Spolok LED samovražedných šoférov

To, čo tam svieti na priloženej fotografii, to nie sú brzdové svetlá, to sú hmlovky. Je skoro poludnie, skoro neprší.

Hmlovky
Hmlovky

Nikoho nenapadne si tie hmlovky zapnúť.  Dokonca mnohí frčali na „dennom svietení“, čo okrem iného znamená vypnuté zadne koncové svetlá.

Hmlovky cez deň nikoho neoslňujú, ničomu nevadia v zákone, ba naopak. Ono je tam obvykle v každom štáte EÚ uvedené „…za hmly a hustého dažďa.„.   A práve tá hmla sa aj pri riedkom daždi na diaľnici pri vyššej rýchlosti urobí za autom.

Ja viem, priatelia! Hlavne, že svietime. Už je úplne jedno čím.  Uvažoval som, že prestanem trápiť svoje xenóny zapojené na permamentné svietenie a nechám si domontovať  ledky. No ukazuje sa ďalší argument, že by to bola somarina. Tak neviem.

Share Button

Dnes o 15:00 nastúpila ČR na cestu diktatúry

Keď píšem svoje články na svoj blog o problémoch s demokraciou, o haváriách štátu na Slovensku, ani vo sne by ma nenapadlo, že Česi dokážu zahodiť demokraciu a nastoliť si diktatúru za 5 dní aj s obedom.

Šikula priemerných v utorok 25.6. 2013 vraj  začne kreovať vládu svojich tajtrlíkov. Nikým nevolenú. Všetkými zástupcami občanov už dopredu odsúdenú na nezáujem a neúspech.

Alternatívou je, že poverí zostavením vlády niekoho, kto dopredu deklaroval, že má za sebou 100 hlasov (v aktuálnom stave postačujúcich).

Jedna možnosť prináša nadiktovanie cesty k predčasným voľbám. Druhá možnosť dokončenie aktuálne bežiaceho funkčného obdobia parlamentu. V kontexte politickej situácie a vývoja preferencií strán je to jasná manipulácia s voľbami ako demokratickým nástrojom.

Viete, ak tu máme dnes parlamentný systém, kde všetka kontrolná a výkonná moc v štáte pochádza z parlamentu a ním kontrolovanej vlády, nie je možné, aby si vládu skladal prezident.  Nie je možné, aby si prezident sám začal vyrábať pravidlá, ktoré mu umožnia poskladať si svoju vládu. Presne takto si vládu skladajú tí najrýdzejší diktátori na tejto planéte.

Áno, zmena parlamentnej republiky na prezidentskú republiku je možná. Stačí, aby právoplatne zvolení poslanci zmenili komplet Ústavu. Ale stalo sa toto v ostatných 5 dňoch v ČR?

Viete, môžeme si spoločne pri pive myslieť o aktuálnej poslaneckej skvadre v ČR čokoľvek nelichotivé. No nikdy nedokážem súhlasiť s porušovaním tých úplne základných princípov demokracie.  Bez ich dodržiavania strácame akúkoľvek nádej, že budeme mať niekedy možnosť sami o sebe rozhodovať.

Je vraj v českej Ústave poistka. Prezident-diktátor má právo len na dva pokusy na vymenovanie, ktoré môžu poslanci hneď odmietnuť. Následne sa právo na vymenovanie premiéra presúva na predsedu parlamentu. Takže po dvojkolovej diktátorskej fraške sa zas tvorba vlády dostáva do rúk občanmi volených zástupcov.

To, že diktátorské maniere nakoniec parlamentná demokracia pretlačí je síce fakt vyplývajúci z Ústavy, ale  vraj tam nie sú pre prezidenta žiadne lehoty.  No a vymenovaná vláda aj s nevyslovenou dôverou môže čakať pri koryte a čakať a čakať na druhý pokus prezidenta. Žijem rozkročený nad riekou Moravou už dosť dlho na to, že si dovolím prorokovať:  Česi si ani tak nevšimnú, že už žijú pár mesiacov v diktatúre. Ani keď  zaznie obligátne: „Práve som sa vrátil z hradu.“

Česi v duchu svojich najlepších tradícii politickej frašky a v duchu najlepších tradícii Československa nás Slovákov samozrejme zas tromfli. U nás prezident nevymenuje prokurátora, v Česku rovno kandidátku na premiéra.

Apropó k argumentu, že aj ten prezident bol občanmi volený. Áno, priatelia, bol volený za jasne známych podmienok a jasne známych kompetencií. A  jasne známom fakte, že zmenou na priamu voľbu prezidenta sa nemenil v Ústave zakotvený princíp parlamentnej demokracie.

