Zdravotný systém na Slovensku a aj v celej EU máme založený na solidárnom princípe. Aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:
Solidarita je, keď prispievam s vedomím, že je to plne určené pre iných. Ani o slovko viac a už vôbec nie slová „A čo ja?“
Práve preto, že v slove solidarita nie je miesto pre „ja“ znamená, že vy ste zas predmetom solidarity ostatných. Oni pre vás, vy pre nich. Nikdy nie sami pre seba.
Solidárny zdravotný systém naozaj znamená, že otázka: „Ja som platil dosť a teraz mám platiť za lieky?“, je otázkou dokazujúcou nepochopenie princípu. Ak sa vám stále derie z mozgovne o ústnej dutiny, šup na začiatok článku!
Navyše sa v prípade solidárneho zdravotného systému jedná o poistenie. To znamená, že za nízku platbu si zaistím, že keď nastane nepredvídateľná udalosť, tak to namiesto mňa zatiahne poisťovňa a to bez ohľadu na dĺžku poistenia, či veľkosť doterajších platieb.
Solidarita v poistnom systéme znamená, že tí čo môžu, prispejú na platenie poistného aj tým, ktorí si ani len platenie toho poistného nedokážu z nejakých dôvodov dovoliť. Solidarita znamená, že ani nepátrame po tých príčinách, prečo nemôžu. Proste to pre nich urobíme, kedže vidíme, že nemôžu.
Niektoré krajiny rozdelili celý poistný systém na dve zložky.
- solidárnu
- zásluhovú
Solidárnu som hore popísal. A zásluhová? To je taká, že si platím sám na seba. Zásluhová znamená, že som sa sám sebe zaslúžil o preplatenie zdravotnej starostlivosti. A po ostatných ľuďoch môj pes ani neštekne. Nech sa sa starajú. A keď nie sú schopní sa postarať sami o seba a o platbu svojho poistného, nech aj umrú v bolestiach a osamelí, keď sa seba samých nemysleli. To je zásluhový princíp.
Na Slovensku je dnes podiel zásluhovej zložky podľa oficiálnych zákonov rovný 0%. Či to tak má byť, alebo či má mať platba do solidárneho poistného systému strop a platby nad túto hranicu majú prinášať benefity už len priamo plátcovi, to je len a len politické rozhodnutie.
Sami pred sebou (najlepšie pred zrkadlom) a pred svojimi blízkymi sa musíme rozhodnúť, či z dnešnej celkovej sumy poistného má byť solidárna zložka zo 100% znížená na 90% alebo na 80%. A naopak, či časť poistného, tých 10% alebo 20%, má byť „poistné na liečbu len pre mňa“.
(Len technická poznámka – „platba štátu za svojich poistencov“ je absolútne tým najsolidárnejším v našom solidárnom poistnom systéme. Štát tie peniaze neporodil. Poskladali sa na ňu z daní tí čo zarábajú v dobrej viere, že dane sú určené na chod štátu, nie na chod zdravotného systému. Prispeli dvakrát – poistením aj daňami. )
Vysvetlenie nutnosti solidarity
Podiel solidárneho systému nemôže byť 0%, pretože sa musíme postarať o liečenie takých chorôb, ktoré síce trápia iných, ale dôsledky týchto chorôb dopadajú aj na nás. Napríklad infekčné choroby musíme očkovať a musíme ich liečiť. Bankovky a mince, rovnako slová „apage satanas“ na baktérie a vírusy naozaj nemajú veľký vplyv. Takže 10-20% poistného treba vraziť do solidárnej zložky.
Tiež je nutné solidárne prispievať na zmierňovanie utrpenia. Sme v 21. storočí a ľudský rod sa vyvinul. To je takých 40-60% solidarity. Ono sa to zle počúva, ale 95-99% liekov a výkonov, ktoré čerpáme po 60. roku života sú lieky a výkony proti smrti a na zmiernenie utrpenia. Žiadne vyliečenie do plného zdravia, len údržba chátrajúceho stavu či oddialenie smrti.
No a potom je tu otázka výhody z veľkosti. Oplatí sa, jednoducho sa oplatí, udržiavať sieť poskytovateľov v dobrej kondícii, aby mohli byť k dispozícii. A túto kondíciu si zabezpečíme len, keď sú lekári a zdravotný systém permanentne v plnej praxi. Napríklad aj formou čerpania ich výkonov menej majetnými, ktorým to solidárne preplatíme z čistej egoistickej potreby mať lekára k dispozícii.
A tak, ani sa nenazdáme, zistíme, že pre fungovanie zásluhového systému je nevyhnutné mať 70-90% zdravotníctva pokrytého solidárnym systémom.
Článok patrí do mojej série PRP – Pikiho rada na piatok – článkov, ktoré sú určené na vaše poučenie.
V tíme SaS pre zdravotníctvo riešime práve to, ako optimalizovať vzťahy solidárneho a zásluhového princípu. Aby som mohol v budúcnosti vôbec hovoriť o ponúkaných riešeniach, ich rizikách a prínosoch, musím si byť istý, že rozumieme všetci základným pojmom.
Bez toho sa nedohovoríme a naša diskusia bude ako rozhovor slepého s hluchým. Netvrdím, že sa nedohovoria. Ale tých nedorozumení na ceste k vzájomnému pochopeniu je toľko, že by ste ich mohli bagrom naberať.
Pod čiarou: Áno, o tom inžinierovi a zememeračovi vám to raz isto iste tiež vysvetlím.
