Budú konkrétne čísla. Žiadna anonimizácia skrz bulharskú konštantu.
Základom je Index
A tým indexom je vraj takzvaná miera náhrady. Čo je vraj pomer medzi priemernou mzdou a priemerným dôchodkom. Odborníci hovoria, že snahou je byť niekde na 50%. V roku 2008 to vraj bolo 42-45%.
Pôvodne som chcel ukázať tieto čísla na príklade môjho otca. Pri počítaní sa mi do toho vkrádala stále väčšia bulharská konštanta a tak som trochu pogúúglil. A narazil som na zaujímavý materiál:
Priemerná miera náhrady je v slovenských podmienkach funkciou náhradového pomeru, pomeru valorizácie a rastu priemernej mzdy, miery solidarity, štruktúry a výšky priznaných starobných dôchodkov v minulosti, predlžovania dôchodkového veku a počtu priznávaných predčasných starobných dôchodkov. Pri dlhodobých projekciách k tomu musíme priradiť aj meniacu sa demografiu Slovenska.
Prečo pri vysokom raste dôchodkov klesá miera náhrady? | Otázky od všetkých, odpovede od odborníkov. Portál Hospodárskych novín. – HNblogy.
A práve tam spomína práve tých 42-45%. Tak som to vzal ako bernú mincu.
Teda, ako bernú mincu… S tým číslom sa pekne machruje a čachruje. Napríklad iný sekundárny zdroj vzal nejaké dáta z nejakého obdobia a z nejakej vzorky (všetko neuvedené parametre výskumu OECD):
Z členských krajín OECD je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou najvyššia v Grécku, Maďarsku, Holandsku, Luxembursku a na Islande. Práve z dôvodu, že penzie podliehajú výhodnému daňovému režimu alebo nie sú zdanené vôbec, tak je pomer medzi penziou a priemernou čistou mzdou dokonca v Grécku, Maďarsku a na Islande vyšší než 100 %.
Naopak najnižšia je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou v Mexiku, Írsku, Japonsku, Veľkej Británii a na Novom Zélande. Výška dôchodku v porovnaní s priemernou mzdou je v porovnaní s priemernou mzdou je na Slovensku a v Českej republike porovnateľná so Švajčiarskom, Belgickom alebo Fínskom.
Porovnanie priemerného dôchodku a mzdy vo svete – Finance.sk.
Akokoľvek…
Teraz by bolo zaujímavé ešte dohľadať, aký je pomer toho, čo sme štátu dali k tomu, čo od neho dostaneme. Trebárs v prípade, že máme šťastie a budeme poberať dôchodok 20 rokov. A pekne prepočítané na dnešné peniaze. Hm, to už asi nie je len tak. A tak budem veľký optimista.
Nechcem byť špatným prorokom, ale neverím, že by sa tých 40 rokov človek nedal štátu minimálne toľko, koľko potom za 20 rokov dôchodku od neho dostane. Ale dobre, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.
Extrém – dôchodok nasporený z vlastných zdrojov
Dostal som ponuku od svojej českej banky, že mi spočítajú a navrhnú, ako by som mal hospodáriť so svojimi peniazmi. Tak som im, okrem iného povedal, že by som od dnes chcel sporiť 20 rokov tak, aby som potom mohol 15 rokov brať z týchto peňazí mesačne 27 000Kč. To je pri dnešnom orientačnom kurze 25Kč/€ cca 1080€ mesačne.
Spočítali mi, že by som mal relatívne rizikovo investovať 9700 Kč mesačne počas najbližších 20 rokov čo je cca 2.328.000Kč. Po zarátaní indexov a bulharských konštánt pre rizikové investovanie by to mohlo hodiť tú požadovanú 1080 eurovú mesačnú rentu 15 rokov, čo je cca 197.400€
Ak sa dám na túto cestu, tak z odložených 93120€ dostanem 197400€. Pomer odložených (ktorých som sa musel vzdať) k utŕženým je 2,1.
Nalejme si čistej pepsikoly
Tak si to zvážte. Index 45% z pôvodnej mzdy alebo 2,1 krát to, čoho som sa musel nateraz vzdať.
Tí, čo sa spoliehajú na štátny dôchodok a poctivo odvádzajú, sa musia svojich peňazí vzdávať cca 40 rokov. Ja len 20. Fakt nechcem byť špatným prorokom tak, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.
Takže si to porovnajme: Optimistických štátnych 1,0 k mojim 2,1 čo sa týka odvedenej a získanej hodnoty. A hrôzostrašbných 45% (71,2%) k mojim cca 140% priemernej mzdy (781€/2011).
Ak umrú skôr ako za 20 rokov poberania renty, odkladané peniaze sú v ľufte. Teda pardón, nie tak úplne. Boli solidárne odvedené pre ostatných, ktorí nemali to šťastie. Hm?!?
Nemali šťastie, tak prispeli tým, čo nemali šťastie si tú rentu vybrať? Alebo, keďže nemali šťastie si tú rentu vybrať, tak solidárne prispeli môjmu dedovi, ktorí to šťastie mal a dôchodok poberal 38 rokov? Nejako túto solidaritu nešťastných k šťastným v tomto prípade nechápem. Ani použitie slova poistenie.
Ak ja umriem skôr, ako vyluxujem môj dôchodkový účet, zvyšok niekto zdedí.
A to je ten dôvod, prečo hovorím, že aj strata na dôchodkovom účte v druhom pilieri je oveľa oveľa viac, ako čistá solidarita s tými šťastnejšími.
