Diskusia o sieťovej neutralite je diskusia veľmi podobná hádkam, čo bolo skôr – vajce alebo sliepka.  Je to diskusia o tom, či viac potrebujú lekári pacientov, alebo pacienti lekárov. Je to úplne márna diskusia.

Jeden z ľudí, ktorí majú väčšie ako len pokročilé znalosti s fungovania internetu, pekne charakterizuje  túto márnosť na príklade svojej diskusie s jeho priateľom Martinom (podobnosť mena čisto náhodná).

Když jsme odcházeli, přišel za námi pán, že nemohl přeslechnout debatu o síťové neutralitě (tu akcentovala druhá sedmička červeného – ten den ještě nebylo jasné, jak dopadne hlasování) a že musí souhlasit, že Martin má pravdu a že je požadavek síťové neutrality je útok na svobodu podnikání.

O síťovou neutralitu jsme se pohádali do krve. Tradičně. A na pána jsme vyletěli oba. Martin proto, že zrušení síťové neutrality povede k výrazné deformaci konkurenčního prostředí mezi telekomunikačními firmami, což v dlouhodobém horizontu zastropuje rozvoj oboru. Což je jasné každému dementovi, jenže já tenhle argument považuji za maligní, neboť skutečným problémem – a to je jasné každému, kdo uvažuje, kromě toho ignoranta Martina – je omezení konkurence mezi poskytovateli obsahu, což povede k nižšímu tlaku na telekomunikační firmy, optickému zvýšení jejich vlivu, ale také jejich faktickému sebeuspokojení a snížení konkureční selektivity, což zastropuje rozvoj oboru. Což je naprosto jiný důvod, než tvrdí ten protofašistický ignorant. Zdroj: Patrik Zandl (FB)

A čo na to pravicový liberál? Ja mám na to jednoduchú odpoveď:

Snažme sa udržať trh rovných príležitostí. 

Zrušenie regulácie, a legislatívne postulovanie sieťovej neutrality je regulácia, môže nastať vtedy, keď súťažitelia na trhu sú vo vzájomnej rovnováhe.

V oblasti poskytovateľov obsahu by sa o istej rovnováhe dalo hovoriť na globálnej úrovni a iste aj na úrovni jednotlivých typov obsahu.  Vďaka sieťovej neutralite.

Naopak, nepriaznivé podmienky, spôsobené horším prístupom k zákazníkom, podnecujú kreativitu, vývoj, pokrok.

V prípade  poskytovateľov pripojenia sa o akejkoľvek rovnováhe v silách jednotlivých súťažiteľov rozhodne nedá hovoriť. Netuším ako v priestore USA, ale v priestore EU absolútne nie. Je tu niekoľko dominantných, oligopolných telekomunikačných operátorov.  To zas hovorí pre udržanie sieťovej neutrality.

Navyše si treba uvedomiť, že chrbticové vedenia internetu sú aj štátne (kde si štát na seba môže uložiť čo len chce), ale aj čisto súkromné. Ak by sme to zobrali do dôsledkov, internet ako taký (to železo) patrí súkromným firmám. Ak by to zajtra tie súkromné firmy vypli, no tak to proste vypnú.

A rovnako je to aj v prípade obsahu. Kým pôvodne   tu boli univerzálne  nikomu nepatriace protokoly, ako e-mail či www, dnes je to tu samé gmail.com či Facebook alebo Youtube súkromných firiem.

Naopak, prirodzené dodržiavanie sieťovej neutrality sa v neregulovanom prostredí zrazu stáva jednou z možných konkurenčných výhod.  Potom, ako sa vyčerpajú prvotné, elementárne prostriedky pre tvorbu zisku, prichádzajú na rad inovácie, vývoj, pokrok.

Takže sme zas pri tom, čo riešim aj vo svojom odbore. Je potrebné klásť dôraz na niekoľko fundamentálnych regulácii, ktoré smerujú k trhu, ak sa máme na trh aj skutočne odvolávať. Ak sa máme na silu trhu a trhových síl spoliehať, musíme naozaj riešiť regulácie na úrovni udržateľnosti voľného trhu.  A tou diskusia o sieťovej neutralite rozhodne nie je.

Sieťovú neutralitu musí dozorovať Protimonopolný úrad. To je pre mňa to miesto, ktoré môže dať impulz na regulačný zásah vyššieho stupňa, ak by len jeho rozhodnutia už nestačili.

Riešme monopolné správanie, riešme predátorské praktiky, riešme podiel na trhu. Ale neriešme detaily obchodných vzťahov.

Oni tí poskytovatelia obsahu a poskytovatelia pripojenia sa navzájom potrebujú. Nakoniec sa dohodnú tak, aby boli spokojní zákazníci. Lebo za prachy robia svoje podnikanie aj poskytovatelia obsahu aj poskytovatelia pripojenia.

Otvárajme trhy poskytovateľov obsahu, trhy poskytovateľov pripojeniam, starajme sa o to, aby mizli monopolné, oligopolné či predátorské prostredia. A diskusia o sieťovej neutralite bude smiešnou spomienkou.

Tí dvaja, z tej citovanej diskusie, majú pravdu obaja. A keď majú pravdu obaja, tak má rozhodnúť ten tretí – zákazník svojou peňaženkou. Úlohou politika je len zabezpečiť také prostredie, aby sa mal zákazník ako v bavlnke – ergo mal čo najviac na výber a mal k tomu dostatok zrozumiteľných informácii. 

Takže ako? Som za udržanie alebo za zrušenie sieťovej neutralite v prostredí EU?  Áno, zrušme ju a súčasne, opakujem a súčasne, a aby nikto nepochyboval, tak ešte raz A SÚČASNE majme istotu, že ju nerušíme v monopolnom, oligopolnom či  predátorskom prostredí poskytovateľov obsahu a poskytovateľov pripojenia.

Pod čiarou: Hovoríte si, prečo ja, lekárnik, politik zaoberajúci sa zdravotníctvom sa vyjadrujem k sieťovej neutralite? Nuž dlhodobo sa venujem prostrediu internet a hlavne, rovnakú problematiku riešim denno-denne v zdravotníckom prostredí. Kopa regulácii pri ktorých si už nik nepamätá na čo vlastne sú. Hlavne sa nič nesmie zmeniť!

Slovník pojmov: 
sieťová neutralita – Dohoda, že poskytovateľ internetu nebude žiadnym spôsobom zasahovať do obsahu, ktorý mu bol zverený na prepravu od poskytovateľa obsahu ku spotrebiteľovi. Nebude rýchlostne či inak uprednostňovať či naopak penalizovať obsah počas prepravy v závislosti od jeho druhu či v závislosti od subjektu poskytovateľa obsahu.