V ozdravnom pláne VšZP si aktuálne vedenie naplánovalo, že ešte tento rok ušetrí na liekoch 11,5 milióna eur. Zvolili si na to ako nástroj centrálne nákupy formou verejného obstarávania.
Tak si ukážeme, ako sama seba VšZP usvedčuje z absolútneho dilentantizmu v správe poistného fondu – peňazí nás všetkých, ktorými sme sa poskladali na solidárne zdravotné poistenie.
Štandardným nástrojom cenovej regulácie je kategorizácia liekov. Tento nástroj má na starosti Kategorizačná komisia, ktorú si zriaďuje ministerstvo zdravotníctva. Základnou úlohou je stanoviť dve čísla pre každý liek uhrádzaný zo zdravotného poistenia.
- maximálnu konečnú cenu
- úhradu poisťovne
Cez tieto dve čísla žiadny vlak neprejde. Výrobca či dovozca môže uviesť na slovenský trh liek len za také ceny, aby boli tieto dve čísla dodržané.
Ak je úhrada rovná konečnej cene, je liek bez doplatku z peňaženky pacienta – plne ho uhradí poisťovňa. Ak je úhrada menšia ako maximálna cena, rozdiel je doplatok pacienta.
Môže sa ešte stať, že výrobca či dovozca uvedie liek na slovenský trh za takú cenu, aby sa zmestil do úhrady. Nevyužije konečnú cenu do maxima. Robí to preto, že ochota pacientov užívať liek bez doplatku je vyššia a výrobca tak môže podliezť cenovú hladinu konkurencie.
Centrálne výberové konania verzus lokálny biznis poisťovne
Kategorizačná komisia ministerstva stanovuje ceny na základe vyjednávania s výrobcami či dovozcami. Má k dispozícii klasické trhové nástroje – celkový objem, ktorý sa minie na Slovensku. Na celom Slovensku.
VšZP má len akýsi podiel na počte poistencov. Dokáže pri vyjednávaní s výrobcami argumentovať menším objemom ako je celé Slovensko.
VšZP v súlade s ozdravným plánom vypísala verejné obstarávania na niekoľko vybraných liekov. Náhodne som z týchto verejných obstarávaní vybral 4 účinné látky.
Pri verejnom obstarávaní určila VšZP aká by mala byť maximálna cena ponuky na danú účinnú látku a daný počet balení konkrétnej koncentrácie a liekovej formy tejto účinnej látky.
Následne sa prihlásené subjekty snažia túto maximálnu cenu zákazky podliezť v prostredí elektronickej aukcie.
Už očakávaná jednotková cena za balenie lieku je od 14% až po 17% nižšia ako sú kategorizačnou komisiou ministerstva stanovené úhrady poisťovne. A to sme len na očakávanej cene. Skutočná cena na konci elektronickej aukcie musí byť nižšia. Uvidíme koncom marca o koľko.
Áno, priatelia, takto zle stanovila kategorizačná komisia ceny u náhodne vybraných 4 liekov.
S prstom v nose VšZP ušetrí 1,5 milióna eur keď sa podaria tie elektronické aukcie len u 4 liekov.
Neschopnosť alebo len lenivosť?
Budem k sebe a Smeru milosrdný. K sebe preto, aby som sa tomu pocitu zmaru úplne nepoddal.
Máme 4 super moderné a super drahé lieky. Ceny sú tam od cca 500 do 1600 eur za balenie. Dávkovanie 4-20x za mesiac, ako ktorý liek.
Na týchto liekoch sme vyhodili do luftu 1,5 milióna eur v roku 2016. Potom 1,5 milióna eur v roku 2015. A možno aj v roku 2014.
Hovoríme len o pacientoch VšZP. Ak prirátame aj pacientov Unionu a Dôvery, už sme na 1,7-1,9 milióna eur za rok..
Týchto 4 – 6 milióna eur sme mohli s prstom v nose ušetriť z nášho solidárneho zdravotného poistenia len na týchto 4 liekoch, keby kategorizačná komisia nastavila na tieto 4 lieky o 14-16% nižšie úhrady a maximálne ceny.
To, že mohla, nám dokážu sami výrobcovia, dovozcovia, na konci elektronickej aukcie k verejným obstarávaniam, ktoré dobehnú v polovici apríla.
Samé nelichotivé otázky
Čo robili ľudia v poisťovniach, keď sa im pod rukami rozpadalo hospodárenie a poisťovne a neriešili už pred 2-3 rokmi ceny tých liekov?
Čo robili ľudia v kategorizačnej komisii posledné 2-3 roky s cenami týchto liekov?
Akú vlastnú iniciatívu vyvíja kategoritzačná komisia? To že zrevidovali lieky s ohľadom na referencovanie, to bola iniciatíva politikov, prípade Filkových ekonómov.
Vzal som náhodne 4 lieky z asi 15, ktoré VšZP hodila do verejného obstarávania. Ako sú na tom ostatné lieky s určenými maximálkami či s úradne určenou cenou (to je ešte iná forma ako regulovať, pre pochopenie laikom, je princíp rovnaký)? V kategorizácii je cca 4500 liekov a úradne určenú cenu má ďalších 6500 liekov.
Naozaj by som sa nechcel dozvedieť, že z celkových nákladov na lieky na Slovensku (v roku 2015 to bolo 1,027 miliardy eur v úhradách za recepty a nemocniciam+ambulanciám), že z celkových nákladov na lieky preplácame výrobcom podaromnici 14-17%.
A čo dovozcovia a výrobcovia? Čo robíte s tým vankúšom v cenách liekov? Naozaj sa nechcem dozvedieť, že by časť toho 14-17% vankúša mohlo byť obratovým bonusom vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Viď Thomayerova nemocnica Praha)
A to, milosrdne pre Smer, sa nechcem zamýšľať nad dôsledkom vymanenia liekov z regulácie kategorizáciou do ne-regulácie pri priamych nákupoch. Pre klasický reťazec – výrobca – distribútor-lekáreň-pacient platí ešte regulácia na maximálne marže. Na priame nákupy poisťovňou sa táto regulácia maržou nedá uplatniť. Takže akú skutočnú maržu bude mať výrobca?
Rekonštrukcia zdravotníctva, lebo zlý zisk?
Roky sa nám tu snaží Smer prezentovať, aký je nemorálny a nechutný zisk poisťovní.
Roky sa nám tu snaží Smer prezentovať, aké je nemorálne a nechutné, že poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sú súkromné subjekty.
„So ziskom poisťovní zatočíme!“, „Keď bude zdravotníctvo v rukách štátu, príde raj na zem.“, to všetko počúvame minimálne posledných 5 rokov z úst politikov strany Smer, ktorí mali pre občanov Slovenska riadiť a kontrolovať fungovanie zdravotníctva.
Dnes si sami sebe pomocou svojho vlastného dôkazu odpovedali. Štátna VšZP je v strate. Štát nastavil také podmienky, že len na 4 liekom sme za 2-3 roky zaplatili z nášho solidárneho zdravotného poistenia výrobcom liekov 4-7 miliónov eur zbytočne.
Aha, to som vám ešte nepovedal – tie 4 lieky majú v pravidlách predpisovania uvedené, že môžu byť podávané len v konkrétnych štátnych onkologických, hematologických respektíve reumatologických ústavoch. A tie sú všetky štátne. To sa potom tímto štátnym výstavným skriniam slovenského zdravotníctva hospodári v super ziskoch, keď si môžu voči poisťovni účtovať ceny liekov so 14-17% cenovým vankúšom. (Viď aféra Thomayerova nemocnica Praha)
Od koho môžete očakávať riešenia?
Smer kontroluje fungovanie zdravotníctva a míňanie našich spoločných peňazí zo solidárneho zdravotného poistenia skoro 10 rokov. Až do jesene 2016 sa absolútne nezaujímali.
Naozaj si myslíte, že môžete od nich očakávať rekonštrukciu slovenského zdravotníctva? Od niekoho, kto si sám od seba nechcel všímať ten cedník v podobe chaosu v účtovníctve VšZP?
Bolo by to ako v tom smutnom trápnom aforizme: „Namieril, strelil, zabil. A pochválili sme ho, ako pekne svokru trafil.“
Verím tomu, že vedenie režimu Róberta Fica sa nezabudne pochváliť, ako sami pred sebou zachránili pre nás peniaze. Tak ako to urobil v prípade faktúr za energie. S krížikom po funuse.
