Budeme potrebovať prozápoadného vrchného veliteľa slovenskej armády

V sobotných voľbách budeme rozhodovať aj o tom,  kto bude vrchným veliteľom slovenskej armády (oficiálne Ozbrojené sily SR). Budeme rozhodovať, akým smerom sa budeme upriamovať vo svojej zahraničnej politike snahách Ruska o obnovenie sovietskeho impéria. Buď to bude na Rusko, alebo smerom k demokratickému západu.

Ukrajina nie je členom NATO, nie je možné len tak posilniť ich armádu zdrojmi, podobne ako poslalo NATO stíhačky do Poľska, do pobalstkých štátov a Avacs monitorovať Rumunský a Poľský vzdušný priestor.

Ešte sa vlastne aj môže stať, že sme len boli medzi pár šťastnými, čo medzi prvou a druhou studenou vojnou prebehli na stranu kapitalistov?

Zdroj:  Tomas Bella – FB

Len slovenský birmovaný súdruh kandidát na prezidenta, prichystaný na všetko, si vlastnou hlavou myslí, že hranice EU/NATO na našom území ustrážia naši štyria profesionálny vojaci na gumových člnoch bez motorov.

Podľa premiéra sa v niektorých európskych krajinách objavili radikálne názory, s ktorými by slovenská vláda nesúhlasila, ako je napríklad použitie vojsk NATO.

Fico verí, že pri prijímaní záverečných stanovísk prevládnu racionálne stanoviská.

Zdroj:  SME.sk | Bezpečnostnú radu zatiaľ Fico pre Rusov na Ukrajine nezvoláva.

A čo napíšu historici o Slovensku?

„Politici tohoto malého státu se rozhodli předjímat vývoj a v konfliktu mezi Východem a Západem se přidali k Východu. V předvečer války proto v souladu s Putinovou protizápadní ideologií vložili do ústavy větu, že manželství je jedinečným svazkem jednoho muže a jedné ženy. Opakovali tak omyly svých předchůdců, kteří se chtěli zalíbit Hitlerovi a snaživě přijali tvrdé protižidovské zákony.“

O sto let později bude už totiž úplně nepodstatné, že na Slovensku jsou za dva týdny prezidentské volby a že levicový (!) premiér a kandidát na prezidenta Robert Fico se potřeboval zalíbit konzervativním voličům. Spojil se se svým úhlavním ideologickým nepřítelem (křesťanskými demokraty) a slavnostně dali lidu společně najevo, že jej budou po Putinově vzoru chránit před homosexuální lobby a mravní zkázou Západu.

Zdroj:  Slovensko v předvečer války | Ost-blog – Respekt.iHNed.cz.

V sobotu skutočne potrebujeme jasne deklarovať, že hranica potenciálne bipolárneho sveta je v Užhorode a nie vo Viedni!

Share Button

Reformátori demokracie všetkých krajín, veď vieto čo

Dnes nie je čas ani miesto na reči o reforme demokracie.  Medzi tieto reči zaraďujem aj sebašľahanie priateľov, čo si myslia, že len dokonalá demokracia sa môže nazývať demokraciou.

Vždy môže byť lepšie, krajšie dokonalejšie, demokratickejšie. Vždy! Nemyslite si, že si to neuvedomujem. No snažím sa pre vnútornú diskusiu a sebazlepšovanie nájsť správny čas a miesto. Moment, kedy sa diktátor poľahky môže zmeniť na „kokot použil jadrovú zbraň“ (to je terminus technikus, žiadny volgarizmus), tak takýto moment nie je vôbec vhodný na reformovanie demokracie dnešných dní.

Pripadám si, ako by som počúval Malého princa, keď hovorí o tom chlapíkovi, čo si o sebe myslí, že on je vážny človek, on je demokrat najdemokratejšovatejší. A viete, čo poveal Malý princ? Že je to špongia, čo sa nadúva a nadúva a nadúva z pocitu svojho najdemokratickejšieho práva na najdemokratickejšie vyučovanie najdemokratickejovatejších riešení sveta. To od neho pekné. Môže si doma v zázemí povedať, aký by mal byť akčný plán na naše vylepšenie demokracie. Ale toť kúsok za našimi humnami sedí diktátor tesne pred konverziou na kokota (nie, naozaj nejde o vulgarizmus, to je terminus technikus). Stále si myslíte, že je priestor na diskusiu o  Voltairovi?!?

