Z princípu toho, čím sa nateraz profesionálne zaoberám, sa pohybujem na trecej ploche medzi malými osobnými firmami a veľkými korporátnymi prostrediami.  Je pre mňa zaujímavé vidieť tieto dva odlišné svety.

Mať firmu pre radosť z vytvárania vecí a uspokojovania potrieb iných. A na druhej strane manažéri pracujúci za firemné bonusy.

Keď máte firmu pre radosť z diela, môže sa vám ľahko stať, že začnete rásť. Zákazníci sú koťuhy prešibané a začnú vás po svete vychvaľovať. A na dvere vám začnú búchať noví a noví zákazníci.  Je to presne to, čo sa stalo krčmárovi v Cimrmanovej Hospody na mítince. Otvoril si krčmu a oni mu tam začali chodiť ľudia.  A stojíte pred zásadnou otázkou:

Pošlem tých zákazníkov preč, lebo chcem mať svoju malú firmu?

Mám budovať manažérsky systém, aby som mohol dať svoj skvelý produkt, produkt môjho srdca viacerým?

Ide o to, že na viac zákazníkov, na rozvoj potrebujete najímať ľudí. Takže po krátkej chvíli tú máte zamestnancov pracujúcich za mzdu. Nie pre uspokojenie s vytvoreného diela, ale kvôli peniazom na uspokojenie ich vlastných túžob. Vy ste si dakedy dávno uspokojili svoju túžbu tým, že ste vytvorili svoje dielo a začali uspokojovať potreby svojich zákazníkov.

Vaši zamestnanci ale takéto motivácie nemajú. Z iných motivácii pramenia úplne iné pracovné výsledky. A vám sa môže mozgovňa aj rozdrapiť z rozporu medzi vašimi očakávaniami a zamestnaneckými skutkami.

Veď vy by ste to sami od seba, samozrejme a automaticky riešili v súvislostiach, komplexne s dôrazom na uspokojenie zákazníka za každú cenu. Tak ako to, že to ten zamestnanec nechá pokojne nedokončené, neuzavreté, neupratané, nezabalené, ne- a ne- a ne-?!?

S obľubou rozprávam nasledovný matematický manažérsky príklad:

Jedna babka okope svoju záhradu za dve hodiny. Dve babky rovnakú záhradu za jednu hodinu. Štyri babky za pol hodinu. Za koľko hodím okope túto záhradu 100 babiek?

Odpoveď je: Bez manažéra sa utlčú motykami.

Môj otec mi poopravil to zadanie:

Bez manažéra dokonca aj dve babky za 4 hodiny, pretože budú klebetiť.

Môj ocino je veľký syn svojho národa a trafil to aj v tomto prípade presne. Vystihol podstatnú úlohu zamestnaneckej a aj manažérskej motivácie. A aby nevznikol omyl, motiváciou nie sú len peniaze a bonusy, ale aj pochvala, kolegiálne uznanie či rytmus práce a nástroje kontroly. Ale to už je iný príbeh.

Nateraz našťastie osobne nestojím pred touto hrôzostrašnou úlohou. Teda pred rozhodovaním. O rozhodovaní je totiž známe, že sa nikdy nerozhodnete dobre.  Je to preto, že po rozhodnutí bude zákonite nasledovať zmena a zmena, to je stelesnené zlo. Po zmene vždy vzniknú staré dobré časy.

Tak priatelia, a toto si musíte sami rozhodnúť.  Rozhodujte sa s vedomím, že vždy budete spomínať na staré dobré časy, kedy ste mali svoju firmu v rukách.