Do dôchodkov prichádzajú povojnové deti. Žiadosti o dôchodok si boli včera podať stavitelia Trate mládeže. V najlepších funkciách sú absolventi 70. rokov. Do najlepších rokov prichádzajú maturanti Nežnej revolúcie.
Viete, nejde o to, kedy sa generácia narodila, ale kedy vyrastala a aké prostredie ju vychovávalo. Druhá dekáda života každého jedného z nás.
Táto dnešná piatková rada mi napadla, keď som si prečítal jednu štatistiku, ktorá hovorí, že:
V české populaci převládá názor, že stát by měl zajistit práci všem, kteří opravdu pracovat chtějí. V současnosti si to podle průzkumu agentury STEM myslí 69 procent lidí, třetina lidí jednoznačně.
Stát má zajistit práci všem, myslí si Češi – E15.cz / zprávy.
Čo sme to za ľudia? Aké sme mali (či čerstvo dostali) občianske preukazy? No predsa tie, v ktorom muselo byť razítko zamestnávateľa. Lebo ak nebolo, tak pri bežnej kontrole príslušníkom VB na ulici to vraj prestával byť až taká normalizovaná sranda.
Keď sa narodíte v roku 1965, do dospelosti vstúpite v roku 1983. To v socialistickom Československu veru nie je žiadne morálne terno. Viete, začína mi to tak nejako zapadať do seba. Tak sa to naučili, že kto neokráda štát, okráda vlastnú rodinu o žluté penízky.
Keď som vo svojich končiacich gymnaziálnych časoch označil našu a tesne predchádzajúcu generácie za generáciu stratencov, bola trieda naplnené údivom k prasknutiu. Teraz si spätne uvedomujem, že som nemyslel ani tak nás konkrétnych, sediacich v tých vyvýšených laviciach. Skôr som myslel ten ľud naokolo. (Nie je nad to ohnúť si čo potrebujem, že?)
Občas je dobré sa z nášho intelektuálneho geta ísť pozrieť na ulicu. V našom okresnom meste je v utorok o 10:30 na ulici plno ľudí. Všetci z nich si pamätajú, že keď mali 10-15 rokov, tak v utorok o 10:30 na tom námestí bolo ľudoprázdno. Všetci sme boli v škole, vo fabrike alebo po nočnej. A teraz je všetko inak.
Chvíľu som si tam, na tom námestí pripadal naozaj nemiestne. Ja kapitalista!
Fuj, aká zmena.