Archívy značky: Progresívne Slovensko

Odmietaním klasického politického delenia sa sami vmanévrujete do pozície šovinistov

Bola jedna taká marketingová politická strana, čo sa odmietala podieľať na delení politiky na pravicovú či ľavicovú, alebo liberálnu či konzervatívnu. Myslela si, že prinesie nový vetrík do tohoto sveta.

Namiesto progresívnych objavov sami seba vmanévrovali do sfér rasizmu, šovinizmu, xenofóbie a už chýba len holenie hláv.

Začalo to úplne nenápadne palebnou prípravou v podobe vyhlásení – Starí politici sa hádajú mi budeme pracovať. Zdalo sa to úplne neškodné heslo. Trochu zafarbené na staré, pokrkvané, vyblednuté, zbytočné, hodné tak akurát do šrotu. Síce sa to viazalo na ľudské bytosti, ale bola to len taká neškodá palebná príprava. Príprava na skutočné osobné posolstvo:


XXX ROBÍ DOBRÉ MENO NAŠEJ GENERÁCII POLITIKOV

Už nie starí politici. Už je tu ich generácia.

Politici –tí ešte mohli byť starí a noví. Predsa len, je to funkcia. A o funkcii sa môžete vyjadrovať ako len chcete. Je plne v osobných ľudských silách nebyť starým politikom.

V ľudských silách nie je nebyť súčasťou nejakej generácie. Preto tento šovinizmus stavia Trestný zákon za hranicu zákonnosti. Dokonca aj Ústava dištancuje náš štát od akejkoľvek čo i len drobnučkej možnosti, že by ľudia v tejto republike nemali rovnaké postavenie na základe príslušnosti k nejakej generácii.

Naozaj nie je v ľudských silách zmeniť svoj vek a obdobie, do ktorého sa narodíte.

Viete, ono samo o sebe to o generácii politikov by sa tiež dalo zaradiť k neškodným marketingovým heslám zameraným na funkciu politika. Ale máme tu akýsi kontext.

Tým kontextom je práve tá palebná príprava, ktorou nás tu ostreľujú už pekných pár mesiacov. Starí politici, fotky mladých ružolícich objektívnych, tričká miesto košieľ v sakách. Vyhrnuté rukávy boli nedávno sprofanované, tak tie sa nehodili.

Kontext celej marketingovej kampane a máme tu šovinizmus ako vyšitý. Markeťákovi to môže byť ukradnuté, reklama je zjednodušovania a štandardizácie správania sa je plná, dokonca je na tom priamo založená. Za 30 sekúnd sa vám nepodarí vyrozprávať celý 60 stranový opis osôb a miest Chrámu matky Božej v Paríži. Musíte zjednodušovať a využívať zažité klišé.

A potom vyrobíte marketing pre politickú stranu a podarí sa vám politickú stranu namočiť do takých sračiek, že budú smrdieť ešte roky.

Kým uprostred 90. rokov bolo označenie kindermenežment mečiarovkských privatizérov VŠZ ako-tak prijateľný, označiť novú generáciu za kinderpolitikov a pýtať sa ich, kde nechali káčer je v 21. storočí akési nepatričné. My stará generácia politikov, sme sa totiž už posunuli niekam ďalej a dopredu.

To jsou paradoxy, pane Vaněk!

Starí politici sa posunuli dopredu a progresívni skončili v bahne šovinizmu 30. rokov 20. storočia. Chceli priniesť nový vietor a je z toho len trápny vetrík.

Segregácia politikov na princípe veku? Nabudúce markeťáci vymyslia segregáciu podľa krvnej skupiny a už to nikomu nebude divné.

Nie! Takto ja politiku naozaj odmietam robiť. Preto zastávam staré dobré liberálne a pravicové vymedzenie.

Share Button

Ak má naplniť úlohu demokratického kandidáta, musí sa od dnes správať ako demokratický kandidát nie slúžka strany

Do kampane nešla ako člen – podpredseda PS. Kandiduje ako občianska kandidátka. Teda v skutočnosti aj tak aj tak, ako sa komu hodí.

Aj doteraz to vadilo. Mimo PS bublinu. A keďže od 26.2. chce byť Čaputová jednotnou kandidátkou demokratických síl, nemôže byť kandidátkou – podpredsedníčkou PS. To nie je žiadna zbytočná podmienka. Stačí vyliezť mimo svoju bublinu. 

No jo no, ono to nie je len tak, zo dňa na deň byť skutočne kandidátom pre 1,3 milióna voličov. To chce robiť politické kompromisy

Stále potrebuje 1,3 milióna hlasov. SaS a teda liberálna politika disponovala vo voľbách 2016 podporou 315 558 hlasov. Niekde ten 1 milión musí Čaputová nazbierať.