Je znakom demokracie a znakom morálky, že len ten, kto disponuje právami sa môže rozhodnúť tieto práva posunúť niekomu inému. Nikdy nie naopak. Nikdy si niekto iný v demokracii nemôže vziať cudzie práva.

Zmenu z parlamentného na prezidentský môže urobiť len parlament. A naopak, zmenu prezidentského na parlamentný môže urobiť len prezident odovzdaním práv. Nie nadarmo si Francúzi po každej takto významnej zmene prečíslujú republiku. Piata už nikdy nebude tá, ktorou bola Štvrtá republika.

A je morálne, ak sú  o takomto zámere občania informovaní pred príslušnými voľbami. Lebo len v tom prípade môžeme hovoriť o tom, že zmena je v záujme občanov. Lebo len v tom prípade o tom rozhodli svojim volebným hlasom.

Leda by nešlo o demokratické zmeny a zmeny morálnych zásad, ale že dnes v Česku ide o revolúciu. No ako túto nazvať, keď sa Čechom minulo slovo „sametová“? Že by „štípací“ od slovného spojenia „můžou na nás dřevo štípat.“?

Priatelia, tu ide o znenie Ústavy. A to nie je trhací kalendár zákonov našej každodennosti. Ústavné zvyklosti sa majú meniť po dlhoročnej verejnej diskusii a s veľkým rozmyslom o ďalekosiahlych dôsledkoch čo i len malej zmeny. Inak budeme ako v Černobyle.

To som takto včera pozeral správy na ČT a tam:  Bude súkromná oslava Zemana s… a sudcami.

ČSSD chce po odsúdení poslancovi vziať automaticky mandát.

Priatelia, v súvislostiach aj ten najlepší zámer skončí  ako pekná komunistická pí****na. Riešenie kriminálneho činu  poslanca nemá riešenie, pretože je to celé otázka princípov demokracie. Len gaureri si volia ako svojich zástupcov gaunerov. Alebo omylom.

Zdroj:  Trpte debilkovia moji, alebo moje myšlienky šírte ďalej | M+M+M+M (4M).

Po mnohých voľbách sa už stalo tradíciou, že si prezident odpustí udelenie poverenia na zostavenie vlády síce víťaznej strane, ale bez koaličného potenciálu a väčšiny v parlamente. Šetrí si tým sám sebe svoju dobrú povesť na horšie časy, keď sa mu môže zísť. Zdá sa, že keď niekto nič nemá, ťažko si to môže šetriť na horšie časy. A tým sa stáva nebezpečný zo všetkých strán.

Aktualizované 15:06 : Na súkromnej párty na hrade sa zeman pridal k tradíciám Franka a Mussolíniho.  Takže z otázky sa aj nadpis zmenil na vetu oznamovaciu. A vôbec by som sa nečudoval, keby bol formálne pridaný k aktuálnej skvadre vyšetrovaných v úplatkárskej afére bývalého premiéra a bývalých poslancov. .

Share Button

Rozosraný charakter na všetkých stranách politiky a štátu

Mám pocit, že sa zamieňa: „obsadíme posty, aby sme mohli riadiť štát a uplatniť demokraticky získaný mandát“ s „kúpime si za štátne viac moci pre seba, keď sme jej dostatok nezískali demokraticky“. Ono sa to nezdá, ale je v tom tak-trochu významový odtienok. Ale ako by som mohol chcieť, aby ste ho videli, keď závidíte a mrzí vás, že  vám nikto nikdy žiadnu trafiku neponúkne?

Kritika „opoziční smlouvy“ sa nesie Českom ako červená niť. Že ju politici, ktorí ju sami uzavreli, nevidia ako niečo nedemokratické ba možno nelegálne, neznamená, že ju občania tak vidieť nemôžu. A teraz nech mi niekto vysvetlí, prečo by malo mať pár politikov prednosť pred národom verejne proststujúcim v definovaní toho, čo je legálne/etické/dobré?

Nad rozdeľovaním štátu a osadzovaním bezcharakterných môžeme samozrejme len lamenotvať. Teda skôr nad sebou, že sme boli neschopní vyhrať voľby. Moc bola demokraticky rozdaná. A nie len to, bolo aj demokraticky kvantifikované, koľko moci má kto dostať.

A toto je potom dôležité: Musí sa celé 4 roky pracovať len v rozsahu demokraticky získanej moci. Akékoľvek snahy kúpiť si kus ďalšej je skutočne za hranicou trestného práva. Pretože v demokracii nie je predsa možné, aby moc nepramenila z demokratických volieb. Môžete si o tejto poistke myslieť to najhoršie, ale nič lepšieho nevymyslíte.

