Archívy značky: Zamyslenie na nedeľu

Zamneď: Zas budete voliť tak, aby ste boli oklamaní, veď súd nerozhodol?

Ježkovi zraky!!! To naozaj dobre čítam, že v reakciách na „Babišo Čapí hnízdo“ alebo „rozkradnutie slovenských eurofondov“ nie je ani slovko o tom, že existujú ešte aj akési morálne a etické nároky na predsedu politickej strany uchádzajúceho sa o vedenie krajiny?

Aké spolitizovanie? Veď my vôbec nepotrebujeme súdne rozhodnutie.  Veď mi vôbec nepotrebujeme žiadne vyšetrovanie komu vlastne tie peniaze išli. veď my vôbec nepotrebujeme hľadať prepojenia kdesi v pozadí medzi politikov a oligarchami. Nemá byť čo spolitizované.

Zhodneme sa, že popis tých udalosti je úplne prehľadný a zrozumiteľný. Tie peniaze neboli určené pre veľkú korporáciu či pre nejaké podniky bez vedeckého zamerania. No tieto firmy ohli systém, len aby na tie eu-peniaze dosiahli.

Pritom paralelne existujú dotačné programy, na ktoré si táto korporácia v pohode a bez nutnosti akýchkoľvek ohýbaní systému dosiahne.

Bez ohľadu, či to súd uzná alebo neuzná v rozpore s platným zákonom, takto konajúci človek má viesť celú krajinu?

Morálka a etika. Jednoduchá otázka pre občana: „Naozaj chcem, aby takto uvažujúci človek viedol pre mňa krajinu?“

A veď dosahovanie zisku je motorom spoločnosti

„Optimalizuje náklady, využívá možnosti, které tady jsou.“; „Hľadanie investičných príležitostí a rozvoj firiem do nových oblastí trhu“ – s tým naozaj nemám problém. Ako podnikateľ sa pohybujem v priestore zákonov a využívam ich mantinely. Morálne nároky na podnikateľa sú ďaleko ďaleko nižšie ako na politika vo vládnej funkcii.

Prečo? Vždy môžete nenakupovať jeho služby či produkty, otočiť sa ku konkurencii. Ale v prípade politika vo vládnej funkcii? Emigrujete?

Uvedomte si však to, že ON (politik vo vládnej funkcii)  je súčasne tvorcom spravodlivosti. Je ministrom. Chce vyhrať voľby, aby takto mohol upravovať zákony, aby bola možní JEHO ďalšia a ďalšia a pokročilejšia daňová optimalizácia, ďalšie a ďalšie rozvíjanie JEHO biznisu. Aby mohol tvoriť zákony také, ako sa JEMU hodia.

A súčasne vykonal takú optimalizáciu, ktorá poškodila v hodnote 50 miliónov CZK nejaký malý-stredný-podnik hodnotené morálnymi a etickými princípmi.  Tie peniaze v ČR naozaj neboli určené pre majiteľov firiem typu Čapí hnízdo, ktorí majú za sebou korporáciu so svojimi obratmi a ziskami a teda zábezpekami pre úvery.

Rovnako ten slovenský eurofondový škandál. Tie peniaze neboli určené na to, aby si nejaký veľkoobchod postavil budovu polikliniky. Bol určený pre firmu zaoberajúcu sa roky výskumom spektier látok na nákup ďalšieho, možno už 28, spektroskopu do firmy.

Aj tvorca aj konzument spravodlivosti – to sa nerobí

Toto je ten problém, ktorý tu dnes leží na stole. Človek proste nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Aj byť politik – tvorca pravidiel, aj byť podnikateľ – využívateľ týchto pravidiel.

Človek nemôže pracovať nemorálne a súčasne byť morálnou autoritou pri presadzovaní zmien v zákonoch v záujme všetkých občanov republiky.

Každý máme svoj morálny kódex. Nepotrebujeme žiadneho sudcu, aby rozhodol a posúdil politika podľa nášho osobného morálneho kódexu.

Voliči nekladú nároky na morálku

Cestou ako sa opäť vrátiť k politikom, ktorí spravujú NÁŠ štát pre NÁS občanov je,  na tie morálne aspekty dookola upozorňovať. Vytvárať jasne zrozumiteľné schémy, ktoré pochopí aj priemerný stredoškolák.

V prípade politikov, ktorí by mali riadiť náš vlastný štát pre NÁS musíme ako prvé brať do úvahy etické aspekty. Nečakať až kým súd rozhodne.

Treba zafixovať vedomie, že ak už dôjde na súdne konania v činnosti politikov, tak už občania dávno pradávno prehrali. Je len chybou občanov, že ten moment, kedy to mohli zvrátiť, že ten moment premeškali.

Boli sme málo preventívne opatrní.

Áno, tlak na morálnu a etickú spôsobilosť je práve tou preventívnou opatrnosťou.

Vyšetrovať vlastnú vládu ako NÁS okráda je hovadina.  Čakať pribitý k stoličke a k funkcii, keď už celá republika vidí váš morálny úpadok je sujet absurdnej drámy.  Nikto z nich absolútne nechápe, že oni sú povinný dokazovať každodenne svoju nevinu svojimi činmi.  Tá štipka politickej zodpovednosti sa už dávno minula.

