Sa nám tu ktosi zamotal. Kým by boli zisky, tak by dividendy bral, keď sa skazila morálka, tak vraj nemal možnosť to ani vedieť a ani ovplyvniť.

Dáme príbeh z mojej mladosti-pochabosti:

Keď som bol mladý, síce už šedivejúci, ale vrabčiak rok po skončení vysokej školy, tak ma požiadal majiteľ lekárne, kde som pracoval, či by som sa nechcel stať spoločníkom v eséročke. Že mi venujú takých 5-10% podiel. Išlo hlavne o to, že majiteľmi boli samí nelekárnici a hrozilo, že sa zmení zákonná úprava a budú požadovaní majitelia lekárnici. Že ani splatiť svoj podiel na základnom imaní netreba, že také sú zákony.

A tak mladý vrabčia súhlasil, dva-trikrát sa kdesi podpísal a bolo. Písal sa rok 1997.

V roku 1999 mi moja vlastná firma, sic s 10% podielom, dlhovala 3 platy a tak som skončil v emigácii v Česku. Skvelá vec sa mi stala.

Pri jednej návšteve doma som si našiel v schránke list a akási distribučka odo mňa chcela cca 10000 SKK, ako podiel na dlhu, ktorý „moja“ firma u nich urobila. Vo výške nesplateného podielu na základnom imaní.

Zašiel som konečne za právnikom, ten sa na mne asi pol hodinu rehotal a potom sme spravili dohodu o právnom zastúpení a podaní na súd – zrušenie majetkového menšinového podielu v nefunkčnej s.r.o. a formálnu žalobu na vyplatenie mzdy za posledné 3 mesiace.

Za pol roka som došiel na formálne súdne pojednávanie do Banskej Bystrice a za ďalší mesiac som bol bez podielu vo firme.

Koniec príbehu z mladosti.

Na rozdiel od Štefunka, keď som zistil, že som somár, urobil som aktívne kroky k náprave. Pánom, ktorí ma do toho namontovali vlastne ani nemám nič za zlé. Bola to cenná životná podnikateľská lekcia a stála ma len tých 10000SKK plus palmáre právnikovi.

Od vtedy viem, že menšinový podiel v s.r.o. bez rozhodovacej právomoci je hovadina, akurát tak zaujímavá v zálusku na vyplatenie zisku.

Byť naivný vrabčiak nie je chyba. No morálka sa ukáže v momente, keď sa so zistenou chybou treba vysporiadať.

Takže priatelia, ak sa Štefunko alebo iný viťúz bude niekedy vyvinovať, že on nič, on vlastne so svojim 25% podielom nemal na morálku obchodnej spoločnosti žiaden dosah, neverte mu ani pol písmena.

Iste, nemal vplyv na firmu, ale vždy mohol minimálne odstúpiť, predať podiel, nechať sa súdne vyviazať. Ale on veril, že firma bude mať zisky, že sa mu podnikanie formou investície oplatí. A práve touto vierou v zisk vystavil plnú podporu akémukoľvek nemorálnemu konaniu pri verejných zakázkach.

Prípad Štefunko nie je vôbec odlišný od prípadu Kaliňáka, ktorému sa v podnikaní zázračne darilo ausgerechnet od momentu jeho vstupu do vysokej politiky. Ničím sa nelíši od Andreja Babiša a jeho podnikania s Čapím hnízdem. Všetko sú to viery v lepšie zostatky na vlastných účtoch. Ausgerechnet náhodou v čase politickej aktivity, kedy mnohí sa klaňajú práve kvôli funkcii, ktorú dotyční páni zastávali alebo chcú zastávať.

Pamätáte na ten môj príbeh? S akými slovami ma lákali páni do majetkového podielu vo firme? Aby sme spoločne mali prospech napriek snahe štátu. Vtedy som bol mladý, síce už šedivejúci, ale mladý a neskúsený vrabčiak. No akonáhle som zistil, že „moja firma“ koná nekalo (keď som zistil, že narobila nekryté dlhy), podnikol som aktívne kroky a takejto toxickej záťaže som sa snažil zbaviť. Mňa tá skúsenosť stála 10000SKK, vám a celému národu ju dávam zadarmo.

Minoritné, hlavne minoritné podiely vrchných politikov vo firmách sú silnou indíciou na snahy vybabrať s niečím, k niečomu motivovať. V prípade, že skutočne došlo k nejakému morálne a eticky spornému konaniu, je zotrvávanie v minoritnom podiele už len vlastnou a hlavne vedomou smolou dotyčného.

Štefunko sa tak nemôže čudovať, že nesie politické náklady za svoje ničnerobenie s vedomím morálnych a etických závad. Vedieť mal a mohol riešiť.