Som veľký priaznivec elektrického pohonu. No stále čakám na dozretie tohto bájneho ovocia na strome budúcnosti. No aj napriek jeho kyslosti ho štedro dotujeme z verejných zdrojov.

Nedávno prišli chlapci kórejskí so super elektickým autom. Jediná chybička bola, že benzínové autá v tej kategórii stoja cca 250000 Kč, kým toto super zelené bolo za 900000 Kč. Cenový rozdiel je cca 228 tisíc kilometrov jazdy na benzín.

Práve som čítal čosi o skútri na elektriku. Všetko super. Jednoduchá obsluha, 90% účinosť elektromotora, náklady 5-15 Kč na 100 kilometrov. Ale druhá baterka stojí 20 tisíc Kč a celý skúter 60 tisíc. Benzínové v tej kategórii (do 45km/hod) sú za tretinu ak nie aj za šestinu.

Aby bylo srovnání férové, musíme uvést i nevýhody elektrického pohonu. Benzinové skútry jsou kdykoli připravené vyrazit na cestu, elektroskútr vás může zaskočit vybitou baterií. Zatímco se spalovací padesátkou můžete jezdit celý den nebo vyrazit na cestu kolem republiky a občas si dotankovat, protože čerpací stanice jsou v dnešní době takřka kdekoli, s elektroskútrem musíte přece jen trochu plánovat rozsah a frekvenci jízd, abyste neskončili daleko od domova s prázdnou baterií.

Levnější už je jen chodit pěšky: elektroskútr jede 100 km za pět korun

S tou dobou nabíjania je to skutočne hrôza. Pritom je dojazd len okolo 100 km. To je v skutočnosti často len o 50 km vzdialenom cieli. Treba sa predsa len vrátiť späť bez potreby žobrať o elektrickú zásuvku. Keď vezmem všeobecný fakt, že chlapi sa neradi pýtajú na cestu, elektromobil je vlastne vhodný len pre ženy.

Ešte jedna vec ma zaráža na tejto elektrickej konštrukcii. Žiadne fotovoltaické články na kapote. Nehovorím, že očakávam kompletné dobýjanie, ale z časti by  to mohlo pomôcť o nejaké to percentíčko predĺžiť dojazd. Veď nemusí pršať, stačí gonorrhea. A kým nakupujem, tak sa automaticky dobíja už len preto, že  stojí na slnku. Ale nie! Články nikde.

Pritom toto nebude o cene. Solárna energobanka (teda aj s akumulátorom) pre mobily má koncovú cenu aj s maržami cca 2500 Kč. Odrátať akumulátor, napočítať väčšoiu plochu a neverím, že by naozaj šlo o cenu. Leda ak…

Leda ak je to celé v dnešných dňoch ešte tak trochu nezmysel. Vrcholne nevyzreté technológie. A ako také zatiaľ patria do rúk len párpercentným nadšencom. No rozhodne nie do rúk celej spoločnosti. A už vonkoncom nie do rôznych verejnoprospešných podporných programov.

Trochu zovšeobecnenia

Tak kedy by mala spoločnosť podporovať z verejných zdrojov nové technológie?

Priatelia, rozoberme si tú otáku. Spoločnosť, to sme každý jeden z nás. Z verejných zdrojov, to znamené z peňzí, ktoré medzi sebou vyberieme a uložime na jednu kopu. Ten výber voláme dane a tú kopu štátny rozpočet. To sú naše, každého jedného z nás, peniaze.

A čo je to tá nová technológia? Nuž, pre účely podpory je to niečo, čo už dávno dobre funguje. Čo trh overil, že má zmysel. Teda, že sa našlo mnoho a mnoho ľudí, ktorý svojím nákupom zahlasovali za to, že daná technológia má zmysel.

Takže nám ide len a len o to, aby aj tí, ktorí musia uvažovať či kúpia prastarú alebo novú technológiu mali ľahšie uvažovanie.

Takže moja odpoveď na otázku, „Kedy by mala podporovať spoločnosť z verejných zdrojov nové technológie?“, je: Keď tú podporu využijú len chudobní, pretože stredná vrstva už novú technológiu svojim nákupom schválila za užitočnú.

Viete, mám pocit, že sa zamieňajú dve veci.

1. Podpora výskumu.
2. Podpora používania overených technológii.

Nevyzreté technológie potrebujú peniaze na výskum. Ale namiesto vedcov, s ich vedeckými metódami, podporujeme obchodníkov s ich marketingom. Asi lepšie vedia naťahovať ruku.

Uvažujte nad tým, takto po nedeľnom obede, či by nebolo lepšie dať radšej zlomok  z tej verejnej podpory obchodníkov radšej vedcom, nech tie fotovoltaické a iné elektrické dzindzíky a bazmegy poriadne domyslia a nech tie obnoviteľné zdroje začnú byť naozaj použiteľné.