Ja osobne vždy v blízkosti poukazovania na zvrátenosti slovenskej koalície Smer+SNS+Most použijem vetu: „Nakoniec dostanete len a len to, čo si zvolíte.“

O súdnych rozhodnutiach máme každý oprávnene pochybnosť, nie sme sudcovia, právnici. Tobôž o budúcich súdnych rozhodnutiach.

Každý z nás vychováva alebo vychovával deti. Každý z nás rozumie, že nechcem, aby sa ma moje decko snažilo oklamať pri rozdeľovaní cukríkov pre všetky deti na ulici.

Ja viem, ľudia chcú byť klamaní. A tak aj volia.

Uvažujte nad tým, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov.

Share Button

Zamneď: Devín verzus Pohoda – pozvážame ich verzus pozvážame sa

Nie, nebol som ani na Devíne ani na Pohode. Mám rád svoju pokojnú atmosféru starorodičivského domu so starobylou záhradou.  A tak som z povzdialia a z nadhľadom pozoroval škrobenosť a liberalizmus.

Devín, to boli oslavy štátneho sviatku, na ktorý obecné úrady na pokyn vlády zvážali občanov. Kto by tam len tak chodil?

Pohoda, to bol kohosi nápad, ktorý dal voľne k dispozícii a našlo sa 30 tisíc ľudí, ktorí si sami zo svojej podstaty kúpili lístok. Len aby tam boli, len aby zažili niečo, o čom ešte len tušili, že sa im bude páčiť.

Na Devín ľudia išli, lebo vedeli čo tam zažijú. Bolo to tak roky rokúce pred tým a bude to tak aj po ďalšie roky.

Jedni aj druhí účastníci absolútne nechápu tých druhých. Ako sa môže niekto dobrovoľne posadiť a počúvať pol hodinu premiéra? Ako si to môže niekto dovoliť pozdraviť prezidenta „Ahoj Andrej!“?  Ako, pre Boha,  môže v jednej uličke susediť stánok Za rodinu so stánkom LGBT? A kto by išiel počúvať Polemic?

Ani jedny nerozumejú tím druhým, tak sa zdá, že veď sú si vlastne v tej inakosti veľmi podobní.  Jediný rozdiel obrovských rozmerov tu však je.

  • Devín – to vám niekto pre vás čosi zorganizuje.
  • Pohoda – to je len a len na vás, čo sa bude diať.

Pohoda je od začiatku do konca oslavou slobody a demokracie. Oslavou práv jednotlivca robiť si v slobodnej krajine čo len chce, trebárs aj sprostosti.

Naozaj nevidím nič zlé, keď oslovujeme prezidenta republiky „Ahoj Andrej!“, ak si s ním tikáme. Nebudem sa predsa tváriť, že je to nejaký íbermenš. A koniec-koncov, presne v duchu najlepších tradícii demokracie, hneď v tej chvíli sa ktokoľvek z tých, čo tam sedeli, mohol zodvihnúť a odísť. To slobodní ľudia robia. Veď v ponuke v tej chvíli bolo 10-15 iných možností a k tomu ešte aj stretnutie svojho poslanca v kraťasoch s kelímkom piva.

No skúste to spraviť na Devíne! Musíte aj tak čakať na šoféra a ostatných pred zamknutým autobusom, aby vás odviezli domov.

Nie, nechcem napísať, že sa udiali udalosti zo starého a nového sveta. „Akcia Devín“ nie je stará. Je zo sveta, ktorý by už ani nemal existovať.  Zo sveta, kde iný rozhodujú čo máme robiť so svojimi životmi. Zo sveta, kde sa stávame nevoľníkmi cudzích nápadov.

Skúste pouvažovať, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov,  či by vám nebolo lepšie rozhodovať o sebe samom vo svete slobody a demokracie, namiesto postávania na pražiacom slnku pred zamknutým autobusom.

Pod čiarou: Možno bude treba v septembri vytiahnuť svetre ako v decembri 1989.  Ešte by si ma niekto pomýlil.

 

Share Button

Zamneď: To dobro by sa im malo… (zakázať, prikázať)

Diktátor v nás – Toby sa im malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť.  Hodiace sa zakrúžkujte.

V ČR, krajne hospůdek, v krajine Hrabala, Havla, Kafku, tak v tej krajine sa rozhodli pre páchanie dobra. I prikázali si sami sebe skrze svojich vlastných volených zástupcov, že sa v krčmách nesmie fajčiť. Ale že naozaj nesmie, ale že úplne v každej krčme.

Za jednu prvú piatkovú noc mala pražská mestská polícia len v jednej oblasti viac ako 100 podaní na rušeniu nočného kľudu.  Ľudia totiž z krčiem, kde sa nesmie v uzavretom priestore fajčiť, vyšli na ulicu, na chodník pred krčmu a tam postávali s krígľom v ruke a klábosili.

Vzápätí chcelo byť policajtami spáchané ďalšie dobro, akurát dvaja policajti na plnú ulicu podgurážených už nebolo to pravé chmelové a orechové.