Zatiaľ sa nezdá, že by tu bol čo i len náznak toho, že by PS a jej členovia predsedníctva boli čohokoľvek tak štátnického schopní. Nepredviedli to za ostatný mesiac ani raz. 

Od rána predvádza PS a jeho vrcholní predstavitelia len sebastrednú aroganciu.

Martin Pilnik Kedy sa vzdá pozície podpredsedníčky PS?3S

Martin Dubéci • Progresívne SlovenskoMartin Pilnik po voľbách

Martin Pilnik Aha, takže demokratické Slovensko bude vďaka vám vmanipulované do situácie, že budú voliť podpredsedníčku politickej strany PS s prívlastkom – občiansky kandidát. 

Uff, a nemáte ešte v rukáve nejaký ďalší podvod? Napríklad vymenovanie Fica za ústavného sudcu?

Martin Dubéci • Progresívne Slovensko Martin Pilnik pan pilnik, ja by som teraz navrhol, aby sme sa sustredili na to podstatne a nehladali zase X dovodov na com sa hadat. ZČ hrala od zaciatku uprimnu hru, nic nikomu nezatajovala, volici to rozhodnu. dalsie konflikty teraz nepotrebujeme naozaj.

Takto sa hrá na bodrú nôtu. Iste, budeme jedna veľká šťastná rodina. Vyššie ciele a dôležitosť sveta a tak vôbec.

Potrebuje pokoj na prácu, tak sorry jako

Akurát by nemuseli tárať hovadiny, ako hrá od začiatku úprimnú hru. Čo je úprimné na podpredseda strany-občiansky kandidát? Možno nám to konečne vysvetlíte, keď chcete, áno, vy PS, nie ona, môj hlas.

Ono je to akési trochu zložitejšie?

Čaputová je očianskou kandidátkou, pretože vyzbierala 150K či koľko podpisov od občanov a nie 15 podpisov od poslancov NR SR. Neviem, kde tam vidíte podvod.

To aktualne nie je podstatne, do kampane isla ako clenka PS, doteraz to nevadilo. Nekladte zbytocne podmienky, som si isty, ze ak bude treba clenstva v strane sa vzda skor ako to vyzaduje zakon…

Takže ako je to s faktami:

  • Čaputová je podpredseda politického hnutia Progresívne slovensko. Podieľa sa osobne na politike tejto politickej strany.
  • Ohlásila sa do volieb ako občianska kandidátka – to znamená, že o sebe tvrdí že je nezávislý politik (iné názvy: nestranícky politik, nestraník, bezpartajný politik; u kandidátov: nezávislý kandidát – skratka NEKA, občiansky kandidát) je politik, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany.

Takže ono je to vlastne úplne to isté. Hej a ja som lietadlo.

Nuž, „stranícka“ politika nie je na Slovensku ktovie ako zafixovaná. Potom niektoré principiálne témy, ako napríklad, že je politická hovadina voliť člena predsedníctva konkurenčnej politickej strany, vyvolávajú u niektorých údiv.

Naozaj niekto očakáva, že člen SaS bude voliť podpredsedníčku PS?

Verím, že nie.

Naozaj niekto očakáva, že člen SaS bude voliť demokratického kandidáta?

Verím, že áno a takto to aj bude.

Sú princípy, ktoré sú neprekročiteľné. A tým neprekročiteľným princípom je demokratické fungovanie štátu.

Podpredsedníčka PS nebude mať vyhovujúce riešenia v niektorých politických otázkach pre mňa, pravicového liberála. A bude to príležitosť opäť raz konečne oponovať v politických otázkach. Akurát asi nebude s kým. PS potrebuje klid na práci sorry jako.

Demokratický kandidát nebude ani na chvíľu riešiť principiálne otázky ústavného fungovania demokratického štátu. A alternatívou je smerák Šefčovič s balíčkom (Fico na ÚS, nevymenovávanie parlamentom zvolených a podobné gašparovičoviny) alebo neonacisti.

Preto očakávam, že sa PS od Čaputovej začne vzďaľovať, že Čaputová okamžite položí svoju funkciu a členstvo v PS a prestane využívať odo dnes členov PS ako svoje hlásne trúby. Ak má naplniť úlohu demokratického kandidáta, musí sa od dnes správať ako demokratický kandidát.

Podpresedníčku PS nevolím, demokratickú kandidátku áno.

Súvisiace: Introdukčným eventom „Čaputová“ PS riskuje pokojne aj demokraciu

Share Button

Keď Štefunko nechá veci bežať a potom ho dobehnú

Sa nám tu ktosi zamotal. Kým by boli zisky, tak by dividendy bral, keď sa skazila morálka, tak vraj nemal možnosť to ani vedieť a ani ovplyvniť.

