Skokanka na lyžiach Nika Prevcová vyhrala anketu o najlepšieho mladého športovca pred Slafkovským v akejsi ankete olympijských zväzov.

„EU parlament by sa mal začať vážne zaoberať prijatím 40% kvóty pre mužov na prvých miestach ankiet.“, povedal by si iste nejeden objektívny ružilolíci.

Alebo, že by to bolo inak?

Minule sa jeden chlapík rozčuľoval, že ho s deckom neposlali dopredu radu na nejakom úrade. Ale že sa ponúkli, že mu tie decká počas jeho čakania zabavia v detskom kútiku. Vraj takto si tú podporu rodín nepredstavoval.

Nuž, predstavy máme rôzne, hoc sme si rovný.

Ledaže by sa najlepší z najlepších vyberali podľa kvót, namiesto budovania rovných príležitostí. To môžete mať predstavy o inklúzii, rovnosti príležitostí či modernej spoločnosti aké chcete, kvóta je kvóta, mali ste sa narodiť niekde inde a úplne inak. Ups, nie je to náhodou myšlienka z Južnej Afriky 80. rokov 20. storočia?

Neviem, nepoznám Niku Prevcovú, možno je to naozaj fenomén doby. Akurát má smolu, že sa narodila do doby, kedy ide o kvóty, nie o podstatu súťaženia a tak som si ju vzal do klávesnice. Rovnako ako ten vyhodený zamestnanec Googlu, keď si vzal do úst kvóty v Google a povzdychol, že si myslel, že berieme najlepších.

Možno je Nika najlepšia a možno to vyhrala podľa kvót – v jej prípade je to fikcia, v prípade korporácii firem v EU smutná realita v diskusiách.

Ďakujem svojmu europoslancovi Eugen Jurzyca, že zachováva princíp rovných príležitostí a nebuduje segregovanú spoločnosť rovných a rovnejších, pri svojom hlasovaní v europarlamente.

—

Tento text vznikol vďaka členstvu Slovenska v NATO. V opačnom prípade by som mal iné starosti, starosti o skyvu chleba a s trvalou emigráciou do Kanady.