Po biľagu a hodnotiacom jazyku v článku z minulého týždňa si teraz v Pikiho rade na piatok ukážeme ďalšie z postupov a nástrojov propagandy. Dnes to bude čosi o výnimkách a o rediogovaní.

Výnimka z pravidla ako 100% pravidlo

Radovi Baťovi ďakujem za ukážku propagandistického postupu: Výnimka z pravidla je pravidlo

Rado Baťo: Breaking: Predseda SaS sa napokon predsa len rozhodol, že sa v predvolebnej kampani prestane venovať nemeckej kancelárke a vráti sa k domácim témam. Za súpera si vybral Denník N.

Protiargument z diskusie: treba povedať, že ten článok od noname politológa, ktorý uverejnilo enko bol fail, ako vtipný blog v poriadku, ako komentár určite nie

Reakcia RB:  Keby som mal rátať počet blogov a článkov, ktoré sú podľa mňa väčšie či menšie hlúposti kdekoľvek na webe na dennej báze, asi by som musel odísť z práce a venovať sa tomu na plný úväzok.

Zmyslom tohoto postupu propagandy je do cieľa propagandy vniesť povedomie, že výnimka z pravidla je pravidlo.

Sulík sa venuje mnohým otázka, hlavne ekonomickým. Keď si urobíte štatistickú analýzu napríklad na jeho FB stene, zistíte, že 80-90% príspevkov sa venuje ekonomike a politike (vzťahy s ostatnými stranami)

Médiá si radi vyberú tú jednu oblasť, imigrácia a utečenci, pretože sa Sulík dotýka posvätnej kravy (nie naozaj nejde o pejoratívne vyjadrenie, ide o termínus technikus), ktorú ostatné opozičné strany obchádzajú ako čert kríž. Len aby si náhodou niekto nemyslel, že je to pre nich téma.  Nastoľuje otázky, nastavuje zrkadlo. Je to navyše oblasť, ktorú je možné jednoducho priradiť ku kontroverzným správam.

Dobré či neutrálne správy pre Slovensko, obsiahnuté v 90% času a priestoru predvolebnej kampani Richarda Sulíka nie sú správy – tak znie významné mediálne heslo.

Ak zasadíme práve postavu Rada Baťa do kontextu zistíme, že to bol najbližší spolupracovník premiérky Radičovej v čase, keď táto podliehala najväčšiemu tlaku z vnútra SDKU. Bolo by preto logické, ak by voči Sulíkovi nebol nestranný i keď je dnes v pozícii poradcu Kisku. A keď už, tak pekne účelne, vhodným postupom – je to novinár – tí sa učia to o čom tu píšem ako povinnú matériu žurnalistiky.

Redigovanie štrajkov odborov

Redigovanie vytvára súvislosti, podobne ako ich môže vytvárať klamanie, vďaka obyčajnému vynechaniu informácii.

Špeciálnym prípadom redigovania je aj mŕtvy chrobák, keď na nepríjemné otázky proste neodpovedáme.

Transparency international vo svojom článku na svojom blogu pekne analyzovala mediálne pokrytie štrajku učiteľov a kauzy ministerstva školstva v televízii TA3:

Najmä ak je nezáujem televízie o tému v porovnaní s konkurenciou zjavný a podobné radenie správ, ako bolo spomínané v úvode tohto článku, nasadzuje bežne. Podobne TA3 totiž informovala aj v ďalších dňoch, v stredu 27. januára sa pred správu o štrajku dostali vratky za plyn, ktorých rozposielanie na Slovenskej pošte ohlásil priamo premiér Robert Fico (Smer), vo štvrtok 28. januára televízia uprednostnila brífing Fica o rozšírení miest v materských škôlkach, v piatok 29. januára to zas bola jeho tlačovka o výstavbe nájomných bytov pre mladé rodiny.

Vyvrcholením tohto prístupu boli Hlavné správy zo štvrtku 4. februára. Po príspevku z tlačovej konferencie ministra financií Petra Kažimíra (Smer) o prognóze vysokého ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti nasledovala temer trojminútová reportáž s témou školstva. Prvé dve tretiny z nej však redaktorka venovala zámeru ministra školstva Juraja Draxlera podporiť výstavbu telocviční. „Minister neobišiel ani protest učiteľov…,“ nadviazala napokon na dobré správy.

…

TA3 neinformovala o nákupe učebných pomôcok ako sifón či splachovač za stovky eur za kus,  o pochybnom príspevku v hodnote 4,4 milióna eur pre Vysokú školu Danubius v Sládkovičove, ktorej rektor kandidoval za Smer a ani o dotácii na vedu a výskum vo výške 1,3 milióna preStredoeurópsku vysokú školu v Skalici. Jej zakladateľom je mimochodom práve majiteľ TA3 Ivan Kmotrík.