Prosím svojich priatelov demokratov, aby sa trochu zamysleli nad svojimi slovami. Veľmi dobre viete, že bojovať na dvoch a viacerých frontoch sa plnohodnotne nedá. Neotvárajte voči svojim demokraticky zvoleným predstaviteľom ďalší – domáci front propagandy. Boli nedávno demokraticky zvolení. Vy s vašou predstavou najdemokratickejšej demokracie ste prehrali, tak si prosím počkajte do najbližších volieb. A kým nastanú držte huby. Trénujte doma pred zrkadlom, laďte formu v domácom krúžku šikovných rúk, laďte argumenty s kamienkom pod jazykom. A keď príde ten moment, keď sa otvorí priestor na predvolebnú agitku u nás, tak budete pripravení a ja budme čakať, že vyhráte.

Viete, priatelia demokrati, demokracia je svinsky ťažká vec.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Vy nie len že musíte denno-denne počúvať od svojich oponentov, že by ste mali byť so svojim názormi v opozícii. Vy musíte tomu oponentovi umožniť, aby po vyhraných voľbách uplatňoval svoj pohľad na to, čo je najdemokratickovetejšia demokracia.

Priatelia demokrati! Vy musíte byť schopní niesť následky svoje prehry vo voľbách. Musíte byť schopní po prehratých voľbách niesť následky svoje neschopnosti ich vyhrať. Je to len vaša chyba, že teraz brešete v kúte a vládcovia USA, EU, Nemecka, Poľska, realizujú svoju politiku. Oni vyhrali v demokratickej súťaži.

A to je mimochodom práve ten dôvod, prečo je potrebné byť na strane Ukrajiny. Možnosť občanov voliť svojich zástupcov, ktorí potom budú realizovať priania občanov, ktorí ich zvolili. Nech už to bude čokoľvek. Ale veď už som o tom písal:

Demokracia má okrem iného aj tú výhodu, že môžete realizovať svoje osobné túžby bez ohľadu na to, kto je vo vláde. Ak vládne vám nesympatický, je to menej pohodlné, ako keď vládne vám sympatický. Ale problémy nevznikajú. Len nepohodlie.Problém s Krymom (a celou Ukrajinou) je, že je tu dilema medzi demokraciou a diktatútou. A to je presne tá istá paralela so Sudetami. Demokracia by sa nemala vzdávať pred diktátormi.

Zdroj:  Poradím vám, ako sa vysporiadať s vojakmi na Kryme | M+M+M+M (4M).

USA sú v strede medzivolebného obdobia, Nemecko, Česko tesne po voľbách, EU tesne pred voľbami. Priatelia, správajte sa s primeranou pokorou k tým, čo vás porazili a dnes ako vládnuca strana rozhoduje, ako budeme jednať s diktátormi.

A ešte jedna vec ma nútila napísať ten titulok. Urobili sme tisíce chýb v minulosti? A teraz čo? Už nikdy by sme nemali mať právo na poučenie z nich a rozvoj demokracie? Čo nám dnes,  7. marca 2014 pomôže, že sme mali  pred 935 dňami my, ako demokratický svet, urobiť úplne iné rozhodnutie? Zahrabte sa prosím do minulosti so svojimi fasa-cicvor produktívnymi výkrikmi čo sme mali vtedy urobiť. Ak chcete byť dnes užitoční, tak navrhujte dnešné riešenia a zdôvodňujte ich poučením z histórie. To jediné má zmysel.

Aby aj moje deti pochopili: Nemá zmysel vykrikovať, čo sme boli bývali boli mali urobiť vtedy a pretože vtedy sme boli bývali boli urobili chybu, tak teraz nemáme právo na život. Jediné čo má zmysel je, že si povieme: Lebo vtedy, keď sme v tej situácii urobili to a to, ukázalo sa, že to prinieslo taký a taký následok, tak teraz by sme mali na dnešnú situáciu zareagovať tak a tak.

Pod čiarou: Vysvetlenie terminus technikus: Pri diskusii o rizikách jadrovej vojny  je potrebné používať slová, ktoré nie je možné vykladať dvojzmyselne. Tu nie je priestor pre inotaje či nedajbože nejakú politickú korektnosť.

Stupnica je vám dúfam známa:

  1. demokrat
  2. diktátor
  3. kokot použil jadrový arzenál

Od demokrata je ku kokotovi bezpečná bariéra a máme čas na reakciu pri zistení, že sa nám mení demokrat na diktátora. Od diktátora ku kokotovi, čo vypustí jadrovú raketu na váš dom je priamy krok.

Zdroj:  Poradím vám, ako sa vysporiadať s vojakmi na Kryme | M+M+M+M (4M).

Správa z tisku: Rusko 4.3..2014 otestovalo medzikontinentálnu balistickú strelu Topoľ. To, že vraj bol ten test už dávno dopredu ohlásený (tvrdia aj Rusi a j Amíci), nič nemení na tom, že dnes ho zrealizuje len kokot.

