Keď programátor užívateľovi oznámi, že program sa zasekol na nejakej chybe, je programátorovou psou, býčou a vlčou  povinnosťou dať užívateľovi v druhej vete radu do života.

Ach jo! Novorodeniatko Goodle Drive viac nefunguje ako funguje. Počet nesynchronizovaných súborov mi utešene narastá.  Ani srnka netuší prečo.

Ktosi spomenul, že mali problém s diakritikou, ale ono mi to z lokálu nezosynchronizuje ani obyčajný jednoslovo.xls Prečo? To ani Smolíček Pacholíček netuší a jeleni, prevíti, se klidně pasou.

Typicky programátorské chybové hlásenie „Download Error – Google Cloud Connect is alredy syncing this file. Google Drive will ignore it.“ , je mi na dve veci.

Rozvláčny dodatok pre prokrastinujúcich

Toľko obligátna piatková rada v instantnej podobe. Nasleduje rozvláčne rozprávanie, ktoré vás vlastne už ani nezaujíma.  Ale ja si rád potáram do klávesnice. A vy, veď aj tak nemáte čo takto v piatok po obede robiť. Veď pracovať v piatok poobede je proti prírode.

V ostatnom polroku som  v 58 lekárňach školil konverzie na celkom nový a moderný lekárenský SW. V čase posledného školenia to bolo cca 20-30% inštalácii. Už to percento samozrejme klesá. O nič nejde, žiadne chvastúnstvo. Len taký mimoděk.

Naprogramované kongeniálne, užívatelia po 45 minútach školenia a následnej 2-3 hodinovej práci v ostrom režime bez problémov zvládali všetky kľúčové činnosti ako deň predtým v starom DOSovej verzii. A to prosím pod tlakom pacientov.

Zvyšok pracovného dňa som sa potuloval po lekárni a kde tu čosi poradil, odporučil klávesovú skratku či navrhol ergonomickejší postup.  Doškolil pokročilé činnosti. Prediskutoval filozofické pozadia objednávania, kontrolných mechanizmov okolo financií či zákonitosti cenotvorby a tak podobne.  Pozoroval, ako a kde pchajú užívateľky svoje nalakované prstíky a ako sa pekne starajú o pacientov. A hlavne chválil, ako im to dobre ide.

Kým užívatelia robili, čo sa im odporúčalo, žiaden problém. Kým vykonávali činnosti, ktoré bez problémov ovládali aj obsahovo a filozoficky – absolútne žiadny problém. Samozrejme, veď keď viete čo robíte, nerobíte chyby.

Ale keď začali improvizovať, či zo svojej nevedomosti zadali namiesto čísiel písmená alebo zabudli zadať povinnú hodnotu – samá komplikácia a rozvrat.  Program ich upozornil, že  sa stala chyba. Prípadne im nejakú funkciu rovno zneprístupnil.

Užívateľ je razom neistý. Diví sa, že sa niečo nestalo. Dupe nožičkou, že na niečo má nárok a nemôže to spraviť. Začne stískať dzindzíky ako statná dojička struky na vemene, veď čo ak… Chybové hlásenia sa vŕšia jedno na druhé. A nasleduje ono obligátne:

Máte to nejaké rozbité, urobte s tým niečo.

A viete čo by stačilo? No po pravde stačili by dve veci:

1. Aby program skúsil odporučiť nejakú radu do života, ako danú chybu odstrániť.
2. Aby užívatelia nestískali dzindzíky ako v poslednom štádiu rabies, keď netušia čo vlastne robia.