Zamneď: Ako keby nebolo dosť chorôb

Jasne, že je to otrava, keď vám sused za plotom chová kŕdeľ husí, 4 prasce, 20 sliepok a vy ste si na svojej strane plota postavili pred rokmi altánok a konečne už tým brečtanom pekne obrástol. Zamysleli ste sa nad tým, preto takýto susedský spor vlastne vznikol?

Ako sa asi BUDE cítiť môj blížny, keď niečo O HODINU urobím?

To je to, nad čím sa v dnešnej dobe málokto zamýšľa. Na tejto planéte je dnes mnoho ľudí. Sú miesta kde nikto nežije a zase sú miesta, kde ľudia do seba už veky narážajú. A sú miesta, kde sú ľudia zrazu prekvapení, že aj za plotom žijú ľudia. Doteraz sa tam nikto nebol pozrieť, netušil, že by tam niekto mohol byť, takže doteraz nás ani len nenapadlo hodnotiť svoje činy z pohľadu zvonka.

Choroboplodné zárodky sú tak totálne neinteligentné, že im je úplne jedno, čo svojou existenciou spôsobujú. Yersinia pestis totálne sere na to, že svojho hostiteľa svojim životom zabíja. Davy Yerssnia pestis sa s rozkošou sťahujú z hostiteľa do hostiteľa a morová epidémia rozkvitá.  Občas mám pocit, že sa nesprávame ako Homo sapiens sapiens, ale ako tá Yersinia pestis.

A ľudia umierajú. Ako by nebolo dosť chorôb, ktorým je totálne u riti, čo svojou existenciu v našom súcne spôsobujú.

Skúsme sa zamyslieť, takto v nedeľu po obede, s krvou plnou chylomikrónov, či by nebolo dobré začať klásť trochu iné otázky na začiatku akejkoľvek interakcie medzi nami.

Čo keby sme na začiatku každej diskusie položili jednoduchú, zisťovaciu otázku: A prečo to robíte? Kto vie, možno sa niečo dozvieme.

Možno sa dozvieme, že chov husí, prasiat je pre nášho suseda rozhodnutím medzi hladom a nasýtením. Možno sa dozvieme, že náš sused ani len netuší, ako lepšie vybudovať ekonomiku tak, aby uživila všetkých členov jeho domácnosti.

Možno sa dozvieme, ako mu môžeme ponúknuť pomocnú ruku pri získaní prenájmu na ladom ležiaci pozemok kdesi za dedinou, kde si môžu husi gagotať a prasce smrdieť do aleluja.

A možno sa nič nedozvieme. Čo ja viem? Nepoznám odpovede na všetky problémy sveta a už vôbec nie všetky odpovede na všetky nepohodlia sveta.

Akurát poznám rozdiel medzi problémom a nepohodlím. A zdá sa mi, že mnohí svoje nepohodlie povyšujú na problém života a smrti.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť, čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky. Aj mor tam mali.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu vzteku tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy.Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Pod čiarou: V článku nebola použitá žiadna inotaj ani alegória.  Ak píšem prasa, mám na mysli prasa.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity