Vedci, ako inak, britskí vedci, prišli na to, že či chceme alebo nie, pri spoločnom fandení sa vyplavia v tele kadejaké chemické pôsobky, ktoré vytvoria pocit šťastia.
Keď sú ostatní zamestnaní sledovaním hokeja, nestrieľajú po tebe či inak sa nesnažia zabiť blížneho svojho. Robia niečo iné a teda sme v bezpečí. To už je dosť dobrý dôvod na osobné šťastie, nie? O starom Grécku sa traduje, že počas ich olympiády sa nebojovalo.
No nie je to skvelé? MALI BY SME… ozve sa skandovane na 11 z 10 sociálnych sieťach, v uliciach, v krčmách, proste všade. KUS ŠŤA-STIA DO KAŽDEJ RO-DI-NY!
Vraj existuje vesmír, kde majú súvzťažnosť medzi daňovými výdavkami na šport a výdavkami zo solidárneho zdravotného poistenia. Vraj tam prišli na to, že keď zdraví prispejú zdravým na šport, tak potom zdraví nemusia až tak veľa prispievať chorým na udržiavanie týchto chorých pri živote po päťdesiatke. (A naozaj nie preto, že by športovci pri športe kapali ako podenky.)
No nie je to skvelé? MALI BY SME… ozve sa skandovane na 11 z 10 sociálnych sieťach, v uliciach, v krčmách, proste všade. ZA ZDRA-VÚ SPO-LO-ČNOSŤ!
Základom všetkého je matematika. Tentokrát odčítanie.
Bude zaujímavé sa po olympiáde pýtať, ako sme, ako štát, za posledných 10 rokov podporovali šport – jeho širokú základňu – keď medailová bilancia Slovenska bude 0-0-0 a medailová bilancia Kuzmina bude 1-2-0
Desať rokov, to je tak akurát čas, kedy mali dozrieť tí, čo bez podpory vo veku 18-22 skončili. Respektíve zahviezdi 22-ročný talent, ktorý sme v jeho 12-14. rokoch dokázali v tej širokej základni vôbec k športu doviesť.
Ani podpora prechodu juniorov k seniorom, ani dostupnosť výkonostného športu a teda široká základňa.
Veď jediným adeptom na doplnenie medailovej zbierky bolo zjazdové lyžovanie, kde sme boli svedkami neuveriteľnej športovej politiky bafuňárov. (Zuzula verzus zväz)
K tomu super hviezdna chvíľa slovenského športu: Kvalifikovaný 4-bob nakoniec nemohol za Slovensko štartovať, lebo ho šoféroval (donedávna) Čech.
Pre mňa-za mňa, nech sú medaily aj vďaka Austrálčanom či Brunejcom, no nech je vidieť, že sa spoločnosť na tom úspechu skutočne podieľala aspoň posledných 5-7 rokov ich kariéry.
Slovenský hokejový tím má viac hráčov z českej ligy ako samotní Česi. Lebo naše talenty z ostatných 10 rokov… No veď ide o to odčítavanie.
Štátna podpora športu je vzorový socialistický produkt. A v podaní slovenských vládnych politikov Smeru a SNS to presne aj tak dopadá. Ako celý socializmus.
Priatelia antišportovo založení sa ma pýtajú, prečo by vôbec mal štát… No nemal. Jasne že nemal. Radšej nič ako táto dnešná hrôza bez konca. A možno sa pri čistom stole skôr podarí nájsť na podporu zdravej a zdatnej populácie lepšie nástroje ako je dnešný socialistický model podpory športu. Veď výsledky aj tak nemáme.
Ale skúsili to títo moji priatelia vysvetliť spoluobčanom, že by štát nemal podporovať šport?
Skúste to, priatelia. Len do toho. Budem vás povzbudzovať. Ako na veľkom zápase.