Všimol som si pri skúmaní na čo sa to kde-kto odvoláva v slovách „to už dávno v USA platí“, že tam majú zaujímavý zvyk. Prijímajú tam občas zákony s odloženou platnosťou. Princíp je taký, že sa dnes dohodneme, že o 3 roky budeme mať novú zákonnú úpravu. Nie hneď od zajtra, ale až neskôr. Proste zákon s odloženou platnosťou.

Veľkou výhodou je, že:

1. dávno dopredu sa vieme pripraviť na platnosť zákona
2. existuje čas na analýzu pre opozíciu, či vláda nevymyslela somarinu
3. technologický vývoj môže vylepšiť a spríjemniť nástup platnosti zákona

Navyše táto legislatívna technika rieši náš akútny problém. Problém 4 ročného volebného obdobia. Prijímali by  sa zákony poväčšine za hranicu volebného obdobia. Takže sa eliminuje prospechárstvo.

Osobne sa mi páči, že takto prijímané zákony musia mať v sebe zakomponovanú víziu. A ak čítate tento blog dlhodobo, tak viete, že vízia, to je pre mňa niečo zásadné. Vízia je to, čo dnes našej politike, našej spoločnosti chýba. A veľmi trpíme tým, že nemáme vízu, ako chceme v horizonte 20-50 rokov žiť.

Keď už tu nadhadzujem jedno riešenie problému (čo problém, to je šlamastika ako hovädo) neustálej novelizácie novelizovaných noviel, nadhodím ešte jedno spolu súvisiace riešenie. A tým je „Rámcová zákonná norma.“

Predstavujem si to tak, že formou ústavného zákona (a teda s potrebou širšej zhody a 2/3 hlasov) je prijatý stručný zákon, ktorý definuje základné pravidlá danej oblasti pre obdobie blahobytu. Proste pre ideálny stav. Napríklad by to bol zákon, ktorý nastavuje jedinú hladinu dane vo výške 7% bez výnimiek a na všetko (dph, z príjmu občana , zo zisku firmy a žiadne iné dane). Sedmička je pekné magické číslo, daň 7% by hádam vyhovovala každému, katolíkom, kalvínom, ateistom a hádam aj džedájom. A len 3 dane – no raj na zemi.

A teraz príde pointa: Každý jeden zákon, by vždy musel byť platný na dobu určitú (nech si už pod dobou určitou predstavujeme akékoľvek číslo). Každý jeden zákon by musel mať svoj rámcový zákon, svojho ochrancu stručnej a základnej vízie. Takže z nášho príkladu o daniach, akýkoľvek zákon, ktorý by upravoval dane z ohľadom na aktuálnu realitu, by prebíjal rámcový zákon a platil by do konečného dátumu.

Výhody?

1. Pri nečinnosti, či neschopnosti sa dohodnúť, by sme nikdy neostali bez dopredu známych pravidiel.
2. Neschopnosť dohodnúť sa by bola nepohodlná, pretože by sa ľahko pomenoval, kto môže za to, že nemáme doladené zákony s ohľadom na aktuálne potreby.
3. Akýkoľvek nápad vytvoriť si v zákone pohodlnú dieročku by bol ľahšie viditeľný. Bolo by totiž s čím porovnávať, minimálne s rámcovou dohodu.
4. Už len definovaním dátumu konca platnosti by sa ukázali skryté zámery predkladateľa. Už len snahou o nedodržanie koncového dátumu platnosti by sa ukázali zámery predkladateľa.

Viete, dnes mám pocit, ako by sa všetky zákony pripravovali systémom legislatívnej núdze. Síce sa formálne absolvujú plnohodnotné 3 čítania, ale pomáha to? Navyše, ak má zákon menej ako 10 strán a menej ako 20 paragrafov výnimiek, je predkladateľ považovaný za diletanta a flákača.

Uvažujem nad tým, ako sa vysporiadať s rýchlokvasenými zákonmi. Ako sa vyhnúť zákonom bez vízie. Ako  sa vysporiadať so zákonmi na jedno volebné obdobie. Oni tí právnici isto vrámci nejakej všeobecnej teórie štátu a práva niečo rozumnejšie a sofistikovanješie poznajú.

No veď to, že sofistikovanejšie, teda ako hovorí Samo Šaling &co. vo Veľkom slovníku cudzích slov: Sofistika je úmyselné, zámerné uplatňovanie, používanie klamných dôkazov, sofizmov; slovné hračky vedúce k omylom. No riešenia musia byť také jednoduché, aby každý občan tejto krajiny vedel, ako jeho štát funguje. S takým riešením príďte, fiškáli!

Viete, ja nehovorím, že chcem zabrániť gaunerským formuláciám v zákonoch. Mne by v prvej iterácii k normálnosti stačilo, aby bolo na gaunerov lepšie vidieť.  Je len na občanoch, či si gaunerov budú aj demokraticky voliť, keď vedia, že sú gauneri. To je proste demokracia a tú ja z duše rád.

A nabudúce o vzdelávaní dospelých. Lebo pre vzdelaných nepotrebujem zákon kvôli zákazom, ale preto, aby im radil lepšiu cestu. Ako príklad bude česká protiústavnosť práce za dávky.