Česko stojí před velmi obtížným úkolem – postavit se čelem novým terapiím a lékům. Desítky nových molekul čekají doslova přede dveřmi. Musíme najít rovnováhu mezi jejich přínosem a cenou tak, aby naše zdravotnictví dokázalo i nadále v přiměřeném čase dopřát českým pacientům moderní léky, ale aby přitom finančně nezkolabovalo.
Zdroj: Boj za zisky farma firmy prostřednictvím mediální střelby do lékového ústavu – Zdravotnický deník
Ja som sa už dávnejšie vyjadril, že pre mňa ako človeka, ktorý má riešiť pravidlá pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti je úplne jedno, absolútne ľahostajné, akú právnu formu, aké je vlastníctvo poskytovateľa.
Článok je dolnok k TB:
Pre mňa sú zásadné dve veci:
1. splnenie materiálno-personálno-technických podmienok pre poskytovanie daných výkonov
2. marža za výkony rovnaká vzhľadom na bod 1.
A tu sa dostávam presne na pôdu témy tej tlačovej besedy.
V momente, keď prebieha tichá privatizácia za nejasných podmienok, v momente, keď sú netransparentne dohadované podmienky úhrad, tak vzniká skutočný problém dlhodobej poprivatizačnej udržateľnosti prevádzky takýchto zariadení.
Veď ste počuli, aké „zisky“ tie nemocnice generujú! Ako je to možné? Aké sú tam dohodnuté úhradové zmluvy? Potom samozrejme, že takéto „priateľsky privatizované“ zariadenia dokážu na úkor zvyšku siete poskytovať pohodlnejšie zdravotné služby.
Naozaj sa nechcem od skúsených ekonomických analytikov dozvedieť, že zistili ako sa z vysokých úhrad poisťovne spriateleným poskytovateľom hradí rozširovanie siete jedného majiteľa.
Skúsenosti s Ančami a kockármi a medicagrupáčmi už máme.
Nie sme aj v prípade týchto nemocníc zas v priestore Kaliňákovej nemocnice sv. Michala, kde VšZP platí dvojnásobné sumy za rovnaké výkony ako iným nemocniciam?
A čo potom keď príde deň a nastavia sa normálne podmienky výkonom normálnej politiky založenej na otvorených dátach, liberálnom prístupe k poskytovateľom? Vyhlásia, že sme im vzali peniaze, na ktoré mali nárok na úkor ostatných poskytovateľov?
Druhý problém je, že pri náraste koncentrácie sa regulátor dostáva do problematického postavenia. Začína byť vydierateľný poskytovateľmi. Namiesto toho, aby regulátor – štát – určoval, musí sa podrobiť tlaku finančných skupín.
Preto, čo zaznelo v tej tlačovke, mám ako jeden bod pri jednaní v tíme SaS pre zdravotníctvo neustále na pamäti – udržiavanie vysokej pestrosti prevádzkovateľov a majiteľov.
A nie preto, že som pôvodným povolaním lekárnik a 250 lekárni Dr.Max stúpa na otlaky konkurencii samostatných lekárnikov. (Moje názory na pozitívnu úlohu sietí lekární sú dlhodobo známe.) Ale preto, že viem, ako sa v prostredí vysokej koncentrácie komplikovane vyjednáva v mene pacientov.
Skutočne je mi jedno, kto to vlastní a kto si nechá od poisťovne preplácať výkony. Keď splní materiálno-personálno-technické podmienky a úhrada je absolútne rovnaká pre kohokoľvek a súčasne úhrada obsahuje zmysluplný zisk.
Zmysluplný pre prevádzkovateľa vôbec živiť sa zdravotníckou profesiou a zmysluplný pre štát, aby bolo dosť peňazí na solidárny zdravotný systém. Zmysluplný udržiavajúci dynamickú rovnováhu hráčov v zdravotníctve.
Podmienky nastavené režimom Róberta Fica také nie sú.
Je na každom politikovi, aby sa na vyzvanie postavil pred kamery a jasne a zrozumiteľne preukázal pôvod svojho majetku, aby ukázal, aké kroky vykonával vo svojej práci.
Ako prevenciu už dávno sa má každý politik dopredu a preventívne priznať k možným konfliktom záujmov. Prizvať si k rozhodovaniu kolektívne orgány. Zverejňovať dáta. Nechať v nich hrabať sa organizácie občianskej spoločnosti z tretieho sektora. Delegovať zodpovednoti.
Pravidelne za okrúhlym stolom hľadať s oponentami cesty k uplatneniu dobrých riešení.
Len a len takto sa dá v demokratickej spoločnosti fungovať. Podporovať vnútornú silu dobra.
Keď sa poobzeráme, vidíme iný svet. Svet, s ktorého fungovaním nie sme spokojní.
Britská televízia Sky uverejnila info, že britské tajné služby majú dôkazy o prstoch Putinovho režimu v pokuse o prevrat a pokuse vraždu premiéra Čiernej Hory. Rusko rozpráva o snahe o dobré vzťahy s EU, Krym je stále okupovaný a Snowden má ruský azyl.
Budeme teraz čakať na súdny proces v Hágu?
Podnikateľské aktivity ministra vnútra sa obrátili k vlčiemu severu dňom jeho nástupu do funkcie. Predseda malej koaličnej strany speňaží svoje pozemky vďaka trasovaniu R7. A všetci rozprávajú o tom, ako neexistuje korupcia a cieľom ich politiky je blaho občana.
Budeme teraz čakať na súdny proces, ktorý preukáže obchodovanie s internými informáciami?
Prezidentov syn bol zjavne unesený, umrela viac ako desiatka ľudí, vtedajší predseda vlády bránil zubami nechtami amnestie okolo tohoto skutku. A Smeráci hovoria, ako by eventuálne za nejakých super špeciálnych podmienok tie amnestie aj eventuálne či prípadne zrušili.
Budeme čakať…
Nie, priatelia, takto demokratický svet nefunguje.
Samozrejme sa môžu verejné mienky nechať ovplyvniť nejakými spravodajskými hrami. Jasne, že to tí zlí budú všakovako skúšať.
Samozrejme, že sa im budú skutky a reči furtom rozchádzať. Pretože deklarované ciele nie sú tím skutočným cieľom. Skutočným, no nikdy nevysloveným cieľom. Ak by skutočné ciele vyslovili, nikdy by neboli zvolení. Byť zvolení, to je to jediné o čo im ide. Len a len byť zvolní.
Všetci veľmi dobre tomuto nevyslovenému cieľu rozumieme. Pretože vidíme tie skutočné skutky – prevrat v Čiernej Hore, obraty a zisky konkrétnych súkromných firiem, neodpovedanie na jednoduché otázky, absencia hlasovania.
Jednoduché skutky odhalia skutočné ciele aj bez toho, aby ich vyslovili.
Denno-denne vidíme napĺňanie cieľov, ktoré nikto nechceme a nikdy sme ich nevolili.
Áno, môžete si vyberať srandistov, ktorých jedinou obranou je zatĺkať, mlčať, objektívne ružolíco hovoriť: A oni tiež!
Áno, môžete si vyberať zakabonených, ktorých jediným riešením je zmlátiť, vystrašiť, postrieľať.
Áno, môžete urobiť takéto hlúposti. V prvom prípade sa potom ale nesťažujte, že sa nemocničné budovy rozpadajú, v ambulanciách zavládol klondaik s platením bez bločku za čokoľvek a prežraté peniaze dnešným pacientom chýbajú.
Neštvite ma po svojom rozhodnutí so sťažnosťami na nepostavenú diaľnicu do Veľkého Krtíša.
Vždy dostanete len a len to, čo si zvolíte. Neste prosím zodpovednosť za vaše rozhodnutie.
V tom druhom prípade sa dočkáte, že vás čoskoro zabijú. Alebo vaše dieťa, ktoré si nerozumne dovolí mať iný názor. Pôjdete po ulici, neukážete správne ako vysoko skáče váš pes a podvečer vám na líco zabúcha 5 dobre mierených.
Neste prosím zodpovednosť za vaše rozhodnutie.
Alebo to môže byť celkom inak. Áno, môže byť Slovensko pohodová krajina na život. Tak ako sa dajú veci robiť normálne, tak sa dá aj naša republika riadiť normálne.
Ja viem, že sa do tá a preto sa o to snažím. Proste sa snažím robiť politiku normálne.
Hľadať kompromisy. Nechať sa poučiť odborníkmi a nechať si od nich navrhnúť riešenia. Umravňovať ich, aby mysleli na to, že ich nápadom musia rozumieť ľudia. Skoordinovať pokrok v čiastkovom odbore s nadhľadom celého odvetvia.
Počúvať, čo si na moje kroky hovoria ľudia, ktorých sa priamo dotýkajú.
Nie, nič viac asi ani netreba.
Môžem strácať čas hľadaním šlamastík ministra Druckera v komunikácii so svojim šéfom na Facebooku. Strácať čas prenasledovaním kadejakých Ančí a Hranolčekov či Medicagrupáčov.
Na čo by to ale bolo dobré? Ja viem, že takto sa zdravotnícka politika robiť nedá. Nemá to zmysel, vyťahovať ich vidly nahádzané do súkolia zdravotníctva.
Má zmysel tie vidly do súkolia zdravotníctva nehádzať.
Stačí normálne fungujúce verejné kontroly. Stačia normálne fungujúce oprávnené autority a inštitúcie. Stačí normálne nastavená dynamická rovnováha hráčov v zdravotníctve.
Robiť normálne veci s cieľom, aby fungovalo solidárne zdravotné poistenie ako istota, že keď budete mať v tomto tvrdom kapitalizme smolu na nejakú chorobu, že to za vás ostatní členovia spoločnosti zatiahnu.
Normálny cieľ. Otvorene deklarovaný. A každodennou prácou potvrdzovaný.
Robiť veci normálne, otvorene, zrozumiteľne a úprimne. Tak to v tom zdravotníctve pripravujem spolu s kolegami v SaS.