Minister by mal byť tým nárazníkom, ktorý pomáha premiérovi byť najobľúbenejšou hviezdou vlády. Keď sa predviedla skutočná politická sila ministra hospodárstva, premiér nemohol strpieť, že by svietil koaličný partner. Ešte vypuklejšie tento kontrast podporuje slabý politický výtlak ministra zdravotníctva, ktorého okolnosti dnes predučujú, aby bol hviezdou-obrom dnešných dní. Ale nie je ani hviezdou VII. kategórie bielych trpaslíkov.
Všetky tie statusy o smart karanténe, denná agenda s odbornou medicínskou stránkou uvoľňovania, to všetko malo visieť na facebookovej stránke ministra zdravotníctva. Mal to byť minister zdravotníctva, ktorý stojí ako politická stafáš vedľa hlavného hygienika či člena krízového štábu a hovorí: „Pozrite, akých skvelých ľudí mám v tíme.“
A naopak, mal to byť minister zdravotníctva, ktorý pomocou záštity premiéra, oznamoval na hraniciach spustenie smart karantény. A v nasledovných dňoch mal minister zdravotníctva vlastným telom a funkciou odrážať negatívne reakcie tak, aby premiér, zosobňujúc vládu ako celok, bol stále za pekného a nedopadlo na neho zrnko negatívnych emócii.
Áno, premiér potrebuje v takejto zdravotnej kríze benefit, že má koho odvolať v politicky správnom momente. To je proste riziko ministra zdravotnícka v každej kríze, kde hrá primárnu úlohu prevencia.
Všimli ste si, ako zamával s ministrom hospodárstva pri brzdení uvoľňovania a ako vláda ako celok získala politické body? Samozrejme, voči inostraníkovi mal asi menej zábran, ako voči vlastnému nominantovi.
Tento text je o politickom rozmere vládnutia. Tam je pre ministra naozaj jedinou istotou, že o 23:00 môže povedať, že v ten deň ešte nebol odvolaný, takže má za sebou úspešný deň. Obzvlášť počas takej krízy, akou je umieranie ľudí na infekčnú chorobu.
Dôsledok jednomužového a ideovo roztriešteného OĽaNO je vymenovanie nepripravených, vlastne úplne náhodných, ľudí do politických funkcii ministrov. Premiér dnes robí politickú prácu svojich podriadených.
V prípade niektorých ministrov aj preto, že sú zamestnaný svojou vlastnou politickou agendou a zachraňovaním svojej úplne elementárnej politickej reputácie. Potom im samozrejme ani len neostáva čas na riešenie politických úloh rezortu a naplnenie tej správnej politickej pozície v hierarchii vlády.
My manažéri veľmi dobre poznáme to manažérske pravidlo:
Buď to robím, alebo to riadim. Ak to robím, tak potom kto riadi mňa?
Ak dnes robí politickú prácu ministra zdravotníctva jeho šéf, kto riadi, kontroluje a prípadne vyhodí za neschopnosť premiéra? Lebo jedno je dnes isté – šéf našej vlády sa utápa v politickej operatíve, ktorú nevykonávajú jeho vlastní podriadení. Ak pri tom urobí chyby, už nie je kam hodiť nižšie politickú zodpovednosť, nemá koho odvolať a teda ani nemá kde vziať stratené reputačné politické body pre celú vládu. A to už začína dopadať aj na nás v SaS, jeho koaličného partnera. Veď to poznáte. „Vy v tej vláde…“
Navyše, keď my v SaS, čo máme vo svojom rezorte školácku naivitu za sebou už 2-3 roky, upozorníme šéfa, ktorý vykonáva prácu svojich ministov, logicky to berie premiér osobne. Ak by ministri robili sami, rozprávali by sme sa s nimi, kritizovali by sme ich. Premiér by bol za pekného, lebo dokázal sprostredkovať diskusiu koaličných partnerov a priviesť na svet z dvoch dobrých konkurenčných riešení jedno, ešte lepšie pre Slovensko. A s ním celá vláda.
Bol by skutočne politický manažér.
Bez nárazníku, v podobe politickej zodpovednosti ministra, prichádza pre premiéra náhradný nárazník – barlička alibizmu a slová: „To hovoria odborníci a ja sa riadim slovami odborníkov“. Akurát to má jednu chybu. Tí odborníci nemajú žiadnu politickú zodpovednosť danú demokratickými nástrojmi zastupiteľskej demokracie. Odborníci majú jedinú zodpovednosť a to voči vedeckej pravde. Akurát, že sa potom v takom sterilne vedeckom prostredí nedá žiť. Politická zodpovednosť si nakoniec nájde cestičku, pozviecha sa z prachu a udrie bez kontroly na, pre koaličné zoskupenie, najnevhodnejšom mieste a v najnevhodnejšom čase.
Snáď tento kritický text pomôže našej koaličnej vláde sa zamyslieť nad politickým rozmerom svojej práce a ministri nájdu poučenie, že musia dokázať naplniť svoj politický priestor. Ak sú teda vôbec schopný nejakej politickej aktivity a ak sú vôbec schopný si svoj politický priestor obhospodarovať. Je dobré ak je minister aj odborník. No hlavne to musí byť politik.
Ostáva mi len nádej, že s úlohami rastú kádre.