Dáme príbeh z mojej mladosti-pochabosti:

Keď som bol mladý, síce už šedivejúci, ale vrabčiak rok po skončení vysokej školy, tak ma požiadal majiteľ lekárne, kde som pracoval, či by som sa nechcel stať spoločníkom v eséročke. Že mi venujú takých 5-10% podiel. Išlo hlavne o to, že majiteľmi boli samí nelekárnici a hrozilo, že sa zmení zákonná úprava a budú požadovaní majitelia lekárnici. Že ani splatiť svoj podiel na základnom imaní netreba, že také sú zákony.

A tak mladý vrabčia súhlasil, dva-trikrát sa kdesi podpísal a bolo. Písal sa rok 1997.

V roku 1999 mi moja vlastná firma, sic s 10% podielom, dlhovala 3 platy a tak som skončil v emigácii v Česku. Skvelá vec sa mi stala.

Pri jednej návšteve doma som si našiel v schránke list a akási distribučka odo mňa chcela cca 10000 SKK, ako podiel na dlhu, ktorý „moja“ firma u nich urobila. Vo výške nesplateného podielu na základnom imaní.

Zašiel som konečne za právnikom, ten sa na mne asi pol hodinu rehotal a potom sme spravili dohodu o právnom zastúpení a podaní na súd – zrušenie majetkového menšinového podielu v nefunkčnej s.r.o. a formálnu žalobu na vyplatenie mzdy za posledné 3 mesiace.

Za pol roka som došiel na formálne súdne pojednávanie do Banskej Bystrice a za ďalší mesiac som bol bez podielu vo firme.

Koniec príbehu z mladosti.

Na rozdiel od Štefunka, keď som zistil, že som somár, urobil som aktívne kroky k náprave. Pánom, ktorí ma do toho namontovali vlastne ani nemám nič za zlé. Bola to cenná životná podnikateľská lekcia a stála ma len tých 10000SKK plus palmáre právnikovi.

Od vtedy viem, že menšinový podiel v s.r.o. bez rozhodovacej právomoci je hovadina, akurát tak zaujímavá v zálusku na vyplatenie zisku.

Byť naivný vrabčiak nie je chyba. No morálka sa ukáže v momente, keď sa so zistenou chybou treba vysporiadať.

Takže priatelia, ak sa Štefunko alebo iný viťúz bude niekedy vyvinovať, že on nič, on vlastne so svojim 25% podielom nemal na morálku obchodnej spoločnosti žiaden dosah, neverte mu ani pol písmena.

Iste, nemal vplyv na firmu, ale vždy mohol minimálne odstúpiť, predať podiel, nechať sa súdne vyviazať. Ale on veril, že firma bude mať zisky, že sa mu podnikanie formou investície oplatí. A práve touto vierou v zisk vystavil plnú podporu akémukoľvek nemorálnemu konaniu pri verejných zakázkach.

Prípad Štefunko nie je vôbec odlišný od prípadu Kaliňáka, ktorému sa v podnikaní zázračne darilo ausgerechnet od momentu jeho vstupu do vysokej politiky. Ničím sa nelíši od Andreja Babiša a jeho podnikania s Čapím hnízdem. Všetko sú to viery v lepšie zostatky na vlastných účtoch. Ausgerechnet náhodou v čase politickej aktivity, kedy mnohí sa klaňajú práve kvôli funkcii, ktorú dotyční páni zastávali alebo chcú zastávať.

Pamätáte na ten môj príbeh? S akými slovami ma lákali páni do majetkového podielu vo firme? Aby sme spoločne mali prospech napriek snahe štátu. Vtedy som bol mladý, síce už šedivejúci, ale mladý a neskúsený vrabčiak. No akonáhle som zistil, že „moja firma“ koná nekalo (keď som zistil, že narobila nekryté dlhy), podnikol som aktívne kroky a takejto toxickej záťaže som sa snažil zbaviť. Mňa tá skúsenosť stála 10000SKK, vám a celému národu ju dávam zadarmo.

Minoritné, hlavne minoritné podiely vrchných politikov vo firmách sú silnou indíciou na snahy vybabrať s niečím, k niečomu motivovať. V prípade, že skutočne došlo k nejakému morálne a eticky spornému konaniu, je zotrvávanie v minoritnom podiele už len vlastnou a hlavne vedomou smolou dotyčného.

Štefunko sa tak nemôže čudovať, že nesie politické náklady za svoje ničnerobenie s vedomím morálnych a etických závad. Vedieť mal a mohol riešiť.

Share Button