Ako chcete zabrániť, aby si niekto nekúpil 150 zamestnancov na tvorbu ideálneho podnikateľského zákona? Len, že tých 150 bude volených 3 miliónmi voličov. Takže na kontrolu nad tvorbou zákona budete potrebovať podplatiť stovky tisíc ľudí. Len tak sa dá posunúť latka dostatočne vysoko, aby na ňu nedosiahol kadejaký gaunerík okresného formátu.

Nakoniec Čechov dobehla ich laxnosť k pevnému charakteru. Reťazou malých ústupkov sa dopracovali k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina teraz bolí.

Viete, rozpad strany uprostred volebného obdobia parlamentu je znakom veľkej bezchartakternosti. Nie je na tom nič charakterné neakceptovať porážku pri prípravnom rokovaní poslaneckého klubu pred pred zásadným hlasovaním.

Nie je nič charakterné, keď väčšina poslaneckého klubu uprostred volebného obdobia príde s nápadom, ktorý nebol súčasťou volebného programu. Je to bezcharakterné k voličom a samotný poslanec je potom tlačený k porušeniu svojho volebného sľubu voličom. Toto by strana svojim poslancom nemala robiť.

Proste stala sa reťaz udalostí nie nepodobná vypínaniu ochrán v Černobyle. Kým na začiatku to boli len drobné ústupky charakteru, na konci je trestný čin.

Prečo sa cítime ako prejdený šijacím strojom

Vláda (výkonná), parlament (kontrolná), súdy (súdna) – tri piliere demokracie. Ak sú v rovnováhe, máme vnútorný pocit, že je všetko v poriadku.

No táto rovnováha je dynamická a vzniká len a len ako výsledok tlaku z troch strán. Ak si jedna časť uzurpuje nadvládu nad inou, systém sa začne rúcať na jednu stranu. Podobne, keď niektorá strana priposrato ustupuje.

Nie to ešte, keď parlament a vláda jedno sú. Dokonca tak, že minister je poslancom. Dokonca tak, že vláda podáva prostredníctvom poslancov pozmeňujúce návrhy k svojim predkladaným zákonom.

Nie to ešte, keď súdy (prokuratúra a polícia) definujú pravidlá pre prácu parlamentu a politických strán.

No a potom tu máme ešte takú drobnosť, ako je osobný charakter. Z dovolením sa odvážim povedať, že česká politická kríza ukazuje rozosraný charakter na všetkých frontoch českého verejného života. A teraz čo? Budeme sa obzerať, odkiaľ sa vynorí nejaký charakterný občan. No to by sme sa mohli dočkať tak akurát šikulu priemerných!

Nie, nemá to žiadne dobré riešenie, kým sa bude nastoľovať zas rovnováha tých troch pilierov demokracie. Jedna z tých troch zložiek bude vytŕčať. Jediné, čo môžeme, je dúfať, že to nebude dlho trvať, kým majú súdy navrch.

Absurdné velebenie prezumpcie neviny

Apropó to velebenie prezumpcie neviny. Možno by bolo fajn, keby sa rovnako pristupovalo aj k práci štátnych zástupcov. 😉 Teda, že pracujú čisto podľa zákona.

Podobne policajti. Ono taká ranená medvedica dokáže nejedného hrubokrkého potrápiť. Čo my vieme? Nie je nad to súhlasiť s prezumpciou viny štátnych zástupcov, že pracujú na objednávku.

No dobre, ale s čím by sme polemizovali? Ako by sme zapojili kritické myslenie pri tejto kauze ak by sme len predpokladali samé dobro na všetkých stranách?

Priatelia, prezumpciu neviny považujem za zásadné ľudské právo. Rovnako kritický pohľad na podávanú informáciu ľuďmi, ktorým nemám dôvod nekriticky dôverovať. Ale nájdite tú rovnováhu, keď rozhodne nemôžete spoliehať na pravdovravnosť politikov, obvinených a právnikov/advokátov. A už vôbec nie nejakým odposluchom.

Vždy je tu predsa oprávnená otázka: „A komu tím prospěješ?“

Veď hovorím, rozosraný charakter na všetkých stranách. A dobré riešenie (ako cesta k výsledku) neexistuje. Len dobrý výsledok, ktorý by sme chceli, aby bol hneď. Ale nikdy nepríde, môžeme sa k nemu len približovať sériou pomalých iterácii.

Poďte so mnou, hľadám charakterných spoluobčanov. Nie, nie je to jednoduché, život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.” Ale charakterných treba hľadať! 

Share Button