So vstupom na kandidátnu listinu SaS a do predvolebnej kampane ma bude 90-94% občanov Slovenska počas dvoch budúcich mesiacov nenávidieť.

Naozaj to potrebujem?

Môžem sa pozerať a nadávať. Môžem sa pozerať a písať si tie svoje články na blog. Robím to už viac ako 12 rokov. Tak čo to meniť?

Moja láskavá manželka sa o politiku nezaujíma a tak, keď sa s ňou občas radím o mojom názore, len nechápavo krúti hlavou, s čím sa to mi chlapci tam hrajkáme. S mojimi názormi súhlasí.

Áno, myslím si, že to potrebujem. Potrebuje to pár ľudí okolo mňa a možno to potrebuje aj niekoľko tisíc ľudí o ktorých nič netuším. Len skrz analýzu návštevnosti viem, že existujú – sú číslom na jednej kope.

Liberalizmus, sloboda, solidarita

Áno, rád by som, aby bolo Slovensko príjemnejším miestom na život. Rád by som, aby bolo Slovensko viac slobodné a viac solidárne. Aby sa od vrchu až dole šíril pocit liberalizmu. Naozaj by som chcel, aby ľuďom viac nevadilo, že si ich sused myslí niečo iné, či nebodaj dokonca robí niečo iné. Naozaj by som chcel, aby tu nevládla blbá nálada.

Tak, ako volením variantu B nezabezpečíte, aby sa realizoval variant A, rovnako sedením doma a tichým nadávaním  sa nepodarí šíriť povedomie o výhodách slobody a ľudskej potrebe solidarity. Sedením doma sa mi nepodarí vytvoriť to kryštalizačné jadro, ktoré umožní aj tým, čo by nikdy do politiky nešli, aby ten ich liberaliznus, sloboda, demokracia a solidarita boli realizované.

Like je málo, krúžok rozhodne

Ak do 2. marca 2016 presvedčím aspoň tých 4000 ľudí čo mi dajú krúžok, že zvoliť si liberalizmus, slobodu, demokraciu a ľudskú solidaritu, ak aspoň tých 4000 nájdem a upevním, ak z nich aspoň 1000 nájde okolo seba kvôli mne aspoň 2-3 ďalších, čo si zvolia na moje a na ich presviedčanie liberalizmus, slobodu, demokraciu a ľudskú solidaritu, tak budem mať splnené.

Potom tých ostatných 90-94% slovenských občanov sa môže aj na hlavu postaviť. Ja sa budem spokojne usmievať a blažene si vychutnávať zápar čierneho čaju s cukrom a citrónom. Kúpim si krémeš a lahodne si ho vychutnám.

Ide o stovky schopných, odťahujúcich sa od politiky

Nič viac ma tak nepoteší, ako dávať potom šancu šikovným rozhľadeným profesionálom vo svojich odboroch, ktorý by do politiky nikdy nešli.  Jasné, že by nešli, lebo oni chcú robiť profesiu, nie nechať si nadávať od 90-94% občanov.

Jeden plat a jedny nohavice

Mne stačí jeden plat a táto radosť z dávania verejného priestoru profíkom. Všetko nad ten jeden plat pôjde nejakému menej šťastnému decku, ako sú tie dve moje. Áno, mám nejakú ideovú a aj vizionársku predstavu o tom, aké by mali byť základné parametre. No rád vám dám priestor na profesionálne realizácie s dobrými detailami.

Liberalizmus, sloboda, demokracia a ľudská solidarita sama o sebe nikdy nebudú existovať. Potrebujú nás, štváčov demokracie. Ak ma označíte za štváča demokracie, tož to su klidný. To su klidný.

Egoizmus, diktatúra, nacizmus a ľudský hyenizmus nezvíťazia, ak aspoň jeden človek bude vo svojom vnútri cítiť liberalizmus, slobodu, demokraciu a ľudskú solidaritu.

Naozaj to teda potrebujem, keď stačí to cítiť vo svojom vnútri?

Demokraciu oceníte hlavne v zlých časoch

Viete priatelia, vždy sa vám môže stať, že prehráte, že sa vám nezadarí. Nie v dobrých časoch, ale v zlých časoch potrebujete cítiť ľudskú solidaritu, mať nádej od demokracie na novú šancu, nevýsmech za slobodné rozhodnutie a veľkorysosť k vlastným hlúpym rozhodnutiam.

Verte mi, o zlých časoch ľudí niečo viem. Keď mi, lekárnikovi, podáte svoje recepty, vidím všetky vaše bolesti a trápenia ako defilujú v nadutej pýche zo svojho víťazstva nad vami.

Keď ste zdraví a bohatí a vám sa nepáči, tak si vystačíte sami alebo sa proste pobalíte a odídete. Niektorým nám stačí len zavrieť hubu a máme zbalené. Aby ste nezúfali za fotkami, kúpite si ginkgo. Je to tak iracionálne, cítiť väzbu na nejaký kus zeme uprostred Karpatského oblúku len preto, že sa moja mama s mojim otcom just akurát tam rozhodli bývať.

A niektorých v našom vnútri obháňa po mozgovni svedomie. A občas sa k tomu pridá aj ľudská spolupatričnosť. A občas sa pozriem na tie kopce za barákom, spomeniem si, ako som od rehotu skoro nabúral pri prvej návšteve Liberca a príde mi tejto krajiny ľúto. Ľúto, že by také pekné a dobré miesto na život mali mať v rukách egoisti, diktátori, komunisti, či ľudské hyeny.

Kompromis a všetci ľudia budú bratia

Keď som bol malý chalan, taký ten úplne malý, ktorý už vie čítať no aj tak ešte nerozumie čo to číta, keď som sa asi tisíckrát zahľadel na našu knihovničku, tak vždy chrbátom do obývačky bola otočený kniha z edície Luk. A bol tam veľký nápis Všetci ľudia budú bratia. 

Nikdy som tú knihu nečítal. Ten názov sa mi vypálil do mozgovne. Keď raz umriem a rozoberú si moje telo na transplanácie a ostane im v ruke moja lepkavá lebka, tak zvnútra na os temporale to tam uvidia vypálené.

Áno, pre toto všetko mi to treba.