Vykladať vyššie príjmy štátu vďaka vyššej sadzbe dane sa dá rôzne. No akokoľvek sa posnažíte, vždy vám z toho vyjde len veľké chucpe.
Pozitívne sa podľa Kažimíra vyvíjala aj takzvaná korporátna daň, teda daň z príjmu právnických osôb, ktorá bola v roku 2013 na úrovni 23 %. „Vybrali sme takmer o 360 miliónov eur viac, ako keby bola sadzba na úrovni 19 %,“ priblížil s tým, že sa nezvýšil sklon k daňovým únikom.
Zdroj: Štát potláča úniky, na daniach vyberie o stovky miliónov viac | Slovensko | ekonomika.sme.sk.
Politickí nominanti mali o 360 miliónov viac na splácanie vďačnosti za nomináciu. Sami politici mali o 360 miliónov viac na splácanie svojich politických dlhov získaných vlastnou hlavou pri návštevách kapitánov priemyslu. (Niekto tie chlebíčky a syrové misy po nich isto dojedal, páni novinári.)
Akurát to chválenie sa ministra financií trochu podkopáva nedávne chválenie sa ministra práce, ako sa napriek zmenám v sociálnych zákonoch a zákonníku práce nezhoršilo podnikateľské prostredie. Mal by pravdu, ak by sa vybrali vyššie dane pri nezmenenej sadzbe.
A na to, že sa pri zmene sadzby nedá hodnotiť vplyv ekonomického oživenia a ani sklon k daňovým únikom, na to už príde hádam aj moja mladšia mládež. No každý jeden minister si isto privlastní zásluhy a niektorí aj dve.
Ale áno, štatistický mágovia od Filka dokážu všeličo vypočítať pokročilou matematikou. (Bez irónie.) Len je škoda, že sa tomu nevenujú. Namiesto toho stavajú kadejaké priečky v rámci charitatívneho projektu pre Imobilo (FB foto whit Martin Filko.)
Ja viem, je to pomoc a to je vždy Bohumilé.
Akurát trochu súvislostí: Máme socialistickú vládu. Tej charity sa zúčastnil riaditeľ jej poradného orgánu v ekonomických oblastiach. A riaditeľ skoro štátnej firmy (Slovenské elektrárne), ktorá je v absolútne regulovanom (nateraz socialistami ovládanom) odvetný. A musia charitatívne pomáhať. Pretože zo štátnych peňazí nevedia štandardne financovať sociálne projekty.
Občania mohli z tých 390 miliónov eur podporiť niekoľko takých charitatívnych akcii. Alebo zakúpiť tovary a služby a ich poskytovatelia a výrobcovia tak mohli so zisku podporiť charitu.
V roku 1928 by zaznelo hromové „Chucpe!“. Dnes to musíme za nich kričať mi katolíci, tie dva preživšie hlasy by nebolo počuť. Aj to je svojím spôsobom Chucpe.