Chceli prikázať dobro, a skončilo to ako vždy. Chujovo, ale stabilne.

Niekto chcel aby tí ostatní, aby oni, aby tam tie hovädá, robili niečo, čo by sa jemu strašne páčilo.

A tak akcia pokračuje. Navrhujú sa riešenie ako napríklad, obmedzenie podávania alkoholu. Alebo zákaz prevádzky krčiem po 22:00 hodine…

A je vysoko pravdepodobné, že páchanie všeobecného dobra bude na postupe. Lebo tí, čo ho páchajú si myslia, že správnou cestou je riadiť ostatných, aby robili len to, čo sa vám páčiť, aby nerobili, čo sa vám nepáčiť.

Ale takto inštitúcia Štát nedokáže fungovať. Z jedného prozaického dôvodu.  Leda by ste sa odhodlali ich pozabíjať, keď nerobia to čo chcete.

Keď máte firmu, tak tam čo urobíte s človekom, ktorý robí veci, ktoré nechcete aby robil, ktorý nerobí to čo mu prikážete? No vyhodíte ho a on sa zamestná niekde inde.

Ale v štáte? V obci? Na ulici?  S tými ľuďmi sa musíte dokázať dohodnúť. Proste musíte nájsť spoločnú reč.

V štáte si spolu musíte sadnúť za stôl, diskutovať a diskutovať, aby ste pochopili toho druhého. Aby ste našli spoločnú reč.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické. Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete, varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Voľne podľa filmu Americký prezident.)

Skúste porozmýšľať nad tým, že nikto vám nezaručí, že práve vy nie ste náhodou na tej druhej strane a vám sa niekto snaží niečo… Toby sa VÁM malo zakázať, prikázať, zregulovať, obmeziť, dotovať, podporiť.  Hodiace sa zakrúžkujte.

Žít Prahu pyčo! Mě pod oknem ložnice stojí asi třicet lidí, co hulí před prázdnou hospodou. A ne …není to létem, ta hospoda bez zahrádky je tam druhou dekádu a vždycky všichni hulili vevnitř ….fakt díky debilové …

Mimochodem, krásně to dokazuje, jak se organizované dobro nedokáže obejít bez ozbrojenců. Zdroj: FB

Priatelia, skúste porozmýšľať, takto s krvou plnou chylomikrónov po dobrom nedeľnom obede, koľko ľudí by s vami nesúhlasilo len ohľadne toho, čo ste mali na stole.

Tento článok je súčasťou mojich Zamyslení na nedeľu, ktoré nemajú prinášať odpovede. Naopak, majú podnietiť nad uvažovaním, klásť otázky, ukazovať, že je treba hľadať odpovede.

Mne je naozaj jedno, či sa niekto vo svojej vlastnej krčme rozhodne postaviť na stôl popolník, alebo vykáže rodinny s deťmi. A rovnako očakávam, že fajčiari sa pred zapálením si poobzerajú okolo seba a požiadajú nefajčiarov okolo seba o dovolenie.  Že rodiny s deťmi budú vychovávať deti k dodržiavaniu osobného priestoru ostatných ľudí. Že poskytnem svoje koleno ako oporu tomu cudziemu batoľaťu, keď sa pri mne rozhodlo postaviť sa na potulkách svetom stoličiek.

O nejaký čas ma čaká oprava fasády na dome.  Samozrejme, že sa pôjdem opýtať horného suseda, ktorý sa denno-denne z okna pozerá na stenu môjho domu, či mu plánovaná farba nebude vadiť, prípadne, či by sme sa zhodli na nejakej jeho obľúbenej na tú jednu stenu. Lebo to budú JEHO, nie moje oči, ktoré sa budú denno-denne na MOJU stenu pozerať.

Nie, nie je to jednouché, dvojnásobne pre moju introvertnú povahu, ale asi mi dostatočne dobre vtĺkali do hlavy, že cesty k dobrému životu nie sú hladké a rovné.

Naozaj považujete prácu vloženú do dobrého spolužitia za veľkú až nemožnú námahu? Ešte sa mi čudujete, že, keď som katolík, nefajčiar, všežravec, lekárnik, optimista,  že som popri tom všetkom a ešte ďalšom liberál, pravičiar?  Ak by som bol socialista, tak tu máme kopu mŕtvych vegánov, kalvínov, huličov a literárnych vedcov. Ale takto ma nevychovali!  Môj otec a to je veľký syn svojho národa, mi je veľkým  príkladom a tak aj učiteľom tolerancie a dohody.

Skúste sa sami seba opýtať ako vás to vlastne vychovali?

S krvou plnou chylomikrónov a s láskou si pripomínam rok 850 n.l. Na celom európskom kontinente bolo asi približne okolo pár miliónov ľudí. Na druhej strane, nedokázali sme zmerať gravitačné vlny. Nič nie je dokonalé a v každom čase sa dá dobre žiť. Len sa nesmieme pozabíjať.

Smrť a život nejdú dohromady. A ja žijem rád, márnosť šedivá, ako ja žijem rád.

Text je inšpirovaným FB statusmi a článkami:

Share Button