Sú rôzne marketingové triky. Jedným z nich je použiť slovo paušál pre platbu za jednotku. Typickým aktuálnym príkladom sú paušálne neobmedzené mobilné internetové pripojenia s konečnou FUP.
Určite je takéto pomätenie pojmov výhodné pre predávajúceho. Ale ak to spomenie zákazník, začínam sa obzerať po deke.
Každý sprostredkovaný nákup by znamenal kredit na účte Piana. Ten by som už mohol nejakým spôsobom čerpať, možno nie len na hlúpe “predlžovanie” plateného prístupu ale trebárs by som si selektívne čerpal prístup k jednotlivým článkom.
Piano je kongeniálne práve preto, že je to paušál. Superkongeniálne, že o ňom po zaplatení už nemusím počuť. Nič neodomykám, nikam sa tisíckrát neprihlasujem a už vonkoncom nemusím sledovať ako sa mi míňa kredit.
Nezabime si ho, my zákazníci, požiadavkami na FUP. Ešte by nás Tomáš jeho nový investorský otrokár vyslyšal.
Pod čiarou: S tým odporúčaním pre vydavateľov obsahu na marketing v podobe „virtuálneho kolportéra“ Rony trafil do čierneho ale úplne presne. Paradoxne sa musia vydavatelia internetových novín zas naučiť, že priamo tvoria niečo, čo sa predáva za reálne peniaze.