Keď sú činy za hranicou normálnosti, nie je dôvod byť umiernený v jazyku.

Share Button

Máme sa tak dobre, že o trochu menej si ani nevšimneme

Tak sa nám pregrganá západná Európa rozhodla, že s tými sankciami opatrne. Aby sme si náhodou našich domácich podnikateľov nenahnevali. Aby sme náhodou neprišli o nejaké to percento zamestnanosti.

Priatelia, ak si dobre pamätám, tak investície sa delia na bezpečné a rizikové. Bezpečné majú malý výnos, rizikové majú veľký výnos. Ten rozdiel vo výnosoch je preto, že riziková investícia môže oveľa ľahšie skončiť a je potrebné čo najskôr umoriť náklady.

Ak si nejaký investor myslel, že bude podnikať na východ od Viedne s istotou podnikania doma na západ od Viedne, je to idiot. Nezaslúži si nič viac ako poučenie na vlastnej peňaženke.  Leda že by tie investície mali aj nejaký iný, spoločenský a všeobjímajúci efekt. A verte mi, investície na východ od Viedne takými sú.

Preto, ak si nejaké straty zaslúžia socializáciu, tak sú to straty v mene demokracie. Podpora investícii na východe je podpora vývozu demokracie. A demokracia je dobrá. Zaručuje stabilitu. Ak chceme nepriamo zabezpečiť zmenu diktátorských režimov na demokratické, musíme proste investovať. My všetci ako spoločnosť. Napríklad tak, že pomôžeme firmám kompenzovať straty spôsobené protiopatreniami diktátorských režimov.

Ak nechceme bojovať zoči voči proti diktátorom zbraňami, tak ako inak, ako ekonomickými nástrojmi? Vážne sa pýtam. Ako inak? Alebo fakt chcete všade posielať lietadlá ako do Líbie nedávno?

Ekonomické sankcie dopadnú aj na nás. Áno, tak to je. Mali by sme k svojim investíciám na východ od Viedne tak pristupovať. Sú to rizikové investície a nemajú jedinú úlohu, úlohu zarábať. Majú aj ďalšiu úlohu, byť vyjednávacím nástrojom.

Aby to aj moje deti pochopili: Ak sa chcete vyhrážať, musíte byť schopný vyhrážku splniť. Už v momente, keď ide firma investovať od Viedne na východ musí počítať s tým, že bude jej investícia použitá ako vyjednávací nástroj.

To je totiž princíp, prečo je EU mierovým nástrojom pre Európu.

Na okraj trochu do hĺbky

Mnohí nadávajú, že USA a EU sa kade tade angažuje ekonomicky formou finančnej a materiálnej podpory opozičných hnutí. Mnohí hovoria, že je to zle, že by to malo byť vždy na domorodcoch, ako sa rozhodnú žiť.  Akurát  si neuvedomujú, že chcú používať obligátny demokratický nástroj v prostredí diktatúry. Akurát si neuvedomujú, že alternatívou k ekonomickej podpore je otvorený ozbrojený konflikt – čiže občianska vojna. Alebo si myslíte, že všade sa vládnuci diktátor zachová ako zbabelý Janukovič a vyparí sa ako éter? Ak cieľom je prechod od diktatúry k demokracii, ja osobne sa prikláňam k miešaniu sa do cudzích záležitostí ekonomickou formou.

Ak je niekde diktatúra, hrozí nám, že sa tam nájde nejaký kokot s jadrovou zbraňou pod posteľou. To je ten dôvod, prečo by nám diktatúry po svete nemali byť ľahostajné.

Áno, občas sa po demokratických voľbách v krajne dejú neželané veci. Ako napríklad v Egypte. Nuž, ale nemajte na demokraciu vždy nároky, ako by ste boli Švajčiari. V prvej iterácii po zvrhnutí diktátora stačí, aby bola istota aspoň rozumnej miery slobodných volieb v pravidelných intervaloch. Nič viac netreba. Aj Rusko by v pohode vyhovovalo týmto kritériám. Akurát sa stala chybka – Putin je v úrade 4 volebné obdobie za sebou. To nie je ani náhodou demokratický princíp. Ani keď prižmúrite všetky oči severomoravského alkoholika.

Takže ešte raz sa vás pýtam: Ako chcete pomôcť v zmene od diktatúry k demokracii? Vojensky, alebo ekonomicky? Ak nebudete bojovať za demokraciu tam, budeme musieť hájiť demokraciu doma. V diktatúrami a teroristami je to veľmi veľmi podobné.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity