Príkaz znel jasne:

1. Znížime investície do výskumu.
2. Zakričíme, že „aha znižujú sa investície a treba zjednodušiť“.
3. Profit.

A preto umožníme firmám uzatvárať tajné zmluvy na tajné zľavy ako cestu do kategorizácie, čím logicky firmy na získavanie dát k svojim liekom prejdú pri dodávaní nových a drahých liekov pacientom na riešenia cez tajné kategorizačné zmluvy namiesto toho, aby oni sami investovali peniaze vez klinický výskum.

Alebo podrobnejšie napísané:

ŠUKL/EMA požadujú od firmy dáta k lieku. Nie len k novým, čerstvým na trhu. K tým najviac, ale dáta z používania sa zbierajú všeobecne. Nie z dobrej vôle výrobcu, ale pre kontrolu, či je liek naozaj tým, za čo ho doteraz považujeme.

Pri úplne nových liekoch je postavenie firmy naozaj ťažké. Ak nie je liek registrovaný, nepoužíva sa. Keď sa nepoužíva, nie sú dáta o jeho účinnosti a bezpečnosti. Keď nie sú čísla o účinnosti a bezpečnosti, tak ho nikto nechce podávať človeku a teda registrovať ako liek a tobôž zaň platiť zo solidárnych systémov.

Firma to naplní dvomi cestami:

1. Firma financuje klinické skúšky síce registrovaného, ale nekategorizovaného lieku, aby mala dáta.
2. Firma zbiera dáta z bežne používania lieku, ktorý je kategorizovaný, alebo hradený na výnímky.

Bod 1 – firma platí štátu.
Bod 2. – štát platí firme.

V lete 2022 OĽaNO pokračovalo v zmene bodu 1 na bod 2.

Bola prijatá „pokračujúca“ novela zákona o lieku a zákona o úhradách liekov, kde sa štát ďalej a viac podkladá farmaceutickým firmám. Opakovane som o tom písal, kdesi to tu po webe pobehuje. Začalo to u Druckera, pokračovala Kaľavská a u Lengvarského sa to nezastavilo. Naopak, záujmy farmabiznisu dostali na MZ mäkkučké perinky v podobe tajných zmlúv na tajné zľavy uzatvárané s tajným spolkom na MZ.

V máji 2023 AIFP upozorňuje (samých seba? 😉 ) že máme menej klinického skúšania ako pred rokmi.

Členské spoločnosti AIFP, ktoré realizujú klinické skúšanie liekov a zdravotníckych pomôcok  v SR, v roku 2021 investovali do klinického skúšania celkovo 23,7 milióna eur, čo je však o takmer 10 miliónov menej ako pred troma rokmi.

Zdroj: Mediweb.sk – Slovensko je na chvoste Európy v počte klinických skúšaní, upozornil hlavný odborník pre klinickú onkológiu

Že by bola korelácia v tom, ako sa zlepšuje pohodlie firiem pri kategorizácii (novely Druckera, Kaľavskej, Lengvarského/Babeľu) a tak sa znižuje potreba firiem získavať dáta formou klinického skúšania?

Alebo že by to bola kauzalita?

Pritom onkológovia v tom článku píšu, že sa im nedarí naplniť počty pacientov do klinických skúšok – teda, že lieky by ja boli cez klinické skúšanie úúúplne v pohode dostupné pacientom, ktorý to potrebujú a zaujímajú sa. A ešte by aj ostalo miesto pre ďalších pacientov, ktorí sa skrývajú kdesi v systéme, ale sú buď ďaleko, alebo sú pomaly diagnostikovaní.

Dostať liek do kategorizácie, to je pre firmu istota predpisovania, istota úhrad, istota objemov predaja.

Suma sumárum

Preplatíme tie drahé lieky 2x (1x že nevyberieme poplatky za skúšanie a ich úhrada ide na konto skúšajúceho a 1x že lieky zaplatíme zo solidárneho systému) Evidentne strácame motiváciu diagnostikovať dostatočne rýchlo a široko, aby sme mali dostatok pacientov do klinických skúšok.

Tak tomu hovorím dlhodobá reforma cenotvorby liekov! Ach jo! Ako by som na to roky neupozorňoval. Veritas odium parit. (Terentius) Môžete aj zabiť posla zlách správ. Môžete urobiť kopu bláznovstiev, o ktorých písali už starovekí filozofi.

Priatelia, ak niekto 3 a viac rokov ničí liekovú politiku, naozaj ju nemôže teraz zrazu zachraňovať. Túto hru treba po 7 rokoch naozaj zmeniť.

Ostaňte na príme, už sa z vajíčka vykľuvalo aj pokračovanie. Nebude to pekné čítanie.