S toľkou predvídavosťou by som hádam mohol byť aj prezidentom. Nemusí byť hneď Európy, Vesmíru či Zemegule, stačí aj Slovenska.
Veď posúďte sami:
Problém s definíciou slovenského výrobku môže byť komplikovanejší. Je slovenským výrobkom Coca-Cola vyrobená v slovenskom závode spoločnosti v Lúke, no bez slovenského EAN kódu?
Viac slovenská je Kofola, ktorá sa plní v Rajeckej Lesnej, no na fľaši má český EAN kód 859? Treba považovať za slovenský výrobok Šofocolu, ktorá sa vyrába v Dobrej Vode a Širokom, no mnoho spotrebiteľov ju považuje len za napodobeninu tradičnej Kofoly?
Päť mýtov o slovenských potravinách | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.
A ja 27. 07. 2012:
Tak, tak, nalejme si čistej pepsi-coly! Coca-cola by pokojne mohla byť označená na regále ako tradičný český výrobok. Voda z Čiech, linka v Čechách, práca šikovných českých ručičiek. Len s tým cukrom by som to novinárom tak celkom neveril. Coca-Cola je podle norem typickým českým výrobkem – iDNES.cz.
“Ale veď značka…”, tárajú všetci jeden cez druhého, “je európska.”
Alebo za riekou Moravou a Beskydami napísali:
Poprvé je zřetelně vidět, že korupce není rozkrádání imaginárních peněz, jak to vypadalo v případu Davida Ratha, ale že nás skrze ní konkrétní lidé okrádají o civilizaci.
S případem pražského dopravního podniku zároveň padá mýtus, že krizi v našich podmínkách způsobil především přebujelý sociální systém a život na dluh. Ne. Minimálně stejnou míru viny mají ti, kdo kradou z veřejných rozpočtů.
A ja 19. 02. 2011:
Nie, žiadne veľké politické, celonárodné, ministerské, poslanecké… Celkom obyčajné osobné vejebania so svojim okolím, so štátom.
Áno, beriem to osobne. Naozaj to beriem sakramentsky osobne, priatelia.
Kto okráda štát, okráda mňa a moju rodinu.
Jáj, to bolo inak! To bolo to socialistické heslo: Kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. A ja že mi je to také povedomé. A ja, že prečo nie a nie nájsť tých charakterných občanov.
Aby aj tí, čo majú problém pochopiť písaný text, chápali: Nehovorím, že novinári odo mňa odpisujú či sa mnou inšpirujú. Bolo by to pekné, ale takto svet nefunguje. Je to skôr o tom, že rovnaké veci chce počuť významná skupina ľudí.
Som priemerne pocitvý a priemerne zodpovedný. To je dobré, to by sa dalo využiť. Na gramatiku by som mal dvoch až troch poradcov, to by bolo tiež v suchu. Rozhodne by som ale nebol šikulom priemerných.
Veľmi nadpriemerný Šikula, ktorý vie vypočuť priemerných a vie im povedať to, čo priemerný chcú počuť. Šikula, ktorý to tím priemerným zo stredu dokáže dať. Zatiaľ priemerní chcú počúvať len bezpečné veci ako trinásty dôchodok, dlhšiu materskú, kratší pracovný čas. No poľahky sa stane, že priemerný ľud bude chcieť počuť veci xenofóbne, rasistické a fašistické. Smrť bankárom, napríklad. A tento Šikula priemernosti to tomu priemernému ľudu dodá. A my už len budeme pozerať ako vysoko skáče jeho pes.
Takže asi tým prezidentom nebudem. Škoda pre vás. Všimli ste si, aký mám široký diapazón?
Hm, ale viete čo? Budem prezidentom! Dám si vo svojej firme titul Prezident a to všetko. Chvíľu sa tak budem podpisovať. A keď ma to prestane baviť, tak si nájdem iné označenie pre moju funkciu. Len musí dať pozor, aby odo mňa nechceli uloviť krokodíla statívom fotoaparátu, ako od Saturninovho pána.
