie zákona zo strany spriazneného zamestnanca MZ.
Úkrok stranou – zoštátnenie
Áno, nie je to preklep, že doteraz som písal o poisťovni a teraz sa tu zrazu objavilo MZ, teda štát. Jedným z návrhov MZ je, aby prešla kompetencia uzatvárania týchto zmlúv o zľavách a maximálnych nákladoch z doterajších poisťovní na MZ. Prečo si v OĽaNO myslia, že štátny úradník bude o cene lieku vyjednávať lepšie ako súkromníkom platený zamestnanec poisťovne, to netuším.
Máme našu 40 ročnú históriu a 110 ročnú zahraničnú históriu, že štát je úplne najviac najhorší vyjednávač o cenách. Navyše, sú to práve poisťovne, ktoré prirodzene, takým tým trhovo prirodzeným spôsobom, sú na strane škrtenia výdavkov. Proti tomuto má štát plne k dispozícii svoje regulačné nástroje, aby vyžadoval od poisťovní maximum zdravia pre občanov.
Systém bŕzd a protiváh – najvleší nástroj riadenia štátu v demokratickej spoločnosti. Tu sa toto vzdávame.
Koniec úkroku stranov.
Čo tým chce AIFP dosiahnuť?
Keď by bola zmluvná dohoda, že solidárne poistenie za daný liek zaplatí 50 000€, ale skutočnosť bude za 80 000€, tak sa nič nestane. Pritom to, že sa dohodlo na 50 000€ umožnilo vôbec tomu lieku byť na Slovensku plne hradené zo solidárneho systému.
V súbehu, že sa má zaviesť kopa začierňovania informácii (o tom nabudúce) sa tak vylúči jediný funkčný a automatický nástroj na postihnutie farmaceutickej firmy za dodanie nesprávnych podkladov pre rozhodovanie o skutočnej cene lieku.
Fascinujúca drzosť AIFP.
AIFP kam sa pozrieš
V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa objavili nápadne podobne pripomienky s „náhodne“ úplne rovnakým dosahom, ak by boli od MZ zapracované, v podaní rôznych inštitúcii. Zaujímavé to nastane, keď si rozoberieme členov týchto inštitúcii na prvočinitele. V každej takejto, ako je napríklad ZCHFP (Zväz chcemického a farmaceutického poriemyslu), alebo AmCham Slovakia (Americká obchodná komorta) je buď celé AIFP, alebo jej najvýznamnejší členovia, zúčastnená.
Na hulváta sa vec udiala na zasqadaní ZCHFP, kde predložili viac ako 40 stranový dokument na 30 minútové rokovanie. Útok časom ako vyšitý. Keď niekto zaútočí časom, na 100% nemá dobré úmysly.
Kam s nimi?
Nerudovská otázka, kam s pripomienkami od AIFP je pre mňa už niekoľko rokov jasná. Čím dlhšie sa v tejto oblasti liekových politík pohybujem, tým dostávam viac potvrdení svojho presvedčenia:
Návrhy AIFP majú dva základné pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.
- Ak urobím presný opak, tak na 100% budem šetriť náklady solidárneho systému
- Ak pripomienky AIFP hodím do koša bez prečítania, tak do doložky vplyvov môžem na 100% zapísať pozitívny vplyv v duchu bonmotu: „Polovicu prihlášok uchádzačov rovno hodím do koša, čím zvýšim kvalitu tých ostatných, lebo som práve vyradil večných smoliarov.“
