Tak sa nám pregrganá západná Európa rozhodla, že s tými sankciami opatrne. Aby sme si náhodou našich domácich podnikateľov nenahnevali. Aby sme náhodou neprišli o nejaké to percento zamestnanosti.

Priatelia, ak si dobre pamätám, tak investície sa delia na bezpečné a rizikové. Bezpečné majú malý výnos, rizikové majú veľký výnos. Ten rozdiel vo výnosoch je preto, že riziková investícia môže oveľa ľahšie skončiť a je potrebné čo najskôr umoriť náklady.

Ak si nejaký investor myslel, že bude podnikať na východ od Viedne s istotou podnikania doma na západ od Viedne, je to idiot. Nezaslúži si nič viac ako poučenie na vlastnej peňaženke.  Leda že by tie investície mali aj nejaký iný, spoločenský a všeobjímajúci efekt. A verte mi, investície na východ od Viedne takými sú.

Preto, ak si nejaké straty zaslúžia socializáciu, tak sú to straty v mene demokracie. Podpora investícii na východe je podpora vývozu demokracie. A demokracia je dobrá. Zaručuje stabilitu. Ak chceme nepriamo zabezpečiť zmenu diktátorských režimov na demokratické, musíme proste investovať. My všetci ako spoločnosť. Napríklad tak, že pomôžeme firmám kompenzovať straty spôsobené protiopatreniami diktátorských režimov.

Ak nechceme bojovať zoči voči proti diktátorom zbraňami, tak ako inak, ako ekonomickými nástrojmi? Vážne sa pýtam. Ako inak? Alebo fakt chcete všade posielať lietadlá ako do Líbie nedávno?

Ekonomické sankcie dopadnú aj na nás. Áno, tak to je. Mali by sme k svojim investíciám na východ od Viedne tak pristupovať. Sú to rizikové investície a nemajú jedinú úlohu, úlohu zarábať. Majú aj ďalšiu úlohu, byť vyjednávacím nástrojom.

Aby to aj moje deti pochopili: Ak sa chcete vyhrážať, musíte byť schopný vyhrážku splniť. Už v momente, keď ide firma investovať od Viedne na východ musí počítať s tým, že bude jej investícia použitá ako vyjednávací nástroj.

To je totiž princíp, prečo je EU mierovým nástrojom pre Európu.

Na okraj trochu do hĺbky

Mnohí nadávajú, že USA a EU sa kade tade angažuje ekonomicky formou finančnej a materiálnej podpory opozičných hnutí. Mnohí hovoria, že je to zle, že by to malo byť vždy na domorodcoch, ako sa rozhodnú žiť.  Akurát  si neuvedomujú, že chcú používať obligátny demokratický nástroj v prostredí diktatúry. Akurát si neuvedomujú, že alternatívou k ekonomickej podpore je otvorený ozbrojený konflikt – čiže občianska vojna. Alebo si myslíte, že všade sa vládnuci diktátor zachová ako zbabelý Janukovič a vyparí sa ako éter? Ak cieľom je prechod od diktatúry k demokracii, ja osobne sa prikláňam k miešaniu sa do cudzích záležitostí ekonomickou formou.

Ak je niekde diktatúra, hrozí nám, že sa tam nájde nejaký kokot s jadrovou zbraňou pod posteľou. To je ten dôvod, prečo by nám diktatúry po svete nemali byť ľahostajné.

Áno, občas sa po demokratických voľbách v krajne dejú neželané veci. Ako napríklad v Egypte. Nuž, ale nemajte na demokraciu vždy nároky, ako by ste boli Švajčiari. V prvej iterácii po zvrhnutí diktátora stačí, aby bola istota aspoň rozumnej miery slobodných volieb v pravidelných intervaloch. Nič viac netreba. Aj Rusko by v pohode vyhovovalo týmto kritériám. Akurát sa stala chybka – Putin je v úrade 4 volebné obdobie za sebou. To nie je ani náhodou demokratický princíp. Ani keď prižmúrite všetky oči severomoravského alkoholika.

Takže ešte raz sa vás pýtam: Ako chcete pomôcť v zmene od diktatúry k demokracii? Vojensky, alebo ekonomicky? Ak nebudete bojovať za demokraciu tam, budeme musieť hájiť demokraciu doma. V diktatúrami a teroristami je to veľmi veľmi podobné.