V minulom diele sme si ukázali jednotu slovných spojení „menovou reformou 1953“ a „dodatočným zdanením vkladov“. Čas pokročil a objavili sa tu nové slová cyperského finančného newspeaku. Najkrajším je: „Zmrazenie účtov nad 100 tisíc €“.
Druhá najväčšia banka v krajine, Laiki Bank, v ktorej štát vlastní 85 percent, má zaniknúť. Reštrukturalizácia sa dotkne aj jednotky na trhu, Bank of Cyprus.
Vklady nad 100-tisíc eur sa zmrazia, kým nebude bankový systém stabilizovaný. Obe banky sú pilierom ekonomiky.
Majú 40 percent vkladov v krajine, úverujú podnikateľov aj ľudí. Obe banky uchovávajú peniaze ruských oligarchov, ktorí tak budú nedobrovoľne financovať Európsku úniu.
Zdroj: Cyprus nechal padnúť banku, krajinu čaká rast nezamestnanosti | Svet | ekonomika.sme.sk.
Bez akýchkoľvek diskusií, to čo sa vzletne nazýva „záchranný balík“ alebo „Zmrazenie účtov nad 100 tisíc €“ sú v skutočnosti tri udalosti:
- krach bánk
- vyvedenie aktív
- obchodovanie s internými informáciami
To prvé je klasický ozdravný nástroj kapitalizmu. Tie ďalšie dve sú udalosti v právnom štáte považované za ťažký zločin.
Krach banky znamená, že v pondelok už váš účet neexistuje. V piatok ste tam mali peniaze, v pondelok máte nič. Keďže každý bankový vklad je poistený proti krachu banky do nejakej sumy, tak týždeň dva trvá, kým sa k vyplateniu poistky dostanete. Vy nedostanete svoje peniaze z vášho účtu. Dostanete peniaze z poistného plnenia. Bankové vklady poisťuje štát (naše dane). To čo ste mali na účte nad hranicu poistného krytia, s tým máte smolu. Proste alebo ste finančne negramotný, alebo ste išli vedome do rizika nepoisteného vkladu.
Cyperčania si vymysleli, že pre jednoduchosť a zrýchlenie vyplácania toho poistného prevedú účty do hranice krytia poistkou do inej banky. A čo ostane v trezoroch, s tým sa budú hrajkať a budú z toho umorovať požiadavky veriteľov. Ak náhodou niečo ostane, vkladatelia niečo ešte dostanú. A to, verte mi, neostane lebo nebude dôvod aby ostalo (pozri bod 3 prekladu slov „záchranný balík“).
Áno, umorovať požiadavky veriteľov. Ako sme si v minulom diele povedali, Cyprus (občania Cypru) prežral peniaze a banky investovali peniaze vkladateľov do tohto prežierania na Cypre a Grécku. No a teraz prišlo zúčtovanie. Veritelia – dodávatelia jedla, pitia, sociálnych dávok, dôchodkov, štátnych platov – už chceli túto veľkú žranicu financovať.
Keďže sa to vlečie už nejaký čas, nastalo aj vyvedenie aktív na základe obchodovania s internými informáciami. Jednak sa prevalilo, že cyperskí politici si pár týždňov pred počiatkom krachu cyperského bankového sektoru optimalizovali svoje hotovostné portfólio (prepáčte neudržal som sa, milujem tieto eufemizmy). Ale hlavne počas týchto dní „rokovania“ pravdepodobne prebieha „optimalizácia inštitucionálnych vkladateľov“ (ja viem zas ten eufemizmus) formou známou z počiatkov divokého východu. Verte mi, ak by bolo leto o pár týždňov budú fotky z nejakej jachty v Monaku v novinách. Ja viem, hovoríte si: „Jachta v Monaku? Aké neoriginálne.“ Ale čo narobím, keď mi z počiatku nič iné nenapadlo.
Neviem, či ste si všimli, ale vývoj udalostí mi dal zapravdu v mojom rozhorčení nad Klausovými úvahami o demokratických právach Cyperčanov rozhodovať v aktuálnej situácii o svojom osude dlžníka. Nakoniec sa prikročilo k riešeniu, ktoré nevyžaduje demokratické hlasovanie v cyperskom parlamente. To viete, keď nenazývate veci eufemizmami, ale prostými slovami opisu skutočnosti, aj začnú prichádzať logické riešenia.