Jeho televízia si tak zrejme osvojila floskulu premiéra Fica o tom, že učiteľský štrajk je iba „mediálny protest“. Nevedno, akú úlohu pri tejto optike hral aj fakt, že TA3 za posledný rok získala od štátnych úradov len za euroinzerciu takmer päť miliónov eur (vrátane januárovejzákazky od ministerstva dopravy). Rovnako ako podstatne sledovanejšia Markíza.

Mimochodom, tipnite si, aký priestor poskytla hlavná spravodajská relácia TA3 kauzezázračného lekára a maséra Kostku, ktorého prípad zoširoka riešila väčšina médií? Doteraz to boli presne dve vety (4.2. – na tretí deň po odhalení kauzy) bez akéhokoľvek kontextu (v čase 9:10).

Zdroj: TA3 a Pravda podržali vládu aj pri štrajku učiteľov – Transparency International Slovensko (blog.sme.sk)

Tou súvislosťou je, podpora vládnej teórie, že ide  len o „mediálny protest“ a v skutočnosti žiadny štrajk neprebieha. Že všetko v štáte beží bez akýchkoľvek problémov.

Redigovanie je výber, to znamená jednak zaraďovanie skutočností do nového kontextu ako aj vyraďovanie.

Príklad na vyraďovanie môžeme použiť to, ako Fico ani raz nespomenul menu v súvislosti s číslom 122 miliónov. Dnes už všetci máme tak nejak v podvedomí eurá, no pravdou boli slovenské koruny  – 30-krát menej.

Na prípravu textu som hojne a mnoho a veľa použil literárny zdroj: KOUKOLÍK, František a Jana DRTILOVÁ. Život s deprivanty. 1. vyd. Praha: Galén, 2002, 490 s. Makropulos. ISBN 80-7262-089-4.

Nástroj nie je sám o sebe ani dobrý ani zlý

Áno, bolo by úplne absurdné, aby Baťo článok skomentoval slovami: „Sulík si našiel chvíľku aj na komentár nového denníka na mediálnej scéne. Vyjadril v ňom kritiku voči nestrannosti. Podľa mňa je táto Sulíkova kritika neoprávnená lebo… (a príde 5-7 podkladov pre svoje tvrdenie)“

To by pre neho nemalo žiaden zmysel. Rovnako ako pre Fica nemalo zmysel zdôrazňovať, že išlo o koruny a nie eurá. Či už vedome alebo podvedome, pri znalosti nástrojov, použijeme ich, keď vieme, že pomôžu nášmu cieľu.

Tak isto majiteľ TA3 potrebuje nejako nastavenú budúcnosť. Pre neho je nezmyslom, aby sa nepričinil o svoju budúcnosť, keď môže a  má na to nástroje.

A cieľ nemusí byť vôbec to najhoršie čo si len pomyslíte. Cieľom môže byť aj obyčajné zaujatie. Udržanie povedomia o svojej osobe ako o názorovo pevnom bode. Alebo len ďalšie reklamné peniaze.  Alebo potešenie súzniacich priateľov.

Alebo milión iných cieľov – v prípade súkromných FB stien je odhadovanie cieľov len cucanie z palca.

Propaganda ako celok je len a len nástroj.  Nič viac. Nie je ani dobrá ani zlá. Je to nástroj ako ovplyvňovať verejnú mienku.

Čo je dôležité, to je vedieť oddeliť informáciu samotnú a formu jej podania. A keď sa zadarí, tak z textu získať aj niečo viac. Napríklad varovanie, že autor textu či obrazu pozná nástroje propganady. A neváha ich používať.

Ďalšie diely seriálu:
1. PRP: Poznaj zbrane propagandy
2. PRP: Propagandistický biľag a kvalifikujúci jazyk
3. PRP: Propaganda 5% výnimiek zredigovaná do 100% pravidla
4. PRP: Rozbor propagandistického textu vládnej koalície „Bugár účasť vo vláde neľutuje“
5. PRP: Nebojím sa toho, čo označí moje postoje za hovadiny, bojím sa toho, čo ma označí za idiota
6. Zúrodňovanie spoločnosti propagandistickou palebnou prípravou Smeru
7. Propaganda – rozbor textu výlevu od Blahu na adresu novinárov RTVS

 

 

Minule sme si ukázali – vymenovali – niekoľko postupov, pomocou ktorých sa budujú nástroje propagandy, alebo aj samotná propaganda. Dnes si ukážeme, ako jeden konkrétny postup funguje pri tvorbe jedného z nástrojov propagandy.

Ukážeme si, ako pomocoi kvalifikujúceho jazyka vybudovať biľag. Aby ste potom pomocou tohto biľagu mohli dobre propagandovať.

Postup – kvalifikujúci jazyk

Kvalifikujúci jazyk, to je keď výrok „včera pršalo“ uvediete alebo doplníte negatívne alebo pozitívne zafarbeným slovom či obrazom.

„Včera pršalo“, dodal rozčúlene.
„Včera pršalo“, zúri.
„Včera pršalo“, plače.

A je vám hneď jasné, že dotyčný bol predvčerom so svojim Land Roverom v umývačke.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili:  kvalifikujúci jazyk, môže byť aj slovný aj obrazový. V prípade slovného sa v tlači použije citácia a hneď sa doplní kvalifikujúcim pojmom.  Obraz kvalifikuje uhlom záberu, náhodne zachyteným výrazom (editori sme.sk a dennikn.sk sú majstri), ktorým daná citovaná informácia nebola sprevádzaná. No dodáva mu paradoxný alebo inokedy zosmiešňujúci alebo naopak harmonizujúci a „vylepšujúci“, teda negatívne alebo pozitívne kvalifikujúci význam, ktorý propagandista potrebuje.

Opakujem, kvalifikujúci pojem je  jeden z odporúčaných postupov propagandy. Ak ho zmerčíte, treba si pôvodný výrok od neho očistiť. Inak propagandista dosiahne svoj cieľ.  Budovanie biľagu či svätožiary alebo priamo samotný cieľ propagandy.

Biľag – nástroj propagandistu v plnej paľbe

Biľag je nástroj. Je to, dlhodobo budované citovo zamerané  slovné či myšlienkové krátke spojenie. Viaže jednotlivca, skupinu, národ, rasu, myšlienku k zápornému symbolu.

Chápete nie? Land Rover.

Nástroj vytasíte uprostred propagandistického prejavu.

Poslucháč už nemusí rozmýšľať, či je to, s čím biľag spojíte, či je to zlé, alebo dobré. Tento nástroj zbaví poslucháča pochybností.  Je to krátke spojenie, ktoré vám umožní, aby poslucháč mal jasno skôr, ako by ho napadlo, že by mohol eventuálne aj začať rozmýšľať.

Biľag, treba dlhodobo budovať učením. Svoju cieľovú masu učíte, aké sú tie správne konotácie spojené s vašim pripraveným krátkym spojením.

Učenie chvíľu trvá. Na učenie potrebujete pomocníkov, ktorí  budú učiť to isté. Na budovanie biľagu sa výborne hodia postupy založené na užitočných idiotoch, ktorí si už stihli biľag osvojiť, ako svoje najobľúbenejšie slovné spojenie.  Tak sa biľag pravidelne a systematicky opakuje vo väzbe s cieľom biľagovania.  Je to ako s Pavlovovými psami.

Počuli ste slovo „zlepenec“ a „Land Rover“ či „Kostka“ alebo „Židia“?  Už slintáte? A zdá sa vám to normálne? Tak potom je nástroj plne pripravený. A propagandista si šúcha dlane od radosti.

Keď bude mať nabudúce prejav, stačí spojiť slovo židomurár a zlepenec s opozíciou a  dav začne už sám od seba skandovať: „Ukrižuj! Ukrižuj!

Biľag má aj svoj protipól – svätožiaru.  Je ním Boh, dieťa, demokracia, komplexný, slnko, neha, viera, veda, sloboda.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili: Dlhodobým používaním kvalifikujúceho jazyka, či už obrazového alebo tlačeného, si vybudujete z akéhokoľvek pojmu biľag. Potom už len stačí, aby ste tento biľag použili v súvislosti s vašim cieľom (protivníkom či priateľom) a dav už sám od seba skáče, ako  sa vám to hodí.

Na budovanie biľagu sa dá použiť aj niektorý iný z postupov vymenovaných v úvodnom texte PRP: Poznaj zbrane propagandy

Zlý zlepenec, deštrukčný zlepenec, zlepenec povalil vlastnú vládu… to je tá príprava kvalifikujúcim jazykom. (Pamätáte na to video Smeru na začiatku kampane? To bola práve tá príprava.) A potom už stačí kedykoľvek povedať čarovné slovo zlepenec a slintáte ako vás Pán naučil.

Na prípravu textu som hojne a mnoho a veľa použil literárny zdroj: KOUKOLÍK, František a Jana DRTILOVÁ. Život s deprivanty. 1. vyd. Praha: Galén, 2002, 490 s. Makropulos. ISBN 80-7262-089-4.

