Čo keby sme v záujme lepšieho dobra spísali pár paragrafov o zavedení ekonomicky a ekologicky a ešte inak ee- lepších zajtrajškov v doprave informácii. Viete si predstaviť koľko skleníkových plynov by sme ušetrili, keby sa už informácie nešírili papierovo, ale len elektronicky?
Podnetník, čo si ho na FB pestujem, napísal:
Brzy ráno jsem jel do Liberce a cestou jsem potkával poštovní auta. Jak to? V sobotu přeci pošta nechodí. Rozvážela noviny. OMG! V roce 2013 potřebujeme stovky Fordů Transitů, abychom k desítkám tisíc lidí dostali sobotní zprávy.
Odkaz do FB
A doplnil:
Já to chápu, Pavle. Přesto mě ale takové plýtvání připadá šílené.
…
ta poptávka mě fascinuje. Přeformulujte si to: desítky tisíc lidí ochotně kupují přepravu cca. megabytu víceméně veřejně známých dat automobilem na vzdálenost desítek až stovek kilometrů. Nezní to šíleně?
A iný podnetník, ktorého si na FB pestujem tiež, písal čosi o komplikáciách s nákupom žiarovky. Tak som sa s ním podelil o svoju dávnejšiu rešerš Ako po novom nakupovať žiarovky, ktorú som si bol býval bol urobil, aby ma markeťáci nebalamutili. A začítal som sa aj do ďalších vtedajších článkou. Ako napríklad aj do tohoto, ako starým žiarovkám dosvietilo. A od neho bolo už len krôčik k žiarovkovým a igelitkovým prístupom.
A potom sa to spojilo. To viete, samo o sebe všetko vyzerá perfektne. A potom prídu súvislosti. A potom príde základná Listina, ktorá definuje naše človečenstvo. Vrátane práva robiť sprostosti. Vrátane slobody nebyť sledovaný pri kladení kábla. Vrátane…
Myslím, že zábudlivosť, roztržitosť sú prejavom slobodnej vôle človeka. Uvidíte, čoskoro sa stanú výsadou. Som hrdý na to, že si doma môžem robiť čo chcem. Aj sprostosti. Aj zabudnúť kúpiť žiletky.
Zdroj: Zábudlivosť ako prejav slobodnej vôle človeka | M+M+M+M (4M).
Máte pocit, že by zákonný zákaz papierových nosičov informácii bola ee-diktatúra? Dobrý pocit máte. Byť demokratom a slobodným občanom je vecou charakteru. A som rád, že sa v tomto bode zásadne opakujem:
Viete, ide o to, že niekomu skutočne stojí za to si priplatiť za rýchle umytie riadu. Za príjemné osvetlenie. Ale dnes som porobený diktátormi, ktorí povedali, že neexistuje aby som, chcel rýchle umytie a príjemné svietenie. Rozhodli za mňa, fašisti jedny. A pritom, čo ak je z hľadiska dlhodobého vývoja civilizácie dôležité, aby sme mali rýchle umývačky a svetelné zdroje s 20-30% účinnosťou?!? Ktorí z bohov to dnes rozhodne?
Zdroj: A čo takto odtiahnuť ten blok betónu nabok? | M+M+M+M (4M).
Kto to má rozhodnúť? Apple? Lebo oni predsa vedia, keď si to či ono patentovali? (To je taká malá narážka na jednu podivnú diskusiu s jedným podnetníkom, čo si ho na G+ pestujem) Alebo iný Boh?
Podobne je to možno aj s aktuálnym českým bimbo-diktátorom. Ľudia by chceli zamiesť s tými protivnými pravičiarmi (čo nie sú pravičiari) najlepšie hneď. Tak sa im náramne páči, že na tých druhých dopadla ruka diktátora. Nechce sa im čakať do volieb. Pritom onehdá účinne vykrúžkovali kadejakých langerov. Ale to je nadlho. A tak Česi v dnešných dňoch velebia nacizmus.
Sú riešenia demokratické a slobodné a potom sú riešenia komunistické a nacistické. Ako vždy, nesklamala ma moja základná kontrolná otázka: Neútočia na môj čas? Ak áno, veľmi zbystrím a začínam sa zamýšľať či bude vhodnejšie označenie komunizmus alebo nacizmus. Diktatúra príde s riešením hneď. Slobodnému trhu to rozhodovanie čo je dobré a čo je neperspektívne chvíľu trvá.
Ja viem, že ten podnetník nenavrhuje zakázať distribúciu papierových novín. On len nadhadzuje tému. A ukazuje alternatívy nad ktorými sa môžeme zamýšľať. Alternatívy medzi ktorými je dobré začať uvažovať. Ukazuje argumenty, pomocou ktorých sa môžeme sami a slobodne rozhodnúť.
Ja len preventívne upozorňujem tých, ktorí by chceli jeho zamyslenie sa uchopiť pre dnešnú dobu tak charakteristickým spôsobom. Čo sa týka demokracie a slobodného trhu budem radšej preventívne opatrný. Naša pregrganá spoločnosť je na nasledovanie šikulov priemerných postihnutých virózou bohorovnosti až priveľmi náchylná.
Výsledky slobodného a demokratického rozhodnutia na seba nechajú dĺĺĺho čakať. A aj potom sa dočkáme neočakávaného.
Viete, myslím, že musíme vtlačiť svoj pohľad do tohto sveta. Boli by sme sami k sebe nespravodliví, ak by sme si to zakazovali. No vždy musíme myslieť na to, aby sa aj tí okolo nás a aj tí po nás mohli rozhodovať.
