Podnikateľ samozrejme musí skúšať aj socialistické metódy. Veď čo ak mu na to nejaký socialista neskočí.

V tak socialisticky uvažujúcej spoločnosti, akou Česko nepochybne je to tomu podnikateľovi dokonca aj ľahko prejde. A aby som nebol priveľmi prísny k Čechom, ostatné voľby ukázali, že Slovensko pre zmysel pre socialistické riešenia tiež nemusí chodiť priďaleko.

A práve preto ma  vôbec neprekvapí, ak počas najbližších 2-3 rokov budeme svedkom ďalších a ďalších manažérskych nápadov hrajúcich na socialistickú strunu. Boli by hlúpi podnikatelia, ktorí by sa neriadili marcovým volebným sociologickým prieskumom.

Aké sú to tie socialistické riešenia? Napríklad, že si necháme zadotovať cenu produktu z daní. Veď prečo by mala cena produktu odrážať reálny stav vecí na trhu. Radšej ju pokrivme dotáciami.

Pravicovo uvažujúci sa samozrejme diví, čo to na nás skúšajú.

Ak je trhová cena prinízka, evidentne je väčšia ponuka ako dopyt. Tak prečo vlastne nateraz dostavovať ďalšie a ďalšie kapacity? Alebo prečo vlastne vizionársky postaviť pre budúcnosť, že? To radšej pekne po socialisticky si to nechať poistiť daňami. Aby sa po dostavbe k reálnej cene ani divá sviňa nedokázala dopočítať a určiť ako ju mršia dotácie z daní.

V praxi by to zřejmě vypadalo tak, že pokud by cena na trhu klesla pod určitou hranici, stát by ji ČEZ u nové temelínské produkce doplácel. Existují tak obavy, aby se větší část investice nakonec nepřenesla na bedra státu, potažmo lidí a firem platících daně.

ČEZ chce garance na ceny elektřiny z Temelína, bojí se, že prodělá – iDNES.cz.

A aby to tá divá sviňa nemala ale vôbec jednoduché, proti takto konštruovaným socialistickým argumentom sa postaví niekto, kto sympatizuje s ľavicovými metódami. Prípadne im to prekazí dokonca ľavicová vláda. Prípade tá pravicová odkýva.

Takže aby to aj moje deti pochopili a nekrútili nad tým nechápavo hlavou ako tá divá sviňa:

Cena čohokoľvek má byť postavená len a len na schopnosti produkt za danú cenu predať. A ziskovosť sa počíta ako súčet strát a výnosov za celý životný cyklus produktu. Veď nemusí byť každá dojná krava hviezdou. Hlavne, aby nebola hladným psom.

Určite, postaviť a prevádzkovať atómku nie je program na jeden semester.  Dokonca v ranných časoch budovania blahobytnej spoločnosti ani neexistuje súkromná firma, ktorá by bola schopná dať dohromady potrebný kapitál. Rovnako problematicky by súkromník dával dohromady kapitál na komerčné využitie termojadrovej fúzie či lety do vesmíru v čase ich začiatkov.

Na to sme si práve vymysleli inštitúciu, ktorú voláme štát. Vďaka nemu dokážeme na daniach vybrať dostatok na tú prvú atómku, na ten prvý Tokamak či prvé Apolo/Sojuz.

Ale sme naozaj tak chudobní a nerozvinutí, že je dnes pre súkromníka problém postaviť atómku s biznisplánom na 30 rokov?  Alebo na nás súkromník skúša len socialistické triky?

Pod čiarou: Celé je to len a len o ekonómii, nie o technológii výroby elektrickej energie. Vôbec to nie je o tom, ako sú atómky báječný zdroj bazálneho pokrytia spotreby, v celom komplexe vlastne najčistejšie a z ohľadom na 50-100 ročnú perspektívu ropy aj najlacnejšie. Takže o ekológii niekedy inokedy.