Ďalšie diely seriálu:
1. PRP: Poznaj zbrane propagandy
2. PRP: Propagandistický biľag a kvalifikujúci jazyk
3. PRP: Propaganda 5% výnimiek zredigovaná do 100% pravidiel
4. PRP: Rozbor propagandistického textu vládnej koalície „Bugár účasť vo vláde neľutuje“
5. PRP: Nebojím sa toho, čo označí moje postoje za hovadiny, bojím sa toho, čo ma označí za idiota
6. Zúrodňovanie spoločnosti propagandistickou palebnou prípravou Smeru
7. Propaganda – rozbor textu výlevu od Blahu na adresu novinárov RTVS

 

Pri riešení problému vždy pomáha, keď poznáme výsledok. Riešenie sa potom už poľahky nájde. Výsledok je 37%. Tak sa v dnešnej piatkovej rade pozrime na zúbok propagande. To je ten postup, ktorý nateraz víťazí.

Nie, nie neziedol som všetku múdrosť. Len som si v rámci vstupu do politiky čosi naštudoval.  Nasleduje spracovanie pilierov propagandy, nástrojov propagandy a odporúčaných postupov, tak ako ich vo svojej knihe Život s deprivandy II. Základy stupidologie uvádzajú jej autori František Koukolík a Jana Drtilová.

Štyri piliere propagandy:

• jednoduchosť
• oslovenie emócii
• oslovenie predstavivosti
• opakovanie

Základné nástroje propagandy

• biľag a svätožiara
• eufemizmy a slogany
• celebrity
• obyčajný človek
• jedna rodina
• strach

Odporúčané postupy

• Zníženie vnímavosti a rozptyľovanie pozornosti
• Voľba „vhodných“ informácii
• Redigovanie – vytváranie súvislostí nepovedaného
• Propagandistické očierňovanie
• Výnimka z pravidla je pravidlo
• Neverbálna komunikácia
• Palebná príprava
• Kvalifikujúci jazyk
• Dezinformácie
• Spin doctors

Cílem propagandy je přesvědčit masy. Ignoruje vše, co by rádo tvořilo „zajímavě proměnlivou“ propagandu, cokoli, co by chtělo měnit základní principy a obsah toho, co chce propaganda sdělit, Metody propagandy mohou a samozřejmě musí být proměnlivé, nicméně propaganda se musí provádět jednotným a disciplinovaným způsobem. Pouze tato cesta přináší úspěch a dosahuje cíl.

Jako každý jiný Nemec je i propagandista dělníkem, jenž staví, jenž utváří, jenž ví. Má však ještě větší odpovědnost: musí tvořit víc, s větším fanatizmem, neboť je politickým vojákem.

Nuže. Kupředu s propagandou!

Zdroj: Politische propaganda, časopis Unser Wille und Weg 1934, č. 4, s. 323-3332

Niektorým bodom sa budem priebežne venovať podrobnejšie. Už teraz isto okolo seba vidíte príklady na „obyčajného človeka“ či na „strach“.

Dôležité je mať vždy na pamäti, že tak ako argumentačné fauly aj propaganda je len a len nástroj. Propaganda je jeden z nástrojov masovej komunikácie. Je to nástroj komunikácie s davom, je to nástroj… Veď isto si viete predstaviť, kde všade sa dá nástroj použiť.

Je to rovnako nástroj ako nôž či skalpel. Vždy záleží na to, ako človek so slobodnou vôľou nástroj použije. Aké sú jeho ciele, aké sú jeho motivácie.

Nástroj sám o sebe nie je ani zlý ani dobrý. Nie je ani biela ani čierna propaganda. To by sme sa dopustili hneď použitia prvého nástroja propagandy – použitia svätožiari či biľagu. Niekde sa hodí propaganda, niekde kritické myslenie, niekde čisté fakty.

Áno keď sa stane z nástroja cieľ, to je potom šlamastika. To si už ani tvorcovia a interpreti propagandy nepamätajú, že to čo hovoria nie je pravda. Len spracovaná pravda do propagandy.

Motivácie a ciele, to sú vecí, ktorých skúmanie mňa nikdy nesklamalo. Oddelenie nástrojov jeden od druhého a od motivácii a cieľov tiež pomáha.  Pretože každý máme nejaké ciele. Ja napríklad demokraciu, osobnú a ekonomickú slobodu a ľudskú solidaritu. Tie ciele sa nestanú len tak samé o sebe. Nejaké nástroje si vždy treba vybrať.

Literatúra: KOUKOLÍK, František a Jana DRTILOVÁ. Život s deprivanty. 1. vyd. Praha: Galén, 2002, 490 s. Makropulos. ISBN 80-7262-089-4.

Ďalšie diely seriálu:
1. PRP: Poznaj zbrane propagandy
2. PRP: Propagandistický biľag a kvalifikujúci jazyk
3. PRP: Propaganda 5% výnimiek zredigovaná do 100% pravidla
4. PRP: Rozbor propagandistického textu vládnej koalície – Bugár účasť vo vláde neľutuje
5. PRP: Nebojím sa toho, čo označí moje postoje za hovadiny, bojím sa toho, čo ma označí za idiota
6. Zúrodňovanie spoločnosti propagandistickou palebnou prípravou